Matovič je ďalší z tých, ktorí nevedia, kedy odísť
Ak vláda padne, je to v prvom a nespornom rade jeho osobná zodpovednosť.
Vláda Igora Matoviča to za necelé tri roky dotiahla od ústavnej väčšiny k nefunkčnému spolku diskutérov, ktorý bez podpory opozície v podstate nie je schopný ani otvoriť schôdzu v Národnej rade. Je to smutné, ale taká je realita. Premiér Eduard Heger sa môže tváriť ako človek, ktorý riadi krajinu, ale v podstate ak niečo „riadi“, tak je to auto na ceste do a z práce. Ostatné je zúfalý boj o každý hlas na to, aby sa vôbec mohlo v pléne hlasovať. Vyhovárať sa dá na všeličo, ale za to, že to hlavná koaličná strana dotiahla až do takejto trápnej situácie, si môže de facto sama.
Vo februári 2020 vkladali voliči do strán, ktoré potom v marci našli spoločnú reč, nádej, že odstavenie Smeru od moci neprinesie len koniec bezbrehému kradnutiu a zneužívaniu štátnych inštitúcií. Verili, že tieto strany prinesú aj novú kultúru, vyššiu úroveň správania a najmä že budú presadzovať politiku, ktorá sa zameria na reálne zlepšenie kvality života slovenských občanov.
Eufória zo zdrvujúceho víťazstva nesmeráckej časti politického spektra však vyprchala veľmi rýchlo. Veľa o tom, ako
