Na Ukrajine som videl, že najväčšou hrozbou pre ruský svet nie je Západ, ale Putin

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Nastal čas položiť si otázku, či je Vladimír Putin, objektívne povedané, agentom amerického imperializmu. Žiadny Američan totiž nikdy neuškodil tomu, čo Putin nazýva „ruským svetom“, ani spolovice tak ako samotný ruský vodca.

Táto myšlienka mi napadla nedávno, keď som sa v západoukrajinskom Ľvive rozprával s Ukrajincami, z ktorých Putinova vojna urobila utečencov v ich vlastnej krajine. „Do 24. februára som hovorila po rusky,“ povedala Adeline, študentka umenia z dnes Ruskom okupovaného mesta Nova Kachovka, odkazujúc na začiatok rozsiahlej ruskej invázie. Rusko podľa nej nedokázalo prevziať kontrolu nad ukrajinskou kultúrou, a tak sa ju teraz rozhodlo zabiť. Niekoľko ďalších ukrajinských študentov mi povedalo, že v ukrajinskej literatúre nachádzajú „ducha slobody“, ale v ruskej literatúre podriadenosť moci.

Nielen na Ukrajine

Tetiana, utečenka z neľútostne zbombardovaného a zničeného Mariupola, trpela bez tepla, svetla a vody v pivnici pod neustálym bombardovaním, videla svoju najlepšiu kamarátku zabitú ruskou raketou a potom zažila traumatizujúci útek. Tetiana nielenže hovorí oveľa lepšie po rusky ako po ukrajinsky, ale jej matka je v skutočnosti z Ruska, rovnako ako obaja jej svokrovci. Vladimir Putin by ju považoval za Rusku. Tak som ju požiadal o jej odkaz ruskému prezidentovi. Odpovedala, že by ho chcela zabiť.

Kamkoľvek som sa obrátil, v každom rozhovore sa ozvalo totálne odmietnutie nielen ruského diktátora a Ruskej federácie ako štátu, ale všetkého ruského a takmer každého Rusa. Prieskum uskutočnený Kyjivským medzinárodným inštitútom sociológie ukazuje, že približne 80 percent Ukrajincov malo v roku 2013 pozitívny vzťah k Rusku; v máji 2022 to však boli už len 2 percentá. Jeden univerzitný pedagóg mi povedal, že jeho študenti teraz píšu „rusko“ s malým začiatočným písmenom, a dodal: „Neopravujem ich.“

Na Ukrajine, v krajine trpiacej ruskou vojnou, ktorá je teraz primárne namierená proti civilnému obyvateľstvu, to zrejme neprekvapí. To isté sa však deje na veľkej časti územia bývalého ruského (a následne sovietskeho) impéria, ktoré sa od začiatku 21. storočia Moskva pokúšala premeniť na ruský svet.

Vpred, Kazachstan!

Silná nevôľa k neoimperiálnemu Rusku neprekvapuje ani v Gruzínsku, keďže ruskí vojaci od roku 2008 okupujú zhruba jednu pätinu suverénneho územia krajiny (v Abcházsku a Južnom Osetsku). Ale po rozsiahlej invázii na Ukrajinu sa toto nepriateľstvo dotýka takmer všetkých Rusov. Je iróniou, že to má dosah na desaťtisíce Rusov, ktorí utiekli do Gruzínska práve preto, aby sa vyhli mobilizácii a nasadeniu v Putinovej vojne proti Ukrajine. Gruzínci sa pýtajú: Prečo neprotestujete doma? Alebo ako to bolo na jednom transparente: „Putin zabíja ľudí na Ukrajine, kým Rusi jedia chačapuri v Gruzínsku.“

Tento odpor sa vyskytuje aj v stredoázijských štátoch, ktoré majú stále veľmi úzke väzby s Moskvou. Na YouTube si môžete pozrieť tvrdú kritiku šikanujúceho ruského veľvyslanca v Kazachstane Alexeja Borodavkina, ktorú plynulou ruštinou predniesol kazašský novinár Arman Šurajev. „Svojimi hlúpymi činmi ste dosiahli jedine rusofóbiu,“ hovorí. A ak Rusko napadne Kazachstan podobne ako Ukrajinu? „Celá kazašská step bude posiata mŕtvolami vašich brancov… Ste idioti. Ste kanibali, ktorí požierajú sami seba. Borodavkin,“ obracia sa nakoniec novinár priamo na veľvyslanca, „ak chcete vidieť nacistov a fašistov v Kazachstane, pozrite sa do zrkadla a uvidíte hlavného nacistu a fašistu. Sláva Ukrajine! Vpred, Kazachstan!“

Keď Rusko 24. februára spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, pokúsila sa ukrajinská novinárka Olha Vorožbytová vysvetliť indickej verejnosti, čo sa deje. „Viete si predstaviť Britániu, ktorá tvrdí, že India je stále v jej impériu?“ napísala v Indian Express. „To teraz robí Rusko.“ Analógiu možno ešte rozšíriť. Predstavte si, že revanšistická, militaristická britská diktatúra inštrumentalizovala kultúrny pojem „po anglicky hovoriaci svet“, aby ospravedlnila svoju opätovnú inváziu do Indie. Presne to urobil Putin.

Vedľajšia obeť

Pojem „russkij mir“ bol oživený a premaľovaný koncom 90. rokov ako jeden typ ruskej snahy prezentovať svoju mäkkú silu (mir znamená mier aj svet). V roku 2007 bola prezidentským dekrétom vytvorená Nadácia Russkij mir, ktorá bola prezentovaná ako ruská obdoba Britskej rady alebo nemeckého Goetheho inštitútu. Lenže tento koncept Putin nakoniec použil ako zbraň, aby ospravedlnil svoju rekolonizačnú vojnu na Ukrajine. Tento termín výslovne spomenul v prejave ospravedlňujúcom anexiu Krymu v roku 2014.

Dosiahol tým úplne predvídateľný výsledok: odpor voči jeho rekolonizačným vojnám sa rozšíril na celú jeho predstavu ruskojazyčného sveta. Je zrejmé, že porovnanie s anglicky hovoriacim svetom poukazuje aj na veľké rozdiely. Britské impérium bolo v zámorí, kým Rusko je súvislé pozemné impérium. Ideológia „ruského sveta“ bola vždy úzko spojená s ruským imperiálnym projektom, ruskou pravoslávnou cirkvou (teraz na čele s cirkevným vojnovým štváčom patriarchom Kirillom) a autokraciou. Ale keby Británia znovu napadla Indiu, ani Britská rada by nebola veľmi populárna. Tí, ktorí ospravedlňujú svoje vojny kultúrnymi pojmami, zistia, že ostatní budú považovať ich kultúru za nepriateľa.

Ruská kultúra je tak vedľajšou obeťou Putinovho sebapožierajúceho kanibalizmu. Kedysi existovala alternatívna budúcnosť, v ktorej sa ruskojazyčná kultúra, podobne ako dnešná anglofónna kultúra, mohla multikultúrne obohatiť o autorov a umelcov zo všetkých svojich bývalých kolónií. Aká by bola súčasná anglickojazyčná literatúra bez autorov z Indie, Afriky či Austrálie? A napokon, skvelí súčasní ukrajinskí spisovatelia ako Andrej Kurkov píšu – alebo už mám povedať, že písali? – po rusky.

Ničiteľ

Musíme však sledovať hlavnú tragédiu. Putin sa snaží získať späť časti ruského impéria hrubou silou a terorom. Nedávno sa pochválil, že Azovské more sa stalo vnútorným ruským morom, a dodal, že aj Peter Veľký „musel bojovať, aby sa k nemu dostal“. Z približne 14 miliónov Ukrajincov, čo je ohromujúca tretina obyvateľstva krajiny, urobil Putin bezdomovcov. Európa nič také nezažila od roku 1945. Dokonca aj vo Ľvive na poľských hraniciach som sa stretával s častými niekoľkohodinovými výpadkami elektriny, pretože Rusko zničilo asi 50 percent energetickej infraštruktúry krajiny. Nakoniec sa však Vladimír Putin zapíše do histórie nielen ako muž, ktorý nedokázal obnoviť ruské impérium, ale aj ako ničiteľ ruského sveta.

P. S. Každý jeden človek, s ktorým som hovoril, odpovedal na otázku, čo Ukrajina potrebuje, rovnako: zbrane, zbrane, zbrane. Celý výťažok z tohto článku pôjde na pomoc Ukrajincom, aby prežili a ďalej vzdorovali. Jedno dobré miesto na darovanie je tu.