Zaliezol do bunkra alebo nemá čo povedať? Čo nám zrušená tradičná tlačovka hovorí o Putinovi

Politici bežne rušia svoje tlačové konferencie. Keď však svoje tradičné výročné vystúpenie na poslednú chvíľu zrušil ruský prezident Vladimir Putin, vyvolalo to viacero špekulácií.

Vodca v Kremli, ktorý sa zasekol vo vojne proti Ukrajine a jeho vojaci museli posledné mesiace ustupovať pred ukrajinskou protiofenzívou, tak urobil prvý raz za posledné desaťročie. „Čo sa týka výročnej konferencie, pred Novým rokom nebude,“ vyhlásil na začiatku týždňa hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a vyvolal tým mnoho otáznikov.

Ako píše ruské vysielanie BBC, po svojom treťom znovuzvolení sa niekoľkohodinové decembrové vystúpenie stalo pravidelným a ostro sledovaným Putinovým predstavením. V priemere mali štyri hodiny, priťahovali veľkú pozornosť a boli jedným z jeho nástrojov, ako určovať hlavný naratív režimu vo verejnosti.

Tri možné verzie

Experti a znalci kremeľských pomerov hovoria o troch možných teóriách, ktoré za zrušením jeho veľkej tlačovky môžu byť.

Bojí sa, že by sa mu niečo stalo? Nechce čeliť nepríjemným otázkam o vojne, kde bezdôvodne umierajú jeho vojaci? Alebo len nemá svojim občanom čo nové povedať?

Odloženie Putinovej konferencie zaujalo aj britskú rozviedku, ktorá vo svojom pravidelnom hodnotení hovorí, že za tým skutočne môžu byť obavy z prevažujúceho protivojnového sentimentu v ruskej spoločnosti. „Kremeľskí predstavitelia sú skoro isto extrémne citliví na možnosť, že akákoľvek akcia Putina by mohla byť zneužitá na neobmedzenú diskusiu o ‚špeciálnej vojenskej operácii‘“.

Podobný názor majú aj nemenovaní predstavitelia Kremľa, s ktorými sa rozprávali Moscow Times. Ruskému portálu hovorili o obavách, že televíznemu vystúpeniu by mohla dominovať vojna proti Ukrajine. Údajne by sa Putin mohol obávať aj sabotáže alebo nejakej akcie proti nemu.

„Nikto nemôže dať stopercentnú garanciu, že sa taký útok nestane,“ povedal pre Moscow Times zdroj z Kremľa, podľa ktorého to bol silný argument proti zorganizovaniu tlačovky.

Ruský server pripomína, že Putinov režim utrpel v posledných týždňoch viacero ponižujúcich zásahov zo strany ukrajinskej armády na ruskom území. Aj keď ide o veľmi teoretickú hrozbu, predsa len sa podľa ľudí z Putinovho okolia nedá ignorovať.

Ukrajina nedávno zaútočila na letiská hlboko v Rusku zrejme modernizovanými sovietskymi bezpilotnými lietadlami, píše Meduza s tým, že to bol zlomový moment pre súčasnú fázu vojny. „Moskva už nemá monopol na ničenie zahraničnej infraštruktúry,“ dodáva ruský nezávislý server.

Obavy z nepríjemných otázok

Aj podľa MT však sú oveľa podstatnejšie obavy z kritiky vojny, ktorú sa Kremeľ snaží zamlčiavať totálnou cenzúrou a zatýkaním ľudí, ktorí sa verejne vyslovia proti nej. Väčšina Rusov sa v nedávnom prieskume (55 %) vyjadrila za mierové rokovanie s Ukrajinou.

„Zoberte si, že šéf je už mesiac ticho o stiahnutí sa z Chersonu,“ povedal zdroj z Kremľa pre Moscow Times. Pár dní pred jeho stratou pritom Putin na Červenom námestí hovoril, ako v ukrajinských anektovaných oblastiach po zrežírovaných pseudoreferendách „ostane Rusko navždy“.

Čo keby, ako dodáva MT, došlo na otázky typu: Môj brat bol mobilizovaný a dostal helmu z roku 1942 a museli sme mu kúpiť topánky za vlastné peniaze. Vladimir Vladimirovič, vyriešte to!

Inštitút pre štúdium vojny si myslí, že zrušenie tlačovky naznačuje, že Kremeľ si stále nie je istý svojou schopnosťou formovať ruský informačný priestor počas rastúcej kritiky jeho invázie na Ukrajinu.

Nemá čo povedať

V poslednom vystúpení na začiatku decembra Putin podľa ISW ponúkol iba vágne odpovede na obavy z dĺžky vojny, druhej vlny mobilizácie a údajného ukrajinského ohrozenia ruského územia „Stiahnutie Ruska z Chersonu rovnako rozhnevalo prominentných nacionalistických ideológov, ktorí začali spochybňovať Putinovu angažovanosť a schopnosť vytvoriť „Veľké Rusko,” dodal americký inštitút.

Putin sa podľa neho čoraz viac uchyľuje k napísaným a vopred nahratým vystúpeniam, ako bolo napríklad aj jeho stretnutie s 18 starostlivo vybranými ženami 25. novembra, ktoré sa podľa inštitútu falošne predstavili ako matky mobilizovaných vojakov.

Podľa ruského politológa Andreja Kolesnikova sa však Putin v skutočnosti neobáva ničoho a vysvetlenie jeho mlčania je lakonickejšie. „Nemá čo povedať, obzvlášť keď ide o nové odkazy. Ale ide o aj o jeho pohŕdanie publikom, s ktorým pracuje – už nepotrebuje žiadnu spätnú väzbu,” povedal Kolesnikov pre Denník N.

Verejnosť sa o Putina podľa neho začne zaujímať až vtedy, keď ohlási nejaký nový horor, ako napríklad mobilizáciu. „Čo sa týka tlačovej konferencie, nezostali žiadne normálne médiá, všetky nezávislé boli buď zničené, alebo zablokované. A keď ide o jeho odložený príhovor pre Federálne zhromaždenie, elity môžu počkať,“ dodáva ruský politológ.

Ukrajinský politológ Vladimir Fesenko zrušenie Putinovho prejavu, ktorý bol pevnou súčasťou politického kalendára, prirovnal k tomu, ako keby v Rusku zrušili hlavný alebo tradičný náboženský sviatok.

Aj on je presvedčený, že Putin nemá čo povedať elitám ani znepokojenému ruskému ľudu. Formulka, že všetko ide podľa plánu, jednoducho prestala fungovať, vzhľadom na to, že neexistujú žiadne víťazstvá, iba prehry. A za takých okolností sa Putinovi podľa Fesenka vystupovať na verejnosti nechce.

„Alebo si Putin možno vyvinul agorafóbiu z dlhého sedenia v bunkri? Dovoľte mi pripomenúť, že agorafóbia je strach z otvoreného priestoru, otvorených dverí; duševná porucha, pri ktorej máte strach z davov,“ napísal Fesenko na Facebooku.

„Putin nemá čo povedať, pretože nevie, čo má robiť. A to je v ruskej politickej tradícii fatálna diagnóza,“ dodal.