Mirek Tóda
V Kyjive sa v stredu ráno znovu ozvali výbuchy. Na budovy v historickom centre dopadli podľa všetkého úlomky zo zostrelených iránskych dronov Šahíd-136, ktoré ruská armáda vypustila z Azovského mora.
„Rusko sa nevzdalo svojej teroristickej taktiky. Aj keď je zrejmé, že aj bez svetla dobre vieme, kam strieľať, Rusko stále dúfa vo výpadky prúdu,“ vyhlásil Volodymyr Zelenskyj.
Podľa ukrajinského prezidenta protilietadlová obrana zničila v hlavnom meste všetkých 13 kamikadze dronov. Tentoraz sa ruský útok na Kyjiv zaobišiel bez veľkých škôd a obetí.
Oveľa horšia je situácia na východe krajiny. V nedávno oslobodenom meste Cherson zaznamenali množstvo silných výbuchov. Do centra dopadli strely rovno k budove miestnej administratívy. Mesto prežíva ruské ostreľovanie každý deň.
Odkedy ho ruskí okupanti opustili, minimálne trikrát – podľa Human Rights Watch – Rusi zaútočili na Cherson zakázanými kazetovými bombami.
Vojenský expert Igal Levin: Ruské terorizovanie je úspešné
Ruská armáda sa počas studenej zimy snaží zničiť čo najviac z infraštruktúry ukrajinských miest. A napriek tomu, že sa ukrajinská protivzdušná obrana zlepšuje a ničí stále viac „iránskych mopedov“, ako miestni nazývajú drony, či vystrelených rakiet, problémy, ktorým čelia obyčajní Ukrajinci, sú neprehliadnuteľné.
Výpadky elektriny, kúrenia a vody sa stali bežnou realitou.
V ťažko skúšanom meste Mykolajiv, kde obyvatelia rovnako žijú s každodennou hrozbou raketových útokov, sa ulice večer po západe slnka ponoria do tmy. Verejné osvetlenie nefunguje a v domoch je chvíľu svetlo a chvíľu tma – podľa naplánovaných aj nečakaných výpadkov elektriny.
Od jari si navyše obyvatelia 400-tisícového mesta musia nosiť pitnú vodu domov v bandaskách.
„Nie, nedá sa vôbec povedať, že by ruská kampaň proti Ukrajine bola neúspešná. Samozrejme, že to funguje. Napríklad, keď sme sa teraz spojili, nemám elektrinu. Rusi výrazne poškodili energetickú infraštruktúru Ukrajiny, to je pravda,“ povedal Denníku N Igal Levin, izraelský dôstojník a rodák z Odesy, ktorý sa rozhodol, že aj v čase vojny zostane na Ukrajine.
Skúseností z bojiska má dosť. Ako príslušník Izraelských obranných síl sa Levin zúčastnil v druhej libanonskej vojne či v operácii Liate olovo v Pásme Gazy. Doma na Ukrajine je teraz jedným z často citovaných vojenských analytikov.
Napriek tomu, že sa v poslednom čase Ukrajincom darí zachytiť väčšinu ruských rakiet, podľa Levina dokážu Rusi udržiavať ukrajinskú infraštruktúru v kritickom stave a neustále komplikovať život civilistom. Na druhej strane s pribúdajúcimi útokmi a novými skúsenosťami a zároveň prichádzajúcimi zbraňami zo Západu sa zlepšuje aj ukrajinská obrana.
Vynaliezaví Ukrajinci sa neustále zlepšujú
„Rusi majú stále dostatočný arzenál. Protivzdušná obrana Ukrajiny je však stále silnejšia a lepšia. Pointa nie je len v príchode nových systémov zo Západu, ale aj v získavaní skúseností na strane ukrajinských protilietadlových strelcov. Po každom takomto raketovom útoku sa protivzdušná obrana Ukrajiny len posilní s tým, ako pribúdajú skúsenosti a pochopenie pre nepriateľské zbrane,“ vysvetľuje Levin.
Iránskych dronov síce prilieta do ukrajinských miest stále menej, no podľa experta sa nedá povedať, že by končili. „Pokojne sa môže stať, že vyrobia nové Šahídy,“ hovorí vojenský expert.
Myslí si to aj ďalší rodák z ukrajinského prístavu, ktorý rovnako slúžil v izraelskej armáde medzi výsadkármi – Michael. Jeho celé meno neuvádzame vzhľadom na to, že sa zúčastňuje na bojových misiách.
„Iránske drony môžu vyrábať už aj v samotnom Rusku, takže ich zásoby budú môcť doplniť. Podobne to môže byť s raketami, ktoré môže Teherán Moskve dodať,“ hovorí Michael zo starej židovskej rodiny v Odese.
V jeho meste je teraz elektrina veľmi vzácnym komfortom a všade v uliciach hučia generátory, na ktoré sú častokrát odkázaní.
Одесская романтика. Весь центр гудит от генераторов, а музыканты добавляют атмосферу 😍 pic.twitter.com/bKXFpSjNA7
— Таки-да, Одесса (@takiodesa) December 10, 2022
„Žili tu už môj starý otec a stará mama. Keď vypukla vojna, okamžite som sa dobrovoľne prihlásil do služby,“ vraví Michael. Vyštudoval dve školy – je expertom na termofyziku a zároveň navigáciu ako absolvent Odeskej námornej akadémie. Je príslušníkom ukrajinských námorných síl.
Ukrajina ako skvelé testovacie cvičisko Iránu
Iránsky vstup do vojny proti Ukrajine Michaela veľmi znepokojuje aj v súvislosti s Izraelom, kde si prešiel vojenskou službou.
„S každým ruským útokom sa Iránci učia, ako ich zbrane fungujú v teréne, a stávajú sa nebezpečnejším pre Izrael, ktorý by režim klerikov chcel vyhladiť. Ukrajina sa pre Teherán stala skvelým cvičiskom,“ hovorí Michael.
Spolu s Levinom obaja kritizujú Izrael, že pomáha Ukrajine vojensky málo. „Môj osobný názor je, že by to chcelo viac izraelských zbraní. Izrael už robí veľa pre to, aby Ukrajine pomohol, ale rád by som videl ešte väčšiu účasť a investície. Veď Ukrajina nebojuje len za svoju slobodu, ale za slobodu celého sveta,“ vraví Levin.
Michaelovou vášňou je matematika, rád kalkuluje a robí matematické modely. „V prípade tejto vojny mi to však nejde. Je tu príliš veľa faktorov,“ hovorí, keď sa ho pýtam, kedy by mohla skončiť.
„Je to len otázka času a teda toho, koľko krvi nás to nakoniec bude stáť. Som však presvedčený, že Ukrajina skôr či neskôr vyhrá. Môže to byť čoskoro, ale aj do budúcej zimy,“ rozpráva Michael.
Optimista je aj Igal Levin. Predpovedá víťazstvo Ukrajiny s príchodom Ozbrojených síl Ukrajiny až k hraniciam z roku 1991, teda vrátane anektovaného polostrova Krym. Nie je sám, kto má veľké očakávania. Morálka a nálada v spoločnosti je napriek ťažkým výzvam silná.
Až 85 percent Ukrajincov považuje za víťazstvo Ukrajiny až oslobodenie všetkých území vrátane Krymu a Donbasu. Vyplýva to z novembrového prieskumu sociologickej skupiny Rating.
Na začiatku vojny si to myslelo 74 percent opýtaných Ukrajincov.
Silná stránka Ukrajincov a ťažká zima
Silnou stránkou Ukrajincov sú podľa Levina veľmi dobre naplánované operácie. „Rešpektujem Ukrajincov za ich vynaliezavosť,“ hovorí a spomína nedávny útok na ruské letisko Engel 500 kilometrov od hraníc. „Poškodené a znefunkčnené strategické bombardéry im, samozrejme, spôsobujú problémy, znižuje to ich potenciál pre masívne raketové útoky na civilnú infraštruktúru Ukrajiny.”
Najdrsnejšie ruské ostreľovanie však prebieha v Donbase, kde sa aj za cenu veľkých strát snažia Rusi dobyť mesto Bachmut. Zničené mesto čaká zrejme podobný osud ako Mariupol a ďalšie mestá na fronte: kompletné zničenie.
Levin si napriek urputnej snahe Rusov myslí, že Ukrajinci „mesto s väčšou mierou pravdepodobnosti ubránia“.
Predpokladá tiež, že bude pokračovať ukrajinská protiofenzíva v zime aj na jar. No budú to veľmi náročné týždne a mesiace.
„Pre ozbrojené sily Ukrajiny to bude krutá a náročná zima. Zima je vo všeobecnosti vždy ťažká pre vojakov a armádu. Predstavuje obrovskú záťaž a náročnosť pre logistiku. Ale ak to pre Ozbrojené sily Ukrajiny bude tuhá zima, tak pre Ozbrojené sily Ruskej federácie bude smrteľná a neznesiteľná, pretože sú oveľa horšie pripravení a vybavení,“ hovorí Levin.
Aké zbrane od Západu považujú za najužitočnejšie a najúčinnejšie?
„Vysoko presné systémy ničenia s dlhým dosahom, ako sú napríklad strely GMLRS alebo vysoko presné inteligentné projektily Jevelin. Takých treba stále viac, oveľa viac,“ rozpráva Levin. „Náboje a delostrelectvo akéhokoľvek dosahu, toto potrebujeme a je ich stále málo,“ myslí si aj Michael.
V čase, keď sa rozprávame, ukrajinské sily presnými strelami triafajú vojenské ciele v Melitopole na juhovýchode Ukrajiny. Podobne ako vytlačili Rusov v Chersone, chcú ich vyhnať aj z ľavého brehu Dnipra. Ukrajinské znovuzískanie jedného z najväčších Rusmi okupovaných miest a strategicky dôležitého bodu na pozemnej ceste z Ruska na anektovaný Krym by bola ďalšia veľká trofej pre Kyjiv.
Rusom by to ohrozilo zásobovanie vojenskej techniky v oblasti a Ukrajincom otvorilo ďalšie možnosti v ofenzíve. „Prístup do Melitopola a ďalej do Azovského mora umožní Ukrajine efektívnejšie zaútočiť na územie Krymu. V prípade, že Ukrajina oslobodí Melitopol, akýkoľvek pohyb ruských síl smerom na Krym bude, ak nie nemožný, tak veľmi zložitý. Funguje iba jedna železničná trať pozdĺž nej,“ vysvetľuje Rádio Svoboda.
Príjemné a nepríjemné prekvapenie
Michaela šokovali v tejto vojne dve veci. Jedna príjemne, druhá už menej.
„Nečakali sme, že ruská armáda príde až s takou hlúpou taktikou. Rozmýšľajú, ako by to bola prvá svetová vojna, toto je však moderná vojna 21. storočia,“ hovorí Michael. Tým zlým prekvapením je „kvantita“.
„To obrovské množstvo delostrelectva, ktoré nasadili, a hlavne masy ľudí, ktoré posielajú na smrť. Je to barbarsky zmýšľajúci režim, ktorý si neváži ani životy vlastných občanov.”
Ukrajinská tajná rozviedka podľa New York Times odhaduje, že Rusom zostalo balistických rakiet tak na tri až päť masívnych náletov. Michael je však presvedčený, že hoci sa ruský arzenál radikálne zmenšil, ľahko si zoženú nové zásoby nielen z Iránu. „Svoj trh si nájdu.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
