Smer. Cesta od hrubej čiary cez sociálne balíčky a späť

Autor je bývalý pracovník ÚPN

Opozičný pokus znížiť výsluhové dôchodky bývalým príslušníkom ŠtB zas ukázal, že templári zo Smeru, ktorí vyhlásili vojnu všetkým slovenským islamistom, nenosia pod padnúcimi oblekmi veľké červené kríže, ale červené trenírky. Pri spomienke na expozé so Svätoplukom by na upresnenie bolo treba napísať, že červená má aj prímes hnedej.

Toto, samozrejme, nie je novinka, ale občas je skutočne dobré vnášať do churalu i návrhy zákonov, ktoré sú o hodnotách. Prípadne ideách. Vtedy sa väčšinou ukáže nielen farba negližé a „hĺbka“ mysle, ale aj skutočné istoty, ktoré si občania vyslúžili. Zreteľne vidno, že to nie je len o kachličkovaní kúpeľne a strate pamäti, ale o pevnosti ideových koreňov a podobnosti predobrazu.

Video: Marxista aj vnuk väzňa z Jáchymova sa v Smere zhodli
autor: Martina Pažitková

Iste, nie všetci poslanci vládnej strany sú bývalí komunisti, ale jeden si nepomôže. Najviac pripomínajú normalizačných pragmatikov, pre ktorých bolo členstvo v strane hlavne o možnostiach osobného prospechu a výhod pre rodinu. Tí síce neboli stotožnení s blábolmi straníckeho učenia, ale kritizovať korene jednoducho nebolo možné a žiaduce. Na koreň sa nesiaha, ani na nič, čo by ho spochybnilo. Nech je to akékoľvek svinstvo.

Opäť hrubá čiara

Nemôže teda prekvapiť požiadavka mladého poslanca Blahu o potrebe hrubej čiary. Tá ho predsa vygenerovala. Spolu s celou jeho rodnou stranou. Teda najmä jej lídrom, na ktorom strana stojí. Dá sa teda pochopiť aj výrok tohto mladého obdivovateľa Che Guevaru pri upozornení na skutočnosť, že v okolitých krajinách zníženie eštebáckych dôchodkov možné bolo: „Očividne máme u nás väčší cit pre spravodlivosť ako v iných krajinách, pretože tí ľudia, bežní zamestnanci v armádnych, bezpečnostných a silových zložkách nemali možnosť povedať šéfovi: A dosť, nebudem to robiť. Ohrozili by vlastné rodiny, museli by byť veľkí hrdinovia.“

Aj tu cítiť ten koreň. Tú dávku empatie, ktorú pán poslanec vyjadril, nemožno prehliadnuť. Veď to je, akoby hovoril o sebe a svojich kolegoch. Tí ľudia, poslanci a straníci, nemali možnosť povedať nie, nebudem to robiť. Už tú ruku dvíhať nebudem. Ohrozili by vlastné rodiny, museli by byť veľkí hrdinovia…

Jiří Dědeček mal takú pieseň, ktorá mi napadla, keď som videl, ako sa v tejto veci Smer zdržuje hlasovania. – Už jde rudoch od válu – Nechme samet sametem, pánové a dámy, buďto s nima zametem, nebo oni s námi.

Kvôli úplnosti treba niečo doplniť aj k vecnej stránke výrokov o cite pre spravodlivosť a rečiam o nemožnosti postihu tých, čo „len“ plnili rozkazy. Už kolega Radek Schovánek sa vyjadril, že od procesu v Norimbergu je argument „len som plnil príkazy“ celkom smiešny. Na doplnenie znalostí pánov poslancov Blahu, Podmanického a ich kolegov – v Norimbergu bolo okrem nacistických pohlavárov obžalovaných aj sedem organizácií: Vedenie NSDAP, Gestapo, Sicherheitsdienst (SD), Schutstaffeln (SS), generálny štáb, ríšska vláda, hlavné veliteľstvo Wehrmachtu. Za zločinecké boli vyhlásené prvé štyri, čo umožňovalo stíhať jednotlivcov pre členstvo v nich.

U nás máme zákon, ktorý hovorí o zločineckom charaktere komunistického režimu. Koľkí eštebáci za jeho obranu – hoc aj vlastným životom – ako prisahali, u nás stáli pred súdom?

Len také taľafatky

Ani reči o protiústavnosti a akejsi retroaktivite nestoja za veľa. Výstižne to opísal Christoph Schaefgen, generálny prokurátor SRN pre trestnoprávne vyrovnanie so zločinmi komunizmu v bývalej NDR. Spomenul prípad, v ktorom bol súdený jeden z vysokých straníckych funkcionárov NDR Egon Krenz, ktorý sa hájil slovami: „Čo včera bolo právom, nemôže byť dnes bezprávím“. Nemecký generálny prokurátor k tomu povedal: „Neverím, že by volil tieto slová, keby vedel, že tak isto sa obhajovali aj nacionálni socialisti.“

Spomínaný Grenz nakoniec vyfasoval šesť a pol roka. Nemecký generálny prokurátor zjavne nedisponuje takým citom pre spravodlivosť, akým trpia poslanci Smeru. No to sú len také taľafatky, právny štát a spravodlivosť a tak. Tu si vybudujeme vlastnú spravodlivosť. Našu. Cervanovskú, bonanovskú, malinovskú. Rastúcu z pevných koreňov.

Človeka až hreje ten pocit istoty a viery v spravodlivosť. Musí sa tešiť pri pohľade na to, že ľudia s takým vyvinutým zmyslom pre spravodlivosť generujú osadenstvo inštitúcie, ktorá má dozerať na to, aby to tu bolo v súlade s demokratickými hodnotami pomenovanými v ústave. Na Ústavný súd idúci ti mávajú. S palcami to Smeru ide. Alebo to bol predkrm ku dňu ľudských práv? Netráp sa však, občan, malichernosťami, veď inak budeš mať už skoro všetko zadarmo.