Denník N

To robí naschvál? Kontroluje, koľko strelím gólov? Ako Messi sledoval a prekonal Mbappého

Lionel Messi pri oslave gólu. Foto - TASR/AP
Lionel Messi pri oslave gólu. Foto – TASR/AP

Ukážka z knihy Simona Kupera Barça: Príbeh zo zákulisia najslávnejšieho futbalového klubu na svete.

V lete 2008 sa v Barcelone začala Messiho éra. Vymenovanie 37-ročného Guardiolu za hlavného trénera bolo dôležitým, ale preceňovaným činom. Dôležitejšie bolo, že v tom bode Barça prijala Messiho stratégiu: prioritou klubu bolo, Guardiolovými slovami, „aby sa Messi aj naďalej usmieval“. V tomto období Messi ešte vždy takmer nerozprával.

Podľa Juanja Braua, jeho fyzioterapeuta v Barçe, bolo kľúčom k získaniu jeho dôvery „rešpektovanie jeho priestoru a jeho ticha“. To však spôsobilo, že tréneri sa snažili vytušiť, čo sa deje uňho pod pokrievkou. Guardiola pochopil, že Messimu je jedno, kto ho trénuje, ale musel byť celý čas presvedčený o tom, že žiadny iný z veľkých európskych klubov by mu nemohol ponúknuť lepšie prostredie. Od tohto momentu bola Barça ochotná obetovať akéhokoľvek iného hráča či trénera Messiho záujmom.

Po prvý raz mal výnimočný futbalista v Barcelone aj ostať výnimočným.

Nepríjemným prvým krokom plánu s Messim bolo predať jeho hrdinu. Barcelona síce pochopila, že Ronaldinho má zlý vplyv, Messi tomu však nerozumel. Onedlho po Ronaldinhovom odchode sa na tréningu pobil s Mexičanom Rafaelom Márquezom, ktorého podozrieval z konšpirovania proti Brazílčanovi.

Guardiola a jeho tím boli našťastie vychovaní v barcelonskej tradícii zaobchádzať s hráčmi – a najmä s hráčmi z Masie – ako s ľuďmi. „Leo,“ povedal Guardiola po jednom tréningu, akoby ešte stále boli tréner a dieťa v Masii, „ak sa niekomu niečo nepáči, mal by to povedať.“ V päťminútovom rozhovore Messiho ubezpečil, že Barça ho vždy bude milovať.

Čítate ukážku z knihy Barça: Príbeh zo zákulisia najslávnejšieho futbalového klubu na svete, ktorá vychádza v knižnej edícii Denníka N. Kúpite ju na obchod.dennikn.sk.

Guardiola mal aj prednášku o usporiadanom živote. Jeden predstaviteľ klubu mi povedal, že Messi v tom čase došiel na križovatku ciest a Guardiola ho nasmeroval na tú správnu. Messi sa začal lepšie stravovať. Ako dospelý športovec na vrchole síl sa konečne začal vyhýbať zraneniam. Vždy vedel oklamať obrancov. Teraz mal silu následne zrýchliť a utiecť im. Súperi, ak si trúfli, mali problémy ho vôbec faulovať. Pep Boade, vtedajší hlavný skaut Barcelony, mi povedal, že Guardiola „zostavil Messiho stratégiu; ak John Terry kopne Messiho, celý tím ho bude chrániť“.

Barça sa vedome začala podlizovať jednému mužovi. V roku 2007 podpísala argentínskeho obrancu Gabriela Milita sčasti preto, že vychádzal s Messim. O rok neskôr dostala Barcelona pred olympijskými hrami v Pekingu súdne rozhodnutie, že nemá povinnosť uvoľniť Messiho, aby hral za Argentínu – len aby následne zistila, že aj tak do Číny odletel.

Čo robiť? Guardiola mu zavolal, aby ho informoval, že má vyhrať zlato. To Messi, samozrejme, učinil – spolu s Agüerom, Ángelom Di Maríom a Juanom Románom Riquelmom v strach naháňajúcom argentínskom útoku, ktorý sa už na seniorskom turnaji nikdy nezopakoval. Guardiola prišiel aj na to, že Messi vždy chcel hrať celých 90 minút, aj keď Barça vyhrávala 5 : 0. Tichá dohoda znela – a dodržiavala sa až do neskorej fázy kariéry –, že ho nikdy nevystriedajú.

Krátko po tom, čo Barça v roku 2009 kúpila Ibrahimovića, Messi Guardiolovi oznámil, že nechce, aby ozrutný Švéd blokoval jeho nabiehanie na stred. „Roztiahni ostatných do strán,“ povedal trénerovi. Messiho názor na futbal bol – a časom sa veľmi nemenil –, že tréner má vybrať najlepších hráčov a nemá sa príliš trápiť taktikou.

Keď Ibrahimović zistil, že nemá šancu uspieť, rozhorčil sa a… v najbližších piatich ligových zápasoch za Barçu skóroval. V akomkoľvek inom klube by futbalistovi, ktorý by mal výhrady k podpisu hráča z top desiatky, povedali, aby sa s tým zmieril. Ibrahimović nadával Guardiolovi, ten bol, naopak, podľa katalánskeho zvyku príliš nekonfrontačný na to, aby mu zvýšený hlas opätoval. Ibrahimović zle odhadol trénerovu náklonnosť k nedostatočnej mužnosti. V skutočnosti Švéd precenil svoj status. Po rokoch sa Guardiola vyjadril, že „je to, akoby sa epizódny herec chcel ujať hlavnej roly“. Messi sa stal baby šéfom.

Podriadenosť Barcelony voči Messimu je v rozpore s futbalovými tradíciami. Klub, ktorý uspokojuje túžby jediného futbalistu, je previnením proti hierarchickému zmýšľaniu hry.

Autoritári majú pravdu, keď tvrdia, že moc hráča má svoje negatíva. Niekedy ju zneužije, aby sa flákal na tréningu (ako počas posledných dvoch Ronaldinhových rokov), prípadne aby vybrali do zostavy jeho kamaráta. Také isté napätie existuje aj na pracovisku: ak dáte pracovníkom viac moci, môžu robiť lepšie rozhodnutia, prípadne sa môžu ulievať alebo oboje.

Foto – TASR/AP

Barcelonu však formoval Cruyff, ktorý veril v moc hráča od svojich pätnástich rokov, keď v Ajaxe na tréningu rozkazoval medzinárodným veteránom. Cruyff tvrdil (dokonca aj po tom, čo sa stal trénerom), že ak dáte futbalistom moc, dávate im aj zodpovednosť. Ako vravel, obzvlášť to platí pri skvelých futbalistoch. Jedno z jeho vyhlásení znelo, že zatiaľ čo bežní hráči sú zodpovední iba za svoj výkon, skvelí hráči sú zodpovední za výkon celého mužstva.

To bol aj príbeh Cruyffovej hráčskej kariéry. Táto dodatočná záťaž mu spôsobovala toľko stresu, že sa s ňou vyrovnával fajčením jednej od druhej, ale vždy ju prijímal. Rovnako to robil aj Zinedine Zidane. Jeden z jeho francúzskych spoluhráčov opisuje Zidana v šatni pred zápasom, ako si potichu oblieka dres a vie, že vybehne na trávnik s 21 futbalistami svetovej úrovne a rozhodne zápas. Cítil, že je to jeho povinnosť.

Tak to cítil aj Messi. Zápasy boli preňho také stresujúce, že niekedy pred výkopom na záchode v šatni vracal. Guardiola spomínal, že keď Messi prehral, „bol nahnevaný, dokonca zúrivý, ale išiel domov a nikdy sa nesťažoval na trénera ani nič iné“. Ak ste najlepším hráčom, ste zodpovedný za výsledok. Keď sa Barcelone nedarilo, Messi mal pocit, že je na ňom, aby zápas zvrátil. Pri každom ligovom titule mal pocit, že splnil úlohu, vykonal povinnosť.

Ak je skvelý hráč zodpovedný za výkon mužstva, musí mať možnosť zasahovať do procesov. Ak môže rozhodnúť o odchode Ibrahimovića, potom je jeho povinnosťou dokázať, že jeho rozhodnutie bolo správne. Je „zodpovedný“ za budúce výsledky. Na druhej strane, ak by klub ignoroval jeho želanie, má výhovorku a môže myknúť plecami a povedať: „Len tu pracujem.“

Vtedajší výkonný riaditeľ Barçy Joan Oliver mi v roku 2009 povedal: „V určitom zmysle musíte mužstvo vyskladať okolo neho. Musíte ho však donútiť, aby si uvedomil, že potrebuje tím. Ponúkate mu najlepšiu príležitosť vo futbalovom svete. Dokým to tak ostane, je preňho ťažké odísť.“

Barcelona spojila cruyffiánsku dogmu o moci hráča so španielskym či katalánskym nekonfliktným pretĺkaním sa. To malo za následok odovzdanie kľúčov od klubu Messimu. Ak spoluhráčovi počas zápasu povedal, aby zmenil pozíciu či spôsob prihrávania, neočakávalo sa, že by tomu odporoval. Oliver sa vyjadril: „Nerobí zreteľné gestá, ale každému vraví, čo od neho na ihrisku očakáva. Nejde o niečo očividné – je to veľmi nepatrné.“

Je pravda, že Messi nedostal pri rozhodovaní právo veta. Nato bolo v klube príliš veľa iných vplyvov. Napríklad sa mu nesplnilo prianie, aby do Barcelony prišiel jeho kamarát Agüero, namiesto toho prišiel Luis Suárez. Aj tak však tí, ktorí v Barcelone robili rozhodnutia, brali jeho priania do úvahy pri každom transferi hráčov, väčšej taktickej zmene či pri každej výmene trénera. Často boli tieto priania vyjadrené veľmi jasne.

Nikdy preňho nemalo význam vyjadrovať svoju osobnosť mimo klubu, vždy len v rámci neho. Rosell, prezident Barçy medzi rokmi 2010 až 2014, mi povedal: „Nepotrebuje rozprávať. Má najsilnejšiu reč tela, akú som kedy videl. Zažil som jeho pohľad do skrinky, z ktorého každý pochopil, či s nejakým návrhom súhlasí alebo nie. A to je všetko. Je oveľa bystrejší, ako si ľudia myslia – alebo ako z neho vyžaruje.“

„A čo chce?“ spýtal som sa.

„Chce futbal,“ odpovedal Rosell, majúc na mysli to, že Messi chcel, aby Barça hrala presne tak, ako si predstavoval. „Ak máš možnosť byť najlepším hráčom v každom zápase, musíš mať v sebe niečo z diktátora, čo Messi má, pretože je ohrozená tvoja prestíž.“

Lionel Messi. Foto – TASR/AP

V profesionálnych futbalových kluboch spravidla vládne prísna hierarchia. Na jej vrchole sú často najstarší a najuznávanejší hráči, prípadne tí, ktorí zastrašujú ostatných. V top kluboch však kvalita prebije všetko a vládnu najlepší hráči. Jeden z Messiho spoluhráčov povedal: „Pravou nohou, ľavou nohou aj hlavou je lepší ako vy. Je lepší v obrane aj útoku. Je rýchlejší. Lepšie kľučkuje aj prihráva.“ Spoluhráč rozhadzuje rukami v neveriacom údive.

„Brankár?“ padne otázka.

Spoluhráč sa začne smiať: „Dávajte bacha, ak to skúsi!“

Tomuto chválospevu dodáva na sile to, že jeho autorom je Xavi. Dokonca aj s Iniestom prijali rolu pomáhať Messimu. Svojich 15 minút slávy si už zažili.

Niektorí spoluhráči sa Messiho báli. Raz sa priznal: „Dokáže ma nahnevať hocičo, spravidla hlúposti. Vcelku rýchlo sa vytočím, aj keď to na trávniku nevidno.“ Bývalý náhradný brankár Realu Madrid Jerzy Dudek spomína: „Nikto si nedokázal predstaviť, že by z takého tichého a príjemne vyzerajúceho chlapíka mohli vychádzať také strašné veci ako tie, ktoré povedal Pepemu a Sergiovi Ramosovi.“

Rozhodcovia ho poznajú ako neustále sa sťažujúceho hráča. Toto je holandský rozhodca Björn Kuipers, ktorý naňho kričí futbalovou angličtinou: „Messi, no tak! Prejav mi trochu rešpektu! Messi! Robíš to zakaždým! Prečo to robíš? Choď už!“

Messi priznal: „Mal som ísť k psychológovi, ale nikdy som to neurobil. Prečo? Neviem. Je pre mňa ťažké spraviť ten krok, aj keď viem, že ho spraviť potrebujem. Antonella [jeho manželka] veľa ráz nástojila, aby som išiel, ale ja si všetko nechávam pre seba. Nezdieľam veci s inými. Viem, že by mi to pomohlo, ale nešiel som.“

Žiadny tréner sa mu nesmel postaviť do cesty. V minulosti Michelsa, Cruyffa v roku 1988, Weisweilera, Menottiho a van Gaala vítali ako nádejných spasiteľov. Ale po odchode Guardiolu v roku 2012 ho Barça nahradila menej výraznými menami. Najprv to bol jeho asistent Tito Vilanova, ktorý býval najobľúbenejším Messiho mládežníckym trénerom, a keď podľahol rakovine hrtana, vystriedal ho záhadný Argentínčan Gerardo Daniel „Tata“ Martino. Pochádzal z Messiho rodného Rosaria, bol starým známym z klubu Newell’s Old Boys. V Barçe bol tréner degradovaný na dočasného člena Messiho podporného tímu.

Aj v prípade Argentíny Messi minimálne od roku 2008 pomáha zostavovať tím a zvoliť stratégiu, aj keď v jeho tichých začiatkoch museli jeho dlhoroční spolubojovníci Agüero a Di María často tlmočiť jeho priania. Na majstrovstvách sveta 2014 bol argentínskym trénerom neskúsený Alejandro Sabella, ktorý sa ním stal práve pre jeho ochotu počúvať Messiho (aj keď Sabella si to nemusel uvedomovať). Fernanda Gaga a Gonzala Higuaína zavolali počas turnaja do tímu na Messiho odporúčanie.

Messiho neuveriteľne dlhý vrchol kariéry vyformoval Argentínu aj Barcelonu. Federer žasol: „Úroveň, ktorú si neustále udržiaval… práve teraz streliť svoj 600. gól. To sú neslýchané počty a to isté teraz vidíme v basketbale, všetky tie rekordy, ktoré boli prekonané. Ľudia si ich skrátka viac uvedomujú a myslím, že sa viac snažia, stávajú sa profesionálnejšími.“

Messi sa tiež motivoval tým, že s Ronaldom súťažili o pozíciu najlepšieho futbalistu na svete. Francúzsky strelec Kylian Mbappé mi povedal, že najlepší futbalisti si vedú tabuľky jeden o druhom rovnako, ako si predstavoval, že to robia najlepší pekári. Povedal:

„Myslím, že Messi pomohol Ronaldovi a Ronaldo pomohol Messimu. Pre mňa sú obaja najlepšími hráčmi v dejinách, ale myslím, že jeden bez druhého by neboli pätnásť rokov o toľko lepší ako ostatní. Možno by sa v nejakom bode opustili. Ale myslím, že s rovnako dobrým hráčom v súperiacom tíme tej istej ligy je motivácia na maxime.“

Keď Mbappé súťažil o najlepšieho strelca Európy v sezóne 2018/19, všimol si, že Messi ho neustále prekonáva: „Ja som strelil dva, on strelil tri; ja som strelil tri, on strelil štyri. Bolo to také šialené, že som sa porozprával s Ousmanom [Dembélé, Mbappého kamarát v Barcelone]: „To nie je možné! To robí naschvál? Kontroluje, koľko strelím gólov?“ A Dembélé odpovedal: „Jasné, že ťa sleduje!“ Messi zavŕšil sezónu ako najlepší európsky strelec s 36 gólmi, o tri viac ako Mbappé.

Kylian Mbappé. Foto – TASR/AP

Medzi rokmi 2008 a 2019 získal Messi šesť z dvanástich Zlatých lôpt pre najlepšieho futbalistu na svete a Ronaldo získal päť. Dovtedy ešte nikdy žiadny hráč nezískal viac ako tri. Ľudia vedú pochabé diskusie o tom, kto je lepší, Messi či Ronaldo. (Tak či onak, Messi je o kúsok lepší. Obaja sú najlepší útočníci na svete, ale Messi je aj najlepší tvorca hry na svete.)

Podstatnou otázkou naproti tomu je, ako mohli obidvaja ostať vrcholovými hráčmi dlhšie ako ktokoľvek z ich predchodcov, azda s výnimkou Alfreda Di Stéfana. Odpoveď znie, že desaťročie pred ich príchodom na scénu bol futbal prebudovaný tak, aby favorizoval superhrdinov.

Výnimočný hráč zvykol mať životný štýl rockovej hviezdy. Prenasledovali ho fanúšikovia. Predpokladal, že svoje telo do tridsiatky zruinuje. Nezarábal majland. A tak žil naplno. Koniec koncov, to, že je človek génius, predsa znamená, že nemusí tvrdo pracovať. Ferenc Puskás v 50. rokoch bol tučný, George Best v 60. rokoch alkoholikom, Cruyff ťažkým fajčiarom a Maradona šnupal kokaín. Hviezdy len sotva odolávali pokušeniu: v princípe šlo o to, aby mu podľahli.

Najmä po roku 1968 (v prípade Maradonu a Pelého počas veľkej časti ich klubovej kariéry) bolo typické hrať s nevýznamnými spoluhráčmi. Maradona v Neapole často dostával prihrávky za seba (ktorým vľúdne tlieskal). Pri hre za klub a aj za krajinu sa naučil hrať sám.

Len málo z nich si dávalo za cieľ byť skvelým na týždennej báze. Pelé neustále križoval planétu a zúčastňoval sa na lukratívnych exhibičných zápasoch. Maradona sa zapájal počas majstrovstiev sveta, ale pomimo nich málokedy. A často schytávali kopance. V roku 1966 Pelé z majstrovstiev sveta odkríval. O niekoľko rokov neskôr, pred Cruyffovým prestupom do Barçy, varoval prezident Realu Madrid Santiago Bernabéu, že Holanďanovi španielska liga nebude sedieť, „pretože mu za tri týždne polámu tie jeho malé nožičky“.

Pri sledovaní záberov z Cruyffovho pôsobenia v Barcelone je zaujímavé všimnúť si, že takmer každý súper ho skopáva, podráža či dáva mu „lakťovku“, poprípade šmýkačku obidvoma nohami. Alebo sa o to aspoň snaží. V jeho prvom zápase proti Granade mu spoluhráči nedovolia vojsť pri zahrávaní rohu do súperovho pokutového územia: „Proti týmto chalanom do vápna nejdeš.“

V roku 1983 sa Maradonovo pôsobenie v Barcelone prakticky skončilo „zramovaním“ členka obrancom Andonim Goikoetxeam, „Mäsiarom z Bilbaa“. Pri upokojovaní situácie Goikoetxea poznamenal, že „Maradona nezomrel“. Niekedy zastrašovanie nabralo barokovú psychologickú podobu. Mesiac pred Goikoetxeaho atakom hrala Barcelona predsezónny priateľský zápas s Nottinghamom Forest. Tréner Forestu Brian Clough podišiel pred zápasom v tuneli k Maradonovi a oznámil: „Možno si trochu zahráš, ale aj tak ťa môžem chytiť za gule.“ Čo následne aj urobil, spomína Cloughov stredopoliar Steve Hodge.

Televízia výrazne zmenila hviezdy. Pred 90. rokmi 20. storočia sa naživo vysielalo len málo zápasov. Potom Rupert Murdoch a Silvio Berlusconi vystavali televízne kanály okolo futbalu. Zrazu sa z klubov stali poskytovatelia obsahu a z hviezd prémiový obsah. Kluby predstavili hviezdam novú ponuku: budeme vás kráľovsky platiť, ak budete žiť ako profesionáli. Messi a Ronaldo ponuku prijali.

Hviezdy ochránili aj futbalové organizácie, zasiahli proti faulom a zakázali zákroky zozadu. Messi sa v roku 2005 vyjadril: „V profesionálnom futbale sa vlastne nič nestane, pretože sú tam rozhodcovia. Na škole boli kopance skutočnými kopancami.“ Odkedy niekedy okolo roku 2008 získal status medzinárodného pokladu, požíval extra ochranu. Aj keď si rozhodca faul nevšimol, previnilec sa stále musel báť, že ho mohli zachytiť kamery. Cruyff poznamenal: „Televízia zlepšila úroveň šikovnosti. Teraz sú dobrí hráči chránení.“ Len si predstavte, čo všetko by s takou ochranou mohol dokázať Cruyff.

Pomohli aj dokonalé a fotogenické ihriská. Messi sa nemusel boriť blatistými trávnikmi Cruyffovej mladosti, na ktorých bolo občas umením jednoducho nespadnúť. Ani si nikdy nemohol zničiť koleno na zamrznutom trávniku na Druhý sviatok vianočný podobne ako skvelý útočník Brian Clough v roku 1962.

V ére televízie sa najlepší hráči zhŕkli do zopár najbohatších klubov. Messi celú klubovú kariéru hrá so špičkovými spoluhráčmi, čo mu umožňuje dosiahnuť jeho maximum. Kreativita je vlastnosť typická skôr pre skupiny ako pre jednotlivcov. Tak ako John, Paul, George a Ringo spolu robili lepšiu hudbu ako neskôr, keď sa vydali na sólovú dráhu, tak aj Barcelona mala Xaviho, Iniestu a Messiho a medzi rokmi 2014 a 2017 útok MSN: Messi, Suárez a Neymar.

(Pre útok MSN bolo charakteristické, že svoje postavenie vylaďoval tým, že jeho členovia počas zápasu skúšali nové veci zjavne bez toho, aby do toho zasahoval tréner.)

Lionel Messi. Foto – TASR/AP

To, že Messi potrebuje svoju „skupinu“, sa jasne ukázalo vo všetkých turnajoch za Argentínu, kde sa trápil s priemernými záložníkmi a obrancami. Nedokázal pochopiť myšlienkové nastavenie hráča, ktorý nevidí zjavnú narážačkovú príležitosť či nedokáže uskutočniť základnú prihrávku na jeden dotyk.

Na majstrovstvách sveta v roku 2010 ma ohromil ťarbavý krídelník Newcastlu United Jonás Gutiérrez, ktorý sa groteskne snažil hrať pravého obrancu a mal pritom problém vôbec udržať rovnováhu. Na nasledujúcich majstrovstvách to zase bol stredný obranca Federico Fernández, ktorý bol natoľko bystrý, že vedel, že jeho úloha presahuje jeho možnosti, a lopty sa bál tak veľmi, že v momente, keď sa k nej dostal, sa ju pokúsil odohrať na nohy najbližšieho spoluhráča.

Tréner popredného národného mužstva mi vysvetlil rozdiel medzi Messiho Barçou a Messiho Argentínou. Vo svojom klube, vysvetľoval tréner, Messi spravidla po sérii krátkych prihrávok medzi viacerými hráčmi dostáva loptu kúsok od súperovej šestnástky. V tom momente má v okruhu 20 metrov nejakých piatich spoluhráčov, z ktorých každý na seba viaže obrancu. Mohol si zvoliť niektorú z viacerých možností prihrávky alebo mohol ísť do prieniku. Často bol v situácii jeden na jedného a ako sa vyjadril Mourinho: „Keď má Messi loptu pri jednom na jedného, ste mŕtvi. Tento problém sa nedá vyriešiť.“

Naproti tomu Argentína je mužstvo bez systému. Málokedy sa im podarí získať loptu v blízkosti súperovej brány a Messimu ju odovzdávajú, keď ho uvidia, a nie vtedy, keď si ju vypýta. Často sa to deje v strede poľa bez spoluhráčov naokolo, akoby plánom A bolo napodobniť Maradonov sólový gól proti Anglicku. Súperi, ktorí k nemu pristupujú, sa vďaka tomu dozvedia niečo užitočné: asi pôjde sám.

Argentína prinútila hrať Messiho ako pibe. Na majstrovstvách sveta 2014 sa Messimu podarilo 46 prienikov, o sedemnásť viac ako druhému v poradí Holanďanovi Arjenovi Robbenovi. Zároveň však zaznamenal len 242 presných prihrávok, o dve menej ako brankár Nemecka Manuel Neuer.

Messi však už nechcel byť pibe. Zatiaľ čo Maradona bol jednotlivcom, ktorý chcel prekonať systém, Barcelona začlenila Messiho do cruyffiánskej kolektívnej hry. Pri hre za Argentínu sa jeho frustrácia často prelievala do hádok so spoluhráčmi a rozhodcami. Po tom, čo mu obranca Nicolás Burdisso počas zápasu v roku 2011 nedokázal prihrať, museli ich s Messim v šatni od seba oddeliť. V 70. rokoch Cruyff rád hrával za národný tím, pretože jeho úroveň bola vyššia ako úroveň Barçy: Messi to mal presne naopak.

Len v Barcelone Messi našiel ideálne prostredie na to, aby zažiaril. Raz popoludní ma jedna pani žijúca v Castelldefels previezla popred jeho dom a ja som si uvedomil, že základnou oporou jeho pravidelných výnimočných futbalových výkonov bol jeho nudný život. V tomto všednom meste vysoko a ďaleko od pláží kúpil susedný dom a postavil areál, ktorého súčasťou bolo aj malé futbalové ihrisko. Palmy, bugenviley a biele steny poskytovali súkromie. Roky tu žil bez bezpečnostných kamier a alarmov, až kým klub nejaké nenainštaloval. Jeho tunajší život nemohol byť vzdialenejší rozhorúčenému chaosu Argentíny.

Čítali ste ukážku z knihy Barça od autora Simona Kupera. Kúpite ju na obchod.dennikn.sk.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Futbal

Knihy

Lionel Messi

Seriózne o športe

Športovci píšu

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie