Viac cicavcov v Európe, menej úmrtí na rakovinu. Dobré správy roku 2022, ktoré ste si pre vojnu nevšimli

Najväčšia vojna v Európe od druhej svetovej, vysoké ceny energií aj potravín, najvyššia inflácia za dlhé roky, extrémne vlny horúčav. Rok 2022 sa zaradí k rokom, ktoré by britská kráľovná Alžbeta II. mohla (ako v roku 1992) pokojne nazvať annus horribilis, ak by v septembri nezomrela.

Napriek tomu sa aj tento rok vo svete stalo mnoho pozitívneho. Toto je sedem dobrých správ a pozitívnych trendov roku 2022, ktoré zatienila vojna a o ktorých by sa malo hovoriť viac:

Miera úmrtí na rakovinu v USA aj EÚ klesá.
Nárast rozdielov príjmov v USA sa zastavil.
Putin rozbehol vo svete zelenú revolúciu.
Narastajú populácie nosorožca indického, tigrov aj mnohých cicavcov v Európe.
Manželstvá pre ľudí rovnakého pohlavia platia v štyroch nových štátoch.
Trest smrti zakazuje čoraz viac krajín.
Covid už nie je taká hrozba, v roku 2022 zomrelo zatiaľ najmenej ľudí.

Miera úmrtí na rakovinu dlhodobo klesá

V Spojených štátoch je rakovina stále druhá hlavná príčina úmrtí, ročne jej podľahne viac ako 600-tisíc ľudí. Miera úmrtnosti (počet úmrtí na počet obyvateľov) však dlhodobo klesá. V porovnaní s rokom 2001 klesla v roku 2020 o 27 percent.

Odborníčka pre USA Today hovorila o „výraznom pokroku“ v boji s rakovinou a aj o skorších nálezoch nádorov. S tým súvisí aj menej pozitívna správa o náraste incidencie rôznych druhov rakoviny u ľudí do 50 rokov za posledné dekády. Dôvodom môže byť lepšia detekcia, ale aj horší životný štýl.

Miera úmrtnosti na rakovinu klesá aj v štátoch EÚ. Jedna štúdia predpovedala 1,269 milióna úmrtí na rakovinu v roku 2022, čo je vzhľadom na vekom upravenú mieru pokles o 6 percent u mužov a 4 percentá u žien v porovnaní s rokom 2017.

Jedným z dôvodov je aj to, že čoraz menej ľudí v USA a EÚ fajčí. Tento trend začína kopírovať aj celá planéta.

Podľa jednej štúdie v roku 2019 fajčilo cigarety či tabakové výrobky 19,6 percent obyvateľov planéty, kým v roku 2007 to bolo 22,6 percenta. Táto štúdia zaznamenala vôbec prvýkrát globálny pokles fajčiarov, hoci niektoré iné štúdie to naznačovali už predtým.

Miera úmrtí na rakovinu upravená o vek v USA 1999 – 2020. Zdroj – CDC

Nárast nerovnosti príjmov v USA sa zastavil

V Spojených štátoch vyše 30 rokov narastali rozdiely medzi bohatými a chudobnými obyvateľmi. Amerika patrí medzi bohaté krajiny najviac zasiahnuté príjmovou nerovnosťou.

Podľa jednej štúdie sa však posledných desať rokov tento trend zastavil a rozdiely sa už nezväčšujú, ale ani nezmenšujú. Dôvodom je nárast príjmov najmenej zarábajúcich zamestnancov v krajine za posledné roky.

Podľa inej metriky dokonca chudobní začali bohatých dobiehať. Agentúra Bloomberg na základe údajov od Fedu odhaduje, že domácnosti s čistou hodnotou majetku pod 166-tisíc dolárov, čo je spodných 50 percent amerických domácností, má väčšiu mieru bohatstva krajiny ako pred 20 rokmi. Za dva roky sa ich majetok takmer zdvojnásobil a je 10-krát väčší ako v roku 2011.

Dôvodom sú bilióny dolárov, ktoré vláda naliala do ekonomiky počas pandémie covidu, a tiež silný pracovný trh, ktorý pomáha zvyšovať mzdy pre najmenej zarábajúcich.

„Prvýkrát od konca 90. rokov málo zarábajúci zamestnanci získavajú viac v porovnaní v inými pracovníkmi,“ povedal pre Bloomberg profesor ekonómie z Kolumbijskej univerzity Suresh Naidu.

Nárast čistého bohatstva amerických domácnosti medzi rokmi 2019 a 2021 (50 percent najchudobnejších, ďalších 40 percent, ďalších 9 percent a najbohatšie percento). Zdroj – Bloomberg

Putin urýchlil vo svete zelenú revolúciu

Ak raz historici budú písať o tom, kto pomohol urýchliť v západných štátoch zelenú revolúciu, určite spomenú aj ruského prezidenta Vladimira Putina. Jeho vojna na Ukrajine a s tým súvisiaci nárast cien energií spôsobil, že krajiny sa chcú odstrihnúť od ruských nerastných surovín a podporujú viac ako predtým obnoviteľné zdroje energií.

Decembrová správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) uvádza, že globálna energetická kríza stojí za rýchlym nárastom obnoviteľných zdrojov energií. Kapacita výroby elektriny zo slnka či z vetra sa celosvetovo najbližších päť rokov zdvojnásobí a predbehne uhlie ako hlavný globálny zdroj elektrickej energie.

Za päť rokov sa pridá toľko obnoviteľných zdrojov elektrickej energie ako za posledných 20 rokov. IEA upravila svoju minuloročnú predpoveď o 30 percent vyššie, čo ukazuje, ako veľmi sa v priebehu roka zmenil prístup krajín aj obyvateľov.

Revolúcia sa deje aj v doprave. Krajiny EÚ schválili opatrenie, že do roku 2035 sa majú prestať predávať nové vozidlá na fosílne palivá. Už vlani tvorili elektromobily takmer 18 percent predaných nových vozidiel v EÚ. Aj keď záleží na zdroji elektrickej energie v danej krajine, elektromobily prevažne vypúšťajú menej emisií CO₂.

V Číne elektromobily aj s plugin hybridmi tvorili tento rok už polovicu nových predaných vozidiel (22 plus 29 percent). V najľudnatejšej krajine sveta sa však stále vyrába väčšina elektrickej energie z uhlia, no podiel obnoviteľných zdrojov narástol skoro na tretinu.

Nárast čistej energie v Číne, Severnej Amerike a Európe v terawatthodinách. Zdroj – Ember/Reuters

Nárast populácie tigrov, nosorožcov indických aj cicavcov v Európe

Na začiatku 20. storočia bol nosorožec indický na pokraji vyhynutia. Vo svete zostávalo iba 100 jedincov z tohto druhu.

Vďaka jeho ochrane a boju proti pytliakom sa jeho počty výrazne zvýšili, dnes je na svete 4-tisíc týchto nosorožcov. Svetový fond na ochranu prírody tento fakt zaradil medzi „najväčšie úspešné príbehy ochrany prírody v Ázii“.

Rok 2022 bol v čínskom kalendári rokom tigra a vyšli správy, že podobne sa darí zvyšovať aj počet jedincov tohto zvieraťa. Jeho populácia celé minulé storočie klesala, no tento trend sa podarilo zvrátiť v roku 2016, odkedy počty jedincov tigrov žijúcich vo voľnej prírode narástol. Môže za to aj dohoda 13 krajín, ktoré sľúbili, že ho budú ochraňovať.

Podobný nárast populácie niektorých cicavcov sme zaznamenali aj v Európe. Napríklad počty zubrov, ktoré kedysi žili v Európe od Francúzska po Ukrajinu, klesali 500 rokov. Teraz je to aj vďaka ich ochrane inak a momentálne tu žije desaťtisíc jedincov.

Podobne za posledné roky narástli aj počty niektorých ďalších európskych cicavcov, ako bobor, tuleň či vlk.

Trochu iný pozitívny príbeh je osud túlavých psov v USA. Kým pred desaťročím tu ročne utratili 2,6 milióna jedincov, teraz je to (aj vďaka záujmu o domácich miláčikov počas pandémie) už len 390-tisíc.

Nárast populácie niektorých cicavcov v Európe za posledné desaťročia v percentách. Zdroj – Our World in Data

Manželstvá pre ľudí rovnakého pohlavia platia v štyroch nových štátoch

V štyroch krajinách sveta sú od toho roku povolené manželstvá pre páry rovnakého pohlavia. V Európe ide o Švajčiarsko a Slovinsko (prvý štát bývalého východného bloku), ale aj dve krajiny v Latinskej Amerike: Čile a Kuba.

Okrem toho vo februári 2023 bude rovnaké právo platiť aj v Andorre.

Od roku 2001, keď manželstvá pre gejov a lesby schválilo ako prvé Holandsko, to povoľuje 32 štátov najmä v Európe a Amerike. Nárast v roku 2022 bol značný. Vlani sa napríklad nepridala žiadna nová krajina. Naposledy štyri štáty schválili manželstvá pre páry rovnakého pohlavia v roku 2017.

Nové štáty zakázali trest smrti

Napriek správam o popravách protestujúcich v Iráne je trest smrti zakázaný v čoraz väčšom počte štátov na Zemi. Tento rok najťažší trest postavila mimo zákona Papua Nová Guinea a Rovníková Guinea. Malajzia prestala trest smrti používať.

Nárast počtu týchto štátov je za ostatných 50 rokov významný. V roku 1972 bol podľa portálu Statista trest smrti zakázaný v 14 krajinách sveta, v roku 1997 v 60 štátoch a teraz je to 110 štátov.

Ak zarátame aj krajiny, kde je trest smrti povolený, no nevyužíva sa, tak celkovo sa nepopravuje v 170 zo 193 štátov OSN.

Minulý týždeň vyšla aj štatistika z USA, jedinej vyspelej krajiny, ktorá stále vykonáva trest smrti. V roku 2022 tu popravili 18 ľudí, najmä v štátoch Texas, Arizona a Oklahoma.

Ak nerátame pandemické roky 2020 a 2021, keď mal na to čiastočný vplyv aj covid, je to najnižšie číslo za ostatných 50 rokov.

Zlá správa je, že mnohé z popráv boli vykonané zle, čo zrejme spôsobilo utrpenie odsúdeným.

Kde je trest smrti zakázaný (zelená), kde nie je zakázaný, no nepoužíva sa (červenou), kde je v praxi (bordovou) a kde sa používa len pre vážne zločiny (oranžovou). Zdroj - Statista

Covid už nebol takou hrozbou

A na záver správa, ktorú si isto všetci všimli, no treba ju zaznamenať. Rok 2022 bol tretím rokom covidu, najhoršej celosvetovej pandémie za ostatných sto rokov. Napriek tomu sa najmä v európskych médiách o ňom od jari hovorí výrazne menej ako predtým. Mohla za to ruská vojna na Ukrajine, ale aj to, že vírus už nebol takou hrozbou ako roky predtým.

Predpoklad, že infekčný omikron znova zahltí nemocnice, o akom napísal aj Denník N, sa na jar nenaplnil.

Pokiaľ ide o počet infekcií, tak sa to tak nemusí zdať. V neúplnom roku 2022 ľuďom vo svete vyšlo viac než 360 miliónov pozitívnych testov. Je to viac ako dva predchádzajúce roky dokopy.

Môže za to najmä infekčnejší variant omikronu. Na jeseň už toľko infekcií potvrdených nebolo, čo však môže mať dôvod aj v tom, že mnohé štáty oveľa menej testujú.

Na druhej strane počet potvrdených úmrtí v súvislosti s covidom bol celosvetovo v roku 2022 najnižší z troch rokov pandémie. Oficiálne tento rok zahynulo 1,19 milióna ľudí, čo je, samozrejme, stále veľa (dvakrát toľko ako počet obetí malárie), no je to trikrát menej ako v roku 2021.

Navyše k väčšine úmrtí došlo v prvej polovici roka, jeseň sa dá celosvetovo považovať za relatívne pokojnú.

Potvrdzujú to aj údaje o nadmerných úmrtiach z niektorých štátov, ktoré reálne odzrkadľujú obete pandémie. V roku 2022 nebadať také nárasty ako roky predtým.

Navyše sa to všetko deje v čase, keď už máloktorá krajina má lockdowny či isté protipandemické opatrenia. Jednou z mála výnimiek je Čína, ktorá až teraz ruší opatrenia a už tam vidno výrazný nárast prípadov aj zaplnené nemocnice.

Krajiny Európy a sveta v roku 2022 rušili opatrenia, výnimkou je Čína. Zdroj - OWID

Za utíšenie pandémie môže fakt, že ľudia si už na vírus vytvorili istú formu imunity po predchádzajúcich infekciách. Pomohlo aj to, že omikron je trochu miernejší, a aj očkovanie chráni pred silnejším priebehom nákazy.