Svetový newsfilter: Svet podľa Putina. Čo je podľa Harariho v stávke, ak vyhrá na Ukrajine a naopak

Dobrý deň,

vedenie ukrajinskej armády nepochybuje o tom, že ruská armáda aj napriek neúspešným (takmer) deviatim mesiacom vojny znovu zaútočí na Kyjiv. Rusko podľa nich nasadí nových vojakov, ktorých získalo vďaka mobilizácii. Zaútočiť by mohlo už v januári, no najneskôr na jar.

Pripomína to varovania Američanov z minulého roka, ktorým neverili ani Ukrajinci. Teraz už scenár, ktorý prinesie ďalšie problémy, predpovedajú aj v Kyjive. V tomto kontexte je veľmi zaujímavý pohľad svetoznámeho historika Yuvala Noaha Harariho, ktorý predpovedá, čo by mohlo znamenať víťazstvo Ruska.

Európa: Čo môže znamenať Putinova výhra

Vladimir Putin svojou totálnou vojnou proti Ukrajine tlačí ľudstvo do novej éry. Obdobia vojny, ktoré môže byť horšie ako čokoľvek, čo sme doteraz videli. Takého vývoja v prípade jeho víťazstva na Ukrajine sa obáva izraelský historik Yuval Noah Harari, ktorý patrí medzi najčítanejších autorov na svete.

O čo ide: V čase, keď napísal svoju esej, ruskí vojaci rabovali v okupovanom meste Cherson. Dnes je toto dôležité mesto na juhovýchode Ukrajiny oslobodené Ukrajincami.

Avšak každý deň čelí ostreľovaniu spoza ľavého brehu rieky Dnipro. Ruskí vojaci sa tak mstia po potupnom stiahnutí sa a neštítia sa útočiť na nemocnicu alebo miesto so zdravotníckou pomocou.

Hoci sa na fronte za posledných desať mesiacov Rusko ukázalo ako papierový tiger, neustále ničí infraštruktúru ukrajinských miest a komplikuje Ukrajincom život. Napriek porážkam nič nenasvedčuje tomu, že by zo svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ chcelo vycúvať.

V ruskej dume dokonca v prvom čítaní prešiel návrh zákona, ktorý odstraňuje trestnoprávnu zodpovednosť za vojnové zločiny na okupovaných územiach na Ukrajine, ak boli spáchané „na obranu záujmov Ruska“.

Čo si myslí: Ak Putinovi jeho vojnové ťaženie proti Ukrajine prejde, podľa Harariho je v ohrození aj prežitie nášho druhu. Prečo si to myslí?

Nikdy nepodceňujte ľudskú hlúposť, pripomína Harari v eseji pre The Atlantic svoje slová z knihy 21 lekcií pre 21. storočie. Na mysli má to, že hoci sú prvé dekády 21. storočia tými najmierumilovnejšími v ľudskej histórii, práve vďaka ľudskej hlúposti sa to môže rýchlo zmeniť.

Tá je podľa neho jednou z najdôležitejších síl v histórii a často sa jej dopúšťajú aj racionálni lídri. Harari priznáva, že napriek tejto úvahe ho Putin vo februári 2022 šokoval, keď sa pokúsil obsadiť Ukrajinu.

Ak Putin uspeje, výsledkom bude kolaps globálneho poriadku a éry, ktorú Harari nazýva Novým mierom. Autokrati po celom svete sa naučia, že dobyvateľské vojny sú znovu možné a demokracie nebudú mať na výber, len sa viac militarizovať, aby sa bránili pred predátormi, ako je Putin.

Tak ako to vidíme v Poľsku alebo v pobaltských krajinách, ktoré sa bezprostredne obávajú ruských provokácií.

Čo bude ďalej: Harari varuje, že celý svet môže raz vyzerať ako Rusko s nadrozmernou armádou a nevybavenými nemocnicami, keď sa namiesto peňazí pre učiteľov a sestričky bude štátny rozpočet nalievať do armády.

Ak bude Putin zastavený a potrestaný, globálny poriadok sa podľa Harariho nemusí nalomiť a dokonca sa môže posilniť. Našťastie pre všetkých, ako píše Harari, išiel Putin do vojny katastroficky nepripravený na jednu vec – odvahu ukrajinského národa.

Obrovská väčšina krajiny podľa prieskumov verí, že ak vyhrajú, späť získajú nielen Donbas, ale aj Krym. Keďže však Putin nie je schopný priznať svoju chybu, zvyšuje svoju brutalitu.

Ako uzatvára Harari, história nie je nikdy deterministická. Vojna a mier sú rozhodnutia, nie nevyhnutnosti. Aby sme však zabezpečili mier, musíme byť odhodlaní pre dlhodobý projekt, ktorého cieľom je ochrana univerzálnych noriem a hodnôt.

Čítajte aj: Zaliezol do bunkra alebo nemá čo povedať? Čo nám zrušená tradičná tlačovka hovorí o Putinovi

Latinská Amerika: Chaos v Peru pokračuje

Politická dráma v Peru pokračuje aj týždeň po tom, čo parlament odvolal prezidenta. Vo funkcii ho nahradila jeho viceprezidentka, no v krajine vypukli rozsiahle protesty, ktoré sa snaží upokojiť armáda.

Aký je kontext: Peru čelí dlhodobej politickej nestabilite, ale posledné dni boli turbulentné aj na jeho pomery. Všetko sa začalo minulú stredu, keď mal parlament pre podozrenia z korupcie odvolávať ľavicového prezidenta Pedra Castilla.

Tesne pred zasadaním kongresu Castillo vystúpil v televízii a vyhlásil núdzový stav s cieľom rozpustiť ho. Na protest mu z vlády odišli viacerí ministri a kritizovala ho aj jeho viceprezidentka.

Castilla, ktorého mnohí podozrievali z pokusu o štátny prevrat, poslanci predbehli a veľkou väčšinou ho odvolali z funkcie. Následne ho na ceste na mexické veľvyslanectvo, kde chcel požiadať o azyl, zadržala polícia. Vo väzbe zostane osemnásť mesiacov.

Čo bolo ďalej: Novou líderkou sa medzitým ako prvá žena v histórii krajiny stala bývalá viceprezidentka Dina Boluarte, ktorá vyzývala na upokojenie situácie. Lenže jej prvý týždeň vo funkcii bol mimoriadne akčný.

Castillovi podporovatelia po celom Peru organizujú masové protesty, počas ktorých už zablokovali cesty a dokonca museli rušiť lety. Počas násilných demonštrácií zomrelo najmenej deväť ľudí.

Nová vláda medzitým vyhlásila núdzový stav, vďaka čomu rozšírila právomoci policajtov a vojakov. Zatiaľ však situáciu nevyriešila ani armáda.

Protesty priaznivcov Pedra Castilla. Foto – TASR/AP

Čo bude nasledovať: Krajine, ktorá za posledných šesť rokov vystriedala šiestich lídrov, sa napriek politickej nestabilite dlhodobo darilo z hospodárskeho hľadiska. Súčasná situácia však zneisťuje investorov a ohrozuje aj peruánsku ekonomiku.

Aj preto sa už intenzívne diskutuje o predčasných voľbách. Najbližšie voľby sa mali v Peru konať až o štyri roky, ale podľa všetkého si Peruánci budú vyberať prezidenta oveľa skôr.

Boluarte naznačila, že by nové voľby mohla vypísať už na začiatku roka 2024.

Severná Amerika: Biden podpísal prelomovú LGBTI+ legislatívu

Americký prezident Joe Biden tento týždeň podpísal dôležitý zákon, ktorý na celoštátnej úrovni uznáva manželstvo ľudí rovnakého pohlavia. Ide zrejme o posledný veľký politický počin odchádzajúcej šéfky snemovne reprezentantov.

Aký je kontext: O potrebe uznať manželstvá ľudí rovnakého pohlavia zákonom sa hovorilo od júla, keď americký najvyšší súd zrušil federálne právo na interrupcie. Jeden z konzervatívnych sudcov naznačil, že v nasledujúcom období by sa mohol pozrieť aj na zväzky, ktoré sú podľa rozhodnutia spred siedmich rokov legálne vo všetkých štátoch.

V súčasnosti však majú na najvyššom súde väčšinu konzervatívci.

Čo urobili: Demokrati sa rozhodli ochrániť rozhodnutie najvyššieho súdu zákonom, pre ktorý v oboch komorách kongresu našli podporu aj zo strany republikánov. V senáte preň dokopy získali 61 hlasov.

Jeho podstatou je, že štáty musia akceptovať manželstvá rovnakého pohlavia, hoci ich na svojom území zakazujú. To znamená, že homosexuálne páry z konzervatívnych štátov by sa aj v prípade zvrátenia verdiktu mohli zosobášiť v liberálnych štátoch a po návrate žiť bez komplikácií v manželskom zväzku.

V utorok legislatíva definitívne vstúpila do platnosti podpisom prezidenta Joea Bidena. Na ceremónii v Bielom dome sa zúčastnilo viacero zákonodarcov či ministrov, ale aj majiteľ LGBTI+ baru z Colorada, v ktorom v novembri útočník zastrelil piatich ľudí.

Biely dom po podpise zákona. Foto – TASR/AP

Čo to znamená: Biden vyhlásil, že zákon o manželstvách ľudí rovnakého pohlavia je veľkým krokom vpred smerom k rovnosti a spravodlivosti. On sám bol pritom k právam LGBTI+ ľudí dlho skeptický, ale v posledných desaťročiach výrazne zmenil svoje postoje.

Úspech demokratov je zároveň zrejme posledným veľkým politickým počinom odchádzajúcej predsedníčky snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej.

Demokrati v novembrových voľbách v dolnej komore stratili väčšinu, hoci dosiahli oveľa lepší výsledok, ako mnohí predpokladali. 82-ročná Pelosiová tak v januári príde o najvyššiu pozíciu v snemovni.

Afrika: Biden chce oživiť vzťahy s Afrikou

Do Washingtonu prišli lídri 49 afrických štátov. Stretli sa tam s prezidentom Joeom Bidenom na samite, ktorý je očividným pokusom o posilnenie amerického vplyvu v Afrike.

O čo ide: Američania, ale aj Francúzi v uplynulých rokoch v Afrike strácali vplyv na úkor Číny, Ruska či Turecka.

Barack Obama síce v roku 2014 usporiadal podobný samit, no Donald Trump sa o Afriku nezaujímal, kontinent nenavštívil ani raz a nestretával sa ani s lídrami afrických štátov.

Za ten čas sa vo viacerých krajinách etablovalo Rusko, ktoré tam predáva zbrane a posiela žoldnierov z Vagnerovej skupiny. Peking si zas svoj vplyv buduje najmä vďaka peniazom a infraštruktúrnym projektom.

Z Číny sa tak postupne stal najväčší obchodný partner Afriky, vlani bol objem vzájomného obchodu takmer štvornásobne väčší ako s USA.

O čom sa bavili: To naznačuje, že iniciatívy za 55 miliárd dolárov, ktoré na samite sľúbil Biden, nebudú ani zďaleka stačiť na dorovnanie čínskeho vplyvu.

Na samite boli aj súkromné americké firmy ako Cisco a General Electric, ktoré s predstaviteľmi afrických štátov rokovali o investíciách.

Američania okrem investícií sľubujú aj diplomatickú podporu. Chcú, aby sa Africká únia stala členom zoskupenia G20 a hovorilo sa aj o tom, že by kontinent mohol dostať stále miesto v Bezpečnostnej rade OSN.

Debata o reforme tejto inštitúcie však prebieha roky a práve väčšia váha pre Afriku je jedným z jej hlavných motívov, no zatiaľ to k ničomu neviedlo.

Samit USA – Afrika vo Washingtone. Foto – TASR/AP

Koho vynechali: Trojdňový samit sa skončil vo štvrtok a zaujímavé je aj to, že Biden sa osobne stretol s predstaviteľmi šiestich štátov, v ktorých sa v roku 2023 budú konať voľby.

Americký prezident s nimi hovoril o férovosti volieb a demokracii – v snahe, aby to nedopadlo tak ako v Guinei, Mali či Burkine Faso, kde sa moci chopili vojenské junty.

Práve tieto štáty americkí predstavitelia pri pozývaní na samit vynechali. Podobne ako zástupcov autoritárskej Eritrey.

Kritériá však zjavne boli flexibilné, napríklad autokratický prezident Rovníkovej Guiney mohol prísť. Podľa expertov najmä preto, že v jeho krajine chce Čína postaviť námornú základňu. A Američania ho chcú presvedčiť, aby to nedovolil.

Ázia: Južná Kórea omladne

Južná Kórea ruší tradičný spôsob počítania veku. Ide o spôsob, ktorý je iný ako inde vo svete a niektorí ľudia preň boli oficiálne starší, ako keby sa narodili v zahraničí.

O čo ide: V Južnej Kórei existujú tri spôsoby, ako počítať vek. Jeden z nich – ten najtradičnejší – funguje tak, že dieťa má pri narodení automaticky jeden rok a ďalší sa mu pripočíta prvého januára nasledujúceho roku.

Podľa metódy číslo dva má dieťa pri narodení nula rokov, no aj tu platí, že jeho vek automaticky stúpne na Nový rok. Bez ohľadu na to, kedy sa narodilo.

No a potom je tu štandardný medzinárodný spôsob počítania veku, ako ho poznáme aj my. Ak sa teda niekto narodí koncom decembra, podľa každej z metód má iný vek.

Čo sa mení: Na jednoduchú otázku „koľko máš rokov“ teda v Južnej Kórei môžete dostať tri rôzne odpovede.

Tradičný spôsob počítania veku má podľa BBC korene v Číne a poznali ho aj v ďalších častiach Ázie. Južná Kórea je však poslednou krajinou, ktorá ho ešte bežne používa.

Od budúceho roka sa to má zmeniť a Juhokórejčania začnú používať štandardný medzinárodný spôsob. Ako uviedlo ministerstvo spravodlivosti, Južná Kórea vďaka tomu omladne. Vek niektorých ľudí naozaj zo dňa na deň klesne.

Zmiznú tradície? Zákon už schválil parlament. Ešte ho musí podpísať prezident, no ten zmenu podporoval ešte počas svojej predvolebnej kampane, a tak by sa nemali objaviť žiadne komplikácie.

Otázkou je, ako rýchlo si na nový a jediný systém zvyknú ľudia. Podľa prieskumov zmenu podporovalo až 80 percent ľudí, no experti si myslia, že posun k medzinárodnej metóde chvíľu potrvá.

Naznačuje to podľa nich už len to, že aj v roku 2022 je stále rozšírený spôsob počítania veku, ktorému sa v zahraničí všetci čudujú.

Meno týždňa: Eva Kailiová

Európsky parlament (EP) zasiahol veľký korupčný škandál. Hlavnou postavou je grécka europoslankyňa, ktorá bola až do tohto týždňa podpredsedníčkou parlamentu.

Eva Kailiová momentálne sedí vo väzbe, a to pre podozrenia z korupcie. Podplácali ju údajne lobisti z Kataru, z rovnakého dôvodu je v problémoch aj jej otec a partner.

Kailiová už prišla o podpredsednícku funkciu, no zostáva europoslankyňou. Viacerí kolegovia ju už vyzvali, aby sa vzdala mandátu, no grécka politička to zatiaľ neurobila. Silné slová zvolila aj šéfka EP Roberta Metsolová, ktorá to označila za tvrdú ranu pre demokraciu a pre všetko, na čom roky v europarlamente pracovali.

Kailiová tvrdí, že je nevinná a podplácanie odmieta aj Katar. Europoslanci však už jednoznačnou väčšinou schválili rezolúciu, v ktorej žiadajú dočasné obmedzenie stykov s touto blízkovýchodnou krajinou a pozastavenie legislatívnej činnosti, ktorá sa akýmkoľvek spôsobom dotýka Kataru.

Viac čítajte tu: Taký škandál Brusel ešte nezažil. U jednej zo šéfok europarlamentu našli tašky a kabelky plné peňazí, jej otec sa snažil o útek

Foto týždňa

Do Kyjiva prišiel slávny moderátor a komik David Leterman, ktorý sa v miestnom metre rozprával s Volodymyrom Zelenským. Ukrajinci tak znovu dali najavo, ako dobre im ide PR – vďaka rozhovoru na Netflixe svoje posolstvá dokážu dostať aj k cieľovke, ktorá tak veľa nesleduje správy.

Viac čítajte tu.