Eduard Heger (OĽaNO) zvažuje, že by podal demisiu ešte pred štvrtkovým rokovaním parlamentu o odvolávaní vlády. Keďže hrozí, že vláda OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí padne, kabinet by si týmto preventívnym krokom udržal svoje právomoci, hoci by išlo o vládu v demisii.
Túto informáciu Denníku N potvrdilo niekoľko zdrojov z koalície oboznámených s aktuálnou situáciou a naznačil ju aj poslanec OĽaNO Tomáš Šudík.
Parlament má o nedôvere vláde hlasovať vo štvrtok o 17. hodine. Rozloženie hlasov pri utorkovom hlasovaní, pri ktorom rozhodnutie o osude vlády posunuli o dva dni, ukázalo, že za pád vlády môže byť väčšina poslancov. Koalícia stratila aj hlas dovtedajšieho poslanca Sme rodina Jána Krošláka, zámer hlasovať proti vláde potvrdil aj Martin Borguľa, ktorý podobne ako Krošlák v utorok vystúpil z klubu Sme rodina – a pomery hlasov sa definitívne obrátili proti vláde.
Podľa poslanca Šudíka vláda určite padne, keďže iná možnosť už nie je. Otázka podľa neho je, či vládu odvolá parlament, alebo premiér podá demisiu sám. „Je aj táto možnosť v hre, prebiehajú rôzne debaty,“ povedal poslanec v stredu pred rokovaním klubu OĽaNO.
Okrem demisie však v stredu podvečer prichádzali do úvahy aj iné možnosti, riešením môže byť dohoda na predčasných voľbách v máji či v júni, alebo v septembri 2023. Po dohode na predčasných voľbách by traja poslanci okolo Tomáša Tarabu, prípadne aj ďalší opoziční poslanci nehlasovali za pád vlády a mohol by prejsť aj štátny rozpočet na budúci rok.
Vylúčený stále nie je ani pád vlády po hlasovaní v parlamente a následný pokus o dohodu na termíne predčasných volieb.
Eduard Heger sa v utorok večer stretol s prezidentkou Zuzanou Čaputovou v Prezidentskom paláci, stretnutie ani jedna zo strán bližšie nekomentovala. Premiér ani neodcestoval na dôležitý samit Európskej únie v Bruseli – je zjavné, že v tejto situácii je nevyhnutná jeho prítomnosť v Bratislave.
Právomoci by mali len dovtedy, kým by prezidentka prišla s novou vládou
Podanie demisie premiérom by mohlo byť pre vládu výhodnejšie iba načas.
V ústave sa píše, že vláda v demisii po vyslovení nedôvery parlamentom má zásadne obmedzené právomoci, pre takýto stav sa ustálilo spojenie, že by mohlo iba kúriť a svietiť.
Keby Heger podal demisiu, jeho vláda by nebola v situácii vyslovenej nedôvery a podľa ústavy by mala právomoci ako teraz.
Zásadnou zmenou by však bolo, že by prezidentka mohla kedykoľvek poveriť zostavením vlády niekoho iného.
Vláda v demisii by mohla byť aspoň načas stabilnejšia než vláda, ktorej parlament vyslovil nedôveru – navyše by nebolo možné v parlamente individuálne odvolávať jej členov.
Aké obmedzené právomoci má vláda po vyslovení nedôvery
Čo môže robiť vláda s obmedzenými právomocami po vyslovení nedôvery?
Mala by rozhodovať len o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách či o vymenúvaní a odvolávaní štátnych funkcionárov.
V plnej kompetencii má ešte aj vyhlásenie vojnového stavu, nariadenie mobilizácie, vyhlásenie výnimočného a núdzového stavu či vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenska, alebo súhlas s krátkodobou prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na našom území.
Takáto vláda by však nemala právomoci na „zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky“, na niektoré medzinárodné zmluvy, ale hlavne na „zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky“.
Takéto obmedzené právomoci po vyslovení nedôvery stanovil vláde parlament v roku 2011 po páde vlády Ivety Radičovej – a výrazne vtedy posilnil právomoci prezidenta. Bola to súčasť dohody aj s vtedajšou opozíciou, dohodli sa rovno aj na termíne predčasných volieb.

Čo by mohla urobiť prezidentka
Prezidentka by vládu po podaní demisie odvolala a poverila ďalším výkonom funkcie, prípadne by si vybrala inú osobu, ktorá by vládu zostavovala.
Teoreticky by mohla znovu poveriť zostavením vlády Eduarda Hegera a trvať na tom, že niektorí ministri sa už do vlády nevrátia. Alebo by mohla prísť s úradníckou vládou, ktorú by nemuseli tvoriť ani zvolení politici.
Prezidentka ešte na začiatku decembra na úvahy o úradníckej vláde odpovedala, že snom žiadneho racionálne uvažujúceho prezidenta nie je zostavovať úradnícku vládu.
Každá nová vláda by musela do 30 dní požiadať parlament o dôveru a tú by získala hlasmi najmenej 76 poslancov.
Ústava nespresňuje, dokedy má prezidentka vládu odvolať. Keď v roku 2011 padla vláda Ivety Radičovej, prezident Ivan Gašparovič odvolal vládu až po dvoch týždňoch, keď už bol zrejmý termín predčasných volieb. Radičovej vláda potom dovládla v demisii do volieb.
V OĽaNO sú dva protichodné tábory
Úvahy o ďalšom osude vlády a koalície presiakli v stredu v čase rokovania poslancov OĽaNO. Večer by mala rokovať koaličná rada. Bolo jasné, že v klube OĽaNO sú rôzne názory na riešenie vládnej krízy.
Poslanci OĽaNO sedeli vo vládnom hoteli Bôrik aj v utorok podvečer. Urobili si „predbežné indikatívne hlasovanie“, ktoré malo naznačiť, koľkí sú za rekonštrukciu vlády, teda hlavne za odchod Igora Matoviča z ministerského postu, a koľkí trvajú na tom, aby zostal a koalícia skončila predčasnými voľbami. V predbežnom hlasovaní zvíťazili zástancovia predsedu, ktorých bolo viac ako 30. Len zhruba tucet bolo za rekonštrukciu vlády. Keďže išlo len o skúšobné hlasovanie, rokovanie klubu pokračovalo v stredu.
Zástanca väčšinového názoru György Gyimesi Denníku N pred pokračovaním rokovania klubu povedal, že majú len dve možnosti. „Jednou možnosťou je nechať sa politicky úplne potupiť a pristúpiť na požiadavky strany SaS, ktoré spočívajú v odchode ministra Matoviča, ministra Mikulca a podľa mojich informácii aj ministra Karasa,“ povedal s tým, že takto by do riadnych februárových volieb viseli na šnúrkach SaS a na ich náladách.
„Druhá možnosť je, že nás opozícia odvolá, vláda bude v demisii a dohodneme sa na predčasných voľbách, ktoré budú určitým stabilizačným prvkom v politike, ale aj v živote občanov Slovenskej republiky,“ povedal a doplnil, že je zástancom dohody na predčasných voľbách, aby sa ukončil tento marazmus.
Druhú skupinu v OĽaNO podľa Gyimesiho reprezentujú ministri Ján Budaj, Jaroslav Naď a platforma, ktorá sa chce podľa Gyimesiho podvoliť „diktátu SaS“ a dovládnuť do roku 2024.
Gyimesi si myslí, že by sa OĽaNO, malo „s gráciou“ dohodnúť na predčasných voľbách a zabojovať o čo najsilnejší mandát.
Septembrový termín volieb podľa Gyimesiho nemá dostatočnú podporu v parlamente, hoci OĽaNO by bolo za, júnový termín je podľa neho priechodnejší. „Ak si mám vybrať medzi úplnou potupou lídra hnutia OĽaNO a ešte stále víťaza parlamentných volieb alebo predčasné voľby v júni, na ktorom sa zhodne celé politické spektrum, tak si vyberám druhú možnosť,“ tvrdil.
V menšinovej časti OĽaNO je aj poslanec Tomáš Šudík a občiansko-demokratická platforma podľa neho je za riadny termín volieb vo februári či marci 2024. „Odmietame čokoľvek spojené s predčasnými voľbami.“ Sú za rekonštrukciu vlády. „O tom, akí členovia odídu, musí byť debata medzi premiérom, predsedníctvom OĽaNO a predsedníctvom SaS. Rekonštrukcia sa dá urobiť v rôznych podobách,“ povedal Šudík.
Podobný názor ako platforma majú aj traja poslanci zo Za ľudí. Stojíme podľa nich pred dvoma možnosťami: „A – dohoda s Tarabom, Ficom, Hlasom atď. B – dohoda o rekonštrukcii vlády, prípadne rokovanie s pani prezidentkou o ďalších krokoch. B je správna možnosť,“ píše Juraj Šeliga.
Dohody s Tarabom o tom, že on podrží vládu za to, že predčasné voľby budú v septembri a ani na to nemá bez Smeru, ktorý chce voľby v máji, dosť hlasov, sú podľa poslanca neprijateľné. „Taraba je ten, ktorý chce pomáhať bielym golierom znížením trestov, oslabiť Úrad špeciálnej prokuratúry a oslabiť všetky prebiehajúce vyšetrovania.“
Šeliga si myslí, že prijateľný scenár je rekonštrukcia vlády tak, aby SaS nehlasovala za jej pád, respektíve garantovala poslancov na jej podporu. „Neverím, že pani prezidentka Čaputová chce úradnícku vládu, rovnako neverím, že pri troche dobrej vôle na oboch stranách by táto dohoda nebola možná a realizovateľná.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Miro Kern
Lucia Osvaldová






























