Denník N

Bieloruský denník: Pred dvoma rokmi Lukašenko potlačil pokus o revolúciu. Ako sa odvtedy zmenili Bielorusi?

Ilustračné foto – Unsplash/Jakob Owens
Ilustračné foto – Unsplash/Jakob Owens

Kontrarevolúcia a dôvera v orgány štátnej moci na pozadí vojny.

[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Do zimy 2020 sa pochody státisícov ľudí v rôznych častiach Minska zmenili na okresné pochody po tisíckach a potom na pochody po stovkách. V decembri a januári už bola účasť na okresnom pochode naozaj nebezpečná.

Na svoje posledné okresné pochody si pamätám veľmi dobre: väčšinou sme spolu s kamarátmi nepochodovali hrdo, ale utekali sme pred bezpečnostnými zložkami. Respektíve sme sa snažili nájsť protestnú kolónu, aby sme sa k nej pripojili.

V istom zmysle to už neboli ani tak pochody, ako skôr hra na naháňačku s bezpečnostnými zložkami, kde si úlohy nevymeníte a trestom je mučenie a hrozba, že skončíte na roky vo väzení. Odvtedy sa vlna represií len zvýšila, rovnako ako dôvera v štátne orgány a médiá, čo je zvláštne.

Prečo je to tak? Skúsme to zistiť.

Kontrarevolúcia

Ak čítate naše denníky pravidelne, pravdepodobne viete, že represie v Bielorusku napriek zdanlivo priškrteným Lukašenkovým súperom nielenže neprestávajú, ale sa aj stupňujú.

1434 – toľko ľudí bolo k 15. decembru 2022 v Bielorusku uznaných za politických väzňov. Zároveň je vo väzniciach, v nápravných zariadeniach, v kolóniách a na iných miestach držaných ešte viac ľudí, ktorých prípady sú politicky motivované. Nie všetci rodinní príslušníci chcú, aby ich príbuzných uznali za politických väzňov, nie všetky obete režimu spĺňajú kritériá na uznanie za politických väzňov.

2,5 roka – presne toľko strávil vo vyšetrovacej väzbe bez súdu Eduard Babaryko, syn bývalého prezidentského kandidáta Viktora Babaryka. Stále nie je obvinený ani postavený pred súd.

Každý mesiac orgány činné v trestnom konaní zadržia stovky Bielorusiek a Bielorusov po celej krajine. V niektorých mestách sa pravidelne organizujú skutočné razie a v mestách s tisíckami obyvateľov sa za jeden deň zadržia aj desiatky ľudí. Hoci sa zvonku zdá, že represie nemajú žiadny systém.

Výsledkom je, že každý, kto by sa pre Lukašenkov režim mohol javiť tak či onak ako nebezpečný, žije v strachu.

A nové zákony o treste smrti pre úradníkov a príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní za „zradu vlasti“ vyvolávajú strach aj u tých lojálnejších členov systému.

Tri roky „domáceho väzenia“ – takýto trest podľa trestného zákona dostal Bielorus za červeno-biele trenírky. Nie je to vtip: v rozsudku o vine sa červeno-biele trenírky skutočne objavili ako dôkaz viny 33-ročného Aliaksandra Andruškeviča. Našťastie sa mu už podarilo opustiť Bielorusko a je v bezpečí.

6, 10, 5 rokov – to sú tresty, na ktoré Bielorusov a Bielorusky odsúdili v politických kauzách koncom roka 2022. To však ešte nie sú rekordné čísla.

Nezávislí analytici a politológovia sú presvedčení, že represívnu mašinériu sa nepodarí zastaviť, kým v krajine nenastanú demokratické zmeny.

Vojna

Napriek tomu, že bieloruská armáda nevstúpila do vojny (teda aspoň zatiaľ) a na území Bieloruska neprebiehajú žiadne vojnové akcie, útok Ruska na Ukrajinu ovplyvnil náladu Bielorusiek a Bielorusov. Avšak neočakávaným smerom: v porovnaní s rokom 2021 sa zvýšila ich dôvera v štátne orgány a štátne médiá.

Podľa údajov z nového nezávislého sociologického prieskumu (dostupný v ruštine) sa dôvera v rôzne štruktúry – prokuratúru, vyšetrovací výbor, armádu – zvýšila v priemere o 6 percentuálnych bodov.

Na rovnakom pozadí klesla dôvera k nezávislým médiám, politickým väzňom, ľuďom, ktorí nepodporujú vládu, a účastníkom protestov v roku 2020 v priemere o deväť percentuálnych bodov.

Má to niekoľko dôvodov. Práca štátnej propagandy na pozadí blokovania nezávislých médií, za ktorých odber hrozí zadržanie. Direktívne obmedzenie cien Lukašenkovým nariadením. Rovnako ako skutočnosť, že bieloruská armáda sa do vojny dosiaľ priamo nezapojila. Sám diktátor neustále opakuje, že je za mier – žiaľ, funguje to.

Dokonca ani ten fakt, že Lukašenko sám poskytol územie Bieloruska ruskej armáde na útok na Ukrajinu, tomuto „mierovému“ naratívu nijako zvlášť neprekáža.

Politika je opäť zakázaná

A nielen politika. V skutočnosti je vnútri krajiny zakázané celé spektrum neštátnych aktivít. Patrí sem žurnalistika, výskum, právo a ochrana všetkých druhov – či už ide o zraniteľné skupiny, vtáky, alebo kultúrne dedičstvo.

Ak hovoríme o politike, prebiehajú tu dva paralelné procesy. Prvým je, že Lukašenkov režim robí všetko pre to, aby sa záujem o politiku vnímal ako niečo nebezpečné, okrajové. Tento trik používa diktátor už mnoho rokov. Represie mu v tom veľmi dobre pomáhajú.

Druhým javom je absencia dynamiky v bieloruskej politike. Je zaujímavé sledovať to, čo sa mení – kde sa niečo deje. Situácia v bieloruskej politike je zmrazená, o vnútorných procesoch režimu nevieme skoro nič a dianie v politickej emigrácii nemá takmer žiadny vplyv na život Bielorusiek a Bielorusov.

Všetko to vyúsťuje do veľmi jednoduchého obrazu: načo sledovať niečo, kde sa nič nedeje, keď sa za to môžete dostať do väzenia?

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie