Denník NMatovič zmätkoval u prezidentky, právnik vraví, prečo jeho demisia neplatí. Kurióznych abdikácií bolo viac

Igor Matovič. Foto N - Tomáš Benedikovič
Igor Matovič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Svoju demisiu v minulosti stiahol Miroslav Lajčák; Ján Mičovský sa o to pokúšal, ale neuspel. Líder OĽaNO kedysi považoval abdikáciu Mareka Krajčího za najabsurdnejšiu v dejinách.

Incident, ktorý sa odohral priamo v Prezidentskom paláci, keď prišiel Igor Matovič odstúpiť z funkcie ministra financií, rozprúdil debatu, aký moment je rozhodujúci pre podanie demisie.

Detaily, ako si Matovič demisiu rozmyslel, na sociálnej sieti opísala prezidentka Zuzana Čaputová. „Pred zamestnancami kancelárie svoju demisiu podpísal, napokon si však podanie svojej demisie v poslednej chvíli rozmyslel a podpísaný dokument vytrhol vedúcemu kancelárie Metodovi Špačekovi z rúk. Demisia tak nebola doručená do kancelárie prezidentky.“

Bývalý poslanec za SaS, člen mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Martin Poliačik na Facebooku zverejnil, že ak by prezidentka poverila po vyslovení nedôvery terajšiu vládu Eduarda Hegera riadením štátu až do ďalších volieb, Matovič už nie je jej členom. „Podal demisiu a podpísal ju pred svedkami. To, kde sa dokument nachádza, nech riešia kompetentné orgány,“ napísal Poliačik.

To, čo spravil Matovič, môže podľa ústavného právnika pripomínať späťvzatie.

„Vo verejnom práve platí, že orgán môže rozhodovať o demisii po jej doručení a v tomto prípade sa to nestalo, čiže nie je o čom rozhodovať,“ vraví Vincent Bujňák, ktorý pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Dá sa to zjednodušene vysvetliť na príklade, že idete na kataster a ešte predtým, ako vašu žiadosť o zápis vlastníctva k domu zaevidujú, ju roztrháte – kataster žiadosť nemá doručenú, čiže nemá o čom rozhodnúť. A je jedno, že ste žiadosť podpísali a zašli s ňou na kataster. Ani nie je rozhodujúce, či pri podpise žiadosti boli svedkovia.

https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid02jLDdMbTaPKCbRWwRwEz51G1TNCRFZTXNEHHEH2bcMG7HqP8BKETLg5EsCXGceyo6l&id=100044201361085

Matovič s telefónom pri uchu

Matovič reagoval, že ho mrzí komunikácia Prezidentského paláca v súvislosti s „vytrhnutou demisiou“. Tvrdil, že požiadal o kópiu demisie, a keď sa kancelár vrátil, rozhodol sa zobrať si aj originál, lebo svoje rozhodnutie zmenil.

Kým demisiu podával, celý čas telefonoval s človekom, ktorého si veľmi váži a ten mu vraj povedal: „Bojovníci sa pred mafiou neskláňajú.“ Tak sa Matovič rozhodol „neskloniť“ hlavu pred SaS a demisiu si rozmyslel. S kým volal, neprezradil.

Ústavný právnik Bujňák vraví, že so späťvzatím demisie už má Slovensko skúsenosť. Niekdajší šéf diplomacie Miroslav Lajčák v roku 2018, keď vládol Smer, SNS a Most-Híd, podal demisiu pre situáciu okolo globálneho paktu OSN o migrácii, proti ktorému vystupovala strana Andreja Danka.

Demisiu sa rozhodol Lajčák po týždni stiahnuť po rozhovoroch s premiérom Petrom Pellegrinim a predsedom Smeru Robertom Ficom, ktorí mu dali garancie týkajúce sa zahraničnej politiky Slovenska. Vtedajší prezident Andrej Kiska zobral rozhodnutie na vedomie a Lajčák zostal ministrom zahraničia ešte vyše roka do konca volebného obdobia.

„Vtedy to bol taký civilizovaný spôsob späťvzatia demisie,“ hodnotí Bujňák.

Robert Fico a Miroslav Lajčák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kým Lajčák ostal, Mičovský šiel preč

Rošády s demisiou sa diali aj vlani: uznávaný lesník a nominant OĽaNO vo vláde Ján Mičovský najprv oznámil, že sa rozhodol opustiť post ministra pôdohospodárstva. Svoju demisiu zdôvodňoval, že by bola hanba byť súčasťou protikorupčného hnutia a nekonať. V tom čase skončila pre korupčnú kauzu vo vyšetrovacej väzbe nominantka OĽaNO na čele Slovenského pozemkového fondu Gabriela Bartošová.

Po trinástich dňoch si to Mičovský rozmyslel a zvolal si novinárov, aby ich informoval, že chce vo funkcii ostať. Prezidentka ho však odvolala. Prezidentská kancelária tvrdila, že demisia už bola doručená, neumožnila ju stiahnuť, prezidentka o nej rozhodla. Mičovský vtedy nemal pre zotrvanie v ministerskej stoličke podporu ani od premiéra, ktorý má podľa ústavy právo navrhovať odvolanie ministrov.

Za „najabsurdnejšie v dejinách“ vlani na jar označil líder OĽaNO Matovič odstúpenie ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Nepáčilo sa mu, že po nákupe ruských vakcín Sputnik podmienili koaliční partneri OĽaNO – Za ľudí a vtedy ešte aj SaS – zotrvanie v koalícii odchodom Krajčího. „Veľakrát bol opustený ako prst v boji za životy a zdravie ľudí,“ vyhlásil v marci 2021 Matovič.

Matovič svojsky poňal aj ohlásenie Krajčího konca. Svojich partnerov zaskočil, keď na tlačovej besede síce ohlásil jeho odchod, ale zároveň povedal, že na stoličke ostane, kým sa nezačne Sputnikom očkovať. Napätie v koalícii po tomto eskalovalo, až vyústilo do odchodu Matoviča z premiérskej funkcie.

Kuriózne na Krajčího demisii bolo, že ju nedoručil do Prezidentského paláca, ale na úrad vlády. Ústava pritom jasne hovorí, že ministrov menuje a aj ich demisie prijíma prezidentka.

Minister práce za Sme rodina Milan Krajniak. Foto N – Vladimír Šimíček

Prekvapivá demisia Krajniaka a Ficova hláška Kiskovi

A ešte jeden prekvapivý moment sa odohral vlani v marci počas koaličnej krízy. Hoci nik neočakával, že jej riešením by mohla byť demisia ministra práce Milana Krajniaka zo Sme rodina, tento politik ju ohlásil. Demisiu prezentoval ako politické gesto, ktoré má demonštrovať snahu strany Sme rodina o čo najskoršie vyriešenie krízy. Krajniak nepripúšťal, že by za odchodom bolo, že štyri dni predtým zadržali pre podozrenie z korupcie jeho kamaráta, šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského.

Prezidentka prijala Krajniakovu demisiu 17. marca, vedením rezortu práce dočasne poverila ministra dopravy Andreja Doležala. Krajniak nastúpil do parlamentu ako poslanec. O pár dní bol však späť na ministerstve práce, keď Matovič odstúpil a nastúpil premiér Eduard Heger.

Legendárnou sa stala aj hláška Roberta Fica, keď v marci 2018, po vražde novinára Jána Kuciaka, bol donútený vzdať sa funkcie predsedu vlády a striedal ho Peter Pellegrini. Prezidentovi Andrejovi Kiskovi vtedy pri podávaní demisie do rúk povedal: „Ja nikam neodchádzam.“

Historik Anton Hruboň na Twitteri napísal, že „abdikačná gymnastika v Prezidentskom paláci nie je výstrelok roku 2022“. A ako dôkaz pridal príklad z čias vojnového slovenského štátu. Vo februári 1940 podal Alexander Mach z trucu Jozefovi Tisovi demisiu, ktorú hneď neprijal. „Ale v máji ju prijal, aj keď Mach vtedy už nechcel, aby ju prijal, a potom v júli Hitler zariadil, že Tiso ho musel dosadiť späť.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].