Denník N

Chcete koniec vojny? Nasledujte Estónsko, nie Francúzsko

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Pred rozhovorom s Vladimirom Putinom by si Západ mal vypočuť estónsku premiérku Kaju Kallasovú, nie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Odkedy ruský prezident Vladimir Putin úplne nevyprovokovane zaútočil na Ukrajinu – a dokonca aj predtým –, istý typ politikov a odborníkov požadoval, aby Kyjiv a Západ „rokovali“ s Kremľom. Hovorí sa, že táto vojna ani žiadny iný konflikt s Ruskom nemá „vojenské riešenie“, že existuje iba to „diplomatické“. To implikuje, že každý, kto to nechápe, jednoducho nechce „mier“.

Iní ľudia namietajú, že tento spôsob uvažovania prevracia realitu na hlavu. Ak existuje niečo, čo „Západ“ vo veľkom robil, odkedy sa Putin pred dvoma desaťročiami dostal k moci – a snaží sa o to aj po jeho tohtoročnej invázii –, je to produkcia slov. Len si spomeňte na putovanie lídrov Nemecka a Francúzska do Minska v rokoch 2014 – 2015 alebo na množstvo západných politikov, ktorí sa snažili Putina odhovárať od invázie začiatkom tohto roka.

Stačila by polovičná genocída?

Problém je v tom, že Putin počas všetkých tých rokov „vyjednával“ v zlej viere. Od svojho tohtoročného útoku navyše situáciu eskaloval a po svojich vojnových cieľoch ide tak bezohľadne, že nie je jasné, o čom by Kyjiv alebo jeho spojenci vôbec mohli rokovať.

Ak by Putin dôsledne hovoril, že chce „iba“ Krym a Donbas a je pripravený za to niečo dať, bol by kompromis – aj keď je stále morálne nechutný – prinajmenšom predstaviteľný. Putin však chce zničiť Ukrajincov ako národ a tvrdí, že jeho „špeciálna vojenská operácia“ je nevyhnutná na „denacifikáciu“ krajiny.

Ako si sadnúť za rokovací stôl, keď je na ňom toľko fantazmagórií? Dovolili by ste Putinovi ako odplatu za prímerie spáchať len polovicu súčasnej genocídy? Alebo tretinu? Vyjednávali by ste tak, že ponúknete jednu štvrtinu svojho národného prežitia výmenou za „mier“? A aj keby sa to stalo, ako by ste vedeli, že Putin sa o rok nevráti? Veď práve to sa v skutočnosti stalo medzi Minskými dohodami v rokoch 2014 – 2015 a jeho útokom na celú Ukrajinu v tomto roku.

Francúzska tradícia

Ako sa to niekedy stáva, každú z dvoch strán tejto diskusie výrečne stelesňuje niektorý západný líder. Za frakciu „poďme vyjednávať“ hovorí francúzsky prezident Emmanuel Macron. Protiargumenty používa estónska premiérka Kaja Kallas.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie