O žabe a škorpiónovi
To, že uprednostnil Smer a SNS, pôsobilo ako zrada a myslím si, že Béla Bugár si to veľmi dobre uvedomoval.
Poznáte bájku o žabe a škorpiónovi? Pre istotu ju skúsim pripomenúť.
Na brehu rieky sedela žaba. Prišiel k nej škorpión a oslovil ju: „Vidím, že sa chystáš skočiť do vody a preplávať na druhý breh. Aj ja by som sa tam rád dostal, ale my škorpióny nevieme plávať. Vezmi ma na chrbát!“
„Škorpióny sú pre nás žaby nebezpečné a bojíme sa ich,“ odpovedala žaba.
Škorpión sa bránil: „Nemaj žiadne obavy, veď sa potrebujem s tvojou pomocou dostať cez rieku, nebudem ti predsa ubližovať.“
To žabu upokojilo a súhlasila. Škorpión jej vyliezol na chrbát a plávali. Keď boli uprostred rieky, bodol škorpión žabu svojím jedovatým tŕňom. Tá ochrnula a obe zvieratá sa začali topiť. Žaba v prvej chvíli nemohla uveriť, že sa niečo také mohlo stáť. „Prečo si to urobil?“ pýtala sa. „Veď teraz obaja zahynieme.“ Topiaci sa škorpión odpovedal: „No, pretože som škorpión.“
V súvislosti s udalosťami okolo rozpadu vlády Igora Hegera, pardon, Eduarda Hegera som si spomenul na búrlivú výmenu názorov s dobrým kamarátom spred šiestich rokov. Kamarát po voľbách v roku 2016, ktoré vyhral Smer-SD, vyčítal Bélovi Bugárovi jeho bezcharakternosť, keď sa rozhodol napriek svojim predchádzajúcim vyhláseniam vstúpiť do koalície so Smerom, SNS a stranou Sieť. Pre mnohých to bolo absurdné a bezcharakterné rozhodnutie. Práve vtedy som si spomenul na bájku o žabe a škorpiónovi.
