Denník N

Most pomohol Smeru zmeniť ústavu a vyčíta opozícii, že sa doň za to pustili (+video)

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Krátko pred voľbami sa mení ústava, pri podozrení z terorizmu budú môcť zadržiavať ľudí dlhšie.

Toto neznamená, že so Smerom budeme spolupracovať aj po voľbách, ohlasuje predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Jeho strana len tri mesiace pred voľbami odhlasovala zmenu ústavy a dala tak strane premiéra Roberta Fica v kampani možnosť vyhlasovať, že chráni Slovensko aj zmenou základného zákona štátu.

V texte ústavy pritom poslanci zmenili len jednu časť. Lehota na zadržanie osôb pri trestných činoch terorizmu sa od januára predĺži na dvojnásobok, teda na štyri dni.

Novela získala 95 hlasov, konkrétne od poslancov Smeru, opozičného Mosta-Híd a Miroslava Kadúca so Štefanom Kuffom, ktorí odišli z OĽaNO. Zvyšok opozície sa buď zdržal, alebo bol proti.

Video: Prečo sa Most a KDH pretekali v tom, kto pomôže Smeru
autor: Martina Pažitková

Bugár: Čakali sme kritiku

Most-Híd hlasoval za po tom, ako Smer odobril pozmeňujúci návrh bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Smer chcel pôvodne predĺžiť aj lehotu na rozhodovanie sudcov, napokon od toho ustúpil.

Bugár hovorí, že za hlasovanie so Smerom očakával kritiku opozičných strán. „Niektorí sa do toho už pustili s veľkou radosťou,“ vyhlásil Bugár. Ostatné strany podľa neho pri utečeneckej téme strčili hlavy do piesku a Most-Híd sa ozval. Most-Híd sa z opozičných strán najvýraznejšie zastal utečencov.

Miroslav Beblavý zo Siete na Facebooku reagoval, že sa nepripojili, pretože Smer odmietol ich požiadavku obmedziť zmenu na dva roky. „Po 11. septembri v USA schválili Patriot Act s podobným zameraním, ale aj ten mal doložku limitujúcu jeho platnosť a po pár rokoch naozaj zistili, že viaceré ustanovenia už netreba, napísal Beblavý.

Beblavý tvrdí, že Žitňanská z Mosta-Híd pôvodne chcela iba dočasnú úpravu. „Potom to však už zrazu nechýbalo. Je mi ľúto, že spoločne zmenili ústavu. Nielen pre obsah, ale aj symbolicky. Most-Híd sa hlásil k úplne inej filozofii pri utečencoch.

Iní opoziční poslanci boli výrazne útočnejší. Napríklad Lucia Nicholsonová z SaS napísala, že Most-Híd pomohol k budovaniu policajného štátu.

Spolupráca so Smerom?

Opozícia vidí hlasovanie Mosta-Híd a Smeru aj ako prípravu na povolebnú spoluprácu, Bugárova strana to odmieta.

“Hlasovaním a vyjednávaním sa Most-Híd snaží vytvoriť predpolie, aby po voľbách potenciálne išiel so Smerom,“ povedal šéf Novy Daniel Lipšic.

“Naše predstavy sú absolútne iné. Je to jednoznačné nie, povolebnej spolupráci,” hovoril Bugár ešte pred hlasovaním. Rozdiely sú podľa neho napríklad pri podpore zamestnanosti, dôchodcov či podnikateľov.

Spájanie so Smerom ale úplne nevylúčil poslanec KDH Jozef Mikloško, hoci je skôr za pravicovú koalíciu. KDH ponúkalo svoje hlasy Smeru výmenou za podporu automatického zániku funkcie sudcov po dovŕšení 67 rokov. Smer to odmietol, hoci vlani sa s KDH už na podobnom obchode pri zmene ústavy dohodli.  Vtedy išlo o zmeny v súdnictve a definíciu manželstva v ústave.

„Niečo si vyjednali, čo im zrejme prešlo,“ hovorí Mikloško o hlasovaní.

Podpredseda Mosta-Hídu László Sólymos vraví, že pri utorkovom hlasovaní nešlo o žiadne kšeftovanie výmenou za čokoľvek iné. Nie je to ani o príprave povolebnej spolupráce so Smerom, hovorí.

O žiadnej dohode nevie ani podpredsedníčka parlamentu Jana Laššáková zo Smeru.

Opozícia: mohli sme to posunúť

Nielen obsah novely, ale aj príliš rýchla zmena ústavy prekáža opozícii. Poslanec SaS Martin Poliačik kritizoval, že na hlasovanie neprišiel nikto z vlády, ktorá v skrátenom konaní mení ústavu pre ohrozenie Slovenska. Navyše podľa neho chýbala diskusia v spoločnosti a aj s odborníkmi.

„Čo bránilo tomu, aby sme to schvaľovali v januári. Nič. Len to, že všetci chcú byť v kampani,“ hovorí Poliačik.

Sólymos priznáva, že hlasovať mohli aj po voľbách, ale nič by to podľa neho nemenilo. “Riešili sme vec, o ktorej si myslíme, že je správna.”

Politici podľa ústavného právnika Ivana Trimaja bežne zneužívajú expresné zmeny v ústave. “Teoreticky je to možné, lebo si to dali do obyčajného rokovacieho poriadku. Je to tak zneužívané, že by som odporúčal, aby sa zmenil a zásadne sa rokovalo v skrátenom konaní. Inak by to bolo len vtedy, keby vláda rozhodla o opaku.”

Trimaj tvrdí, že zmena ústavy a predĺženie lehoty zadržania políciou porušuje európsky dohovor o ľudských právach. “Ten hovorí, že zadržaného treba ihneď predviesť pred sudcu. Štyri dni nie sú ihneď.”

Znamenalo by to podľa neho aj odškodňovanie zločincov, ktorí by sa mohli obrátiť na súd v Štrasburgu a čaká aj kritiku z Únie. “Považujem to za najhoršie hlasovanie nášho parlamentu od vylúčenia poslanca Gauliedera pred 19 rokmi a za generálku pre budúcu koalíciu.”

Pri balíku už vidia obmedzenie osobných slobôd

Smer chce zmeniť aj množstvo zákonov, nazval to protiteroristický balík. O týchto zákonoch ešte budú hlasovať. Tam však už podporu Mosta-Híd nezíska. Ani ju nepotrebuje, na ich schválenie už nepotrebuje ústavnú väčšinu, stačia hlasy Smeru.

Lipšic tvrdí, že v zákonoch z balíčka sú niektoré veci dobré, no aj zlé ako vypínanie webu či prehliadky áut, ktoré sa už nevypustia. “Teraz už opozíciu nepotrebujú, hlasovanie malo byť v balíčku aj s ústavou. Potom by som návrh podporil.”

Balíček označil predseda Mosta Bugár za marketingový ťah a pokračovanie predvolebnej kampane Smeru. „Takzvaný protiteroristický balíček nepodporíme, lebo podľa nás neprimerane zasahuje do osobných slobôd jednotlivca, nadmieru posilňuje kompetencie bezpečnostných zložiek a navrhuje veci, ktoré nemajú žiadny súvis s terorizmom,“ povedal Bugár.

Protiteroristické zákony

Teraz najčítanejšie