Ako je možné, že si Putin stále verí? Ukrajinskí generáli varujú pred novou ruskou ofenzívou

„Toto je začiatok konca vojny,“ povedal Volodymyr Zelenskyj v novembri, keď vstupoval do oslobodeného Chersonu. Posledné dni však vrcholní predstavitelia ukrajinskej armády aj samotný prezident vysielajú opačné signály: varujú pred novou ruskou hrozbou.

Táto zima sa podľa ich slov nemusí skončiť iba bombardovaním ukrajinských miest či snahou získať mesto Bachmut, ktoré by im otvorilo cestu k ďalším. Z ukrajinskej strany sa stále hlasnejšie ozývajú obavy, že Rusko sa pripravuje na masívnu ofenzívu. A tá by mohla prísť v prvých mesiacoch roka 2023.

Sovietsky mlynček na mäso

Najnovšie sa k týmto hlasom pridal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Pre New York Times povedal, že ruská armáda plánuje masívne útoky pechoty. Podľa jeho slov majú byť podobné tým, ktoré praktizoval Sovietsky zväz počas druhej svetovej vojny a využiť by pritom mohli vycvičených Rusov z nedávnej čiastočnej mobilizácie.

Ako píše americký denník, Podoľak to považuje za jednu z viacerých možných hrozieb, ktorým môže Ukrajina čeliť  počas zimných mesiacov. „Politické vedenie Ruska jednoznačne odmieta uznať taktické porážky, ktoré sa už udiali, a lipne na akejkoľvek, aj tej najiluzórnejšej príležitosti zmeniť situáciu vo svoj prospech,“ povedal pre New York Times.

Zelenského poradca je zároveň presvedčený, že prípadná ruská ofenzíva nemá šancu proti čoraz modernejšiemu ukrajinskému arzenálu presne navádzaných zbraní a sledovacích dronov. Ruské vojenské vedenie však z vnútropolitických dôvodov ide v línii Kremľa.

„Ruskí velitelia usilovne udržiavajú Putinovu ilúziu o možnosti ‚víťazstva‘, aby, po prvé, udržali Putinovu osobnú moc, a po druhé, aby sa vyhli tvrdému trestu za priznanie strát,“ citovali Podoľaka New York Times.

Veľmi podobne sa minulý týždeň vyjadril aj vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj, ktorý predpovedá novú ruskú ofenzívu zhruba vo februári 2023.

Potiahnu znovu na Kyjiv? Spolu s Bieloruskom?

Nemusela by sa týkať len Donbasu, ale aj južného frontu či smeru na Kyjiv z Bieloruska. Práve tam v pondelok dorazil Vladimir Putin aj so svojimi ministrami zahraničia a obrany Sergejom Lavrovom a Sergejom Šojguom. Lukašenko v tom istom čase nariadil manévre, ktoré majú preveriť bojaschopnosť bieloruskej armády.

Podľa ukrajinského vojenského analytika a novinára Butusova ide o priamu prípravu na účasť na invázii na Ukrajinu. „A teraz sa to zhoršuje tým, že Putin prichádza do Minska. Je zrejmé, že táto návšteva bude venovaná presviedčaniu a požiadavkám, aby sa zapojili do vojny,“ povedal pre ukrajinské rádio NV.

Lukašenko sa zatiaľ tomu tlaku vzoprel, hoci svoju krajinu poskytol pre ruské sily ako podporné logistické miesto.

Pri pohľade na mapu sa ako jedna z možností podľa ruského novinára Vladimira Voronova núka pokus o útok na ukrajinské zásobovacie cesty cez Bielorusko.

Novinár, ktorý v minulosti pokrýval vojnu v Čečensku, si však zároveň myslí, že je veľmi ťažké hľadať logiku v Putinovom konaní. „Zdá sa, že sám nevie, čo má robiť. Neexistuje žiadny zrozumiteľný plán, jednoducho ide s prúdom v závislosti od okolností a fantázií, ktoré naraz prídu. Aspoň to tak vyzerá,“ povedal Voronov pre Denník N.

Podľa Zalužného však Kremeľ plán má. Posledné týždne podľa neho hľadal rôzne spôsoby ako zastaviť boje, aby nabrali sily. A to akýmikoľvek prostriedkami. „Ostreľovaním civilistov, aby naše ženy a deti umrzli. A to pre jeden jednoduchý účel: potrebujú čas na zhromaždenie zdrojov a vytvorenie nového potenciálu, aby mohli pokračovať v napĺňaní svojich cieľov,“ povedal Zalužnyj v rozhovore pre Economist.

Niekde za Uralom podľa neho už pripravujú svoje nové zdroje. Sám je však presvedčený, že aj keby hádzali na front telá, ako to urobil Žukov (sovietsky veliteľ počas druhej svetovej vojny), neprinesie to požadovaný výsledok.

Zalužnyj vysvetľuje, v čom je problém

„Problém, ktorý máme, je v prvom rade udržať túto líniu a nestratiť viac pôdy. Je to rozhodujúce. Pretože viem, že je 10- až 15-krát ťažšie ho oslobodiť, ako sa ho nevzdať. Takže našou úlohou je teraz vydržať. Našou úlohou je veľmi prehľadne s pomocou našich partnerov sledovať, čo sa tam deje, kam sa chystajú. Toto je naša strategická úloha,“ povedal Zalužnyj pre britský týždenník.

Druhou strategickou úlohou je podľa neho pripraviť sa na to, aby dokázali obstáť voči čerstvým ruským posilám. „Všetky naše jednotky sú teraz zviazané v bitkách, krvácajú. Krvácajú a drží ich pohromade len odvaha, hrdinstvo a schopnosť ich veliteľov udržať situáciu pod kontrolou,“ vraví Zalužnyj.

O februári ako možnom načasovaní novej ruskej masívnej ofenzívy hovoril aj ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

Ak by to bol boj mlynčeka na mäso proti mlynčeku na mäso, podľa jeho slov by Ukrajina prehrala. „Bola však chyba brať nás ako malú sovietsku armádu, ktorá bude bojovať proti veľkej sovietskej armáde. (…) Lenže my nie sme sovietska armáda,“ dodal.

Predpokladá, že polovica z 300-tisíc mobilizovaných Rusov by mohla byť po trojmesačnom výcviku nasadená už začiatkom roka. V rozhovore pre Guardian takisto povedal, že efektivita protivzdušnej obrany Ukrajiny sa za posledné mesiace zlepšila z 50 % na 80 %.

Chcú tri kľúčové oblasti. Majú však šancu?

Podľa Vadima Skibického z ukrajinskej vojenskej rozviedky chce Rusko chce pokračovať v okupácii Doneckej, Luhanskej a Zaporižžskej oblasti a úplne ich dobyť. V rozhovore pre nemecký Bild povedal, že v novej fáze vojny sa okupanti, ktorí utiekli z Chersonu, nasadia v spomínaných troch ukrajinských oblastiach.

„Tieto regióny považujú za ‚ruské územie‘ a chcú ich aj naďalej úplne okupovať,“ cituje ho nemecký denník. Práve tým vysvetľuje, prečo im tak záleží na Bachmute. Aby za ním pokračovali v ceste na Slavjansk a Kramatorsk v Doneckej oblasti.

Aj americký Inštitút pre štúdium vojny sa domnieva, že ruské jednotky sa v najbližších mesiacoch môžu pokúsiť obnoviť útočné operácie, a to v dvoch hlavných smeroch: na severovýchode Ukrajiny pozdĺž hranice Charkovskej a Luhanskej oblasti alebo v Doneckej oblasti.

Inštitút predpokladá, že vzhľadom na podmienky na zmrznutej zemi budú priaznivé pre útočné operácie a tempo operácií na oboch stranách sa bude zvyšovať. Napriek ruskej snahe však ISW pochybuje, že sa Rusom podarí významnejšie uspieť.

„Bojové schopnosti Ruska sú naďalej degradované a je veľmi nepravdepodobné, že by ruské jednotky boli schopné v nadchádzajúcich mesiacoch obsadiť strategicky významné územie,“ hodnotí ruské možnosti ISW.

Ako píše Economist, Ukrajina má dosť mužov v zbrani – viac ako 700-tisíc v uniformách, z ktorých je viac ako 200-tisíc vycvičených na boj. Lenže ako povedal pre týždenník hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksander Syrskyj, vojenského materiálu je nedostatok.

„Delostrelectvo hrá v tejto vojne rozhodujúcu úlohu,“ cituje ho Economist. „Preto všetko skutočne závisí od množstva zásob a to v mnohých prípadoch rozhoduje o úspechu bitky.“

Pre britský týždenník prezradil aj svoj zoznam želaní: „Viem, že tohto nepriateľa môžem poraziť. Ale potrebujem zdroje. Potrebujem 300 tankov, 600 – 700 bojových vozidiel pechoty, 500 húfnic.“ Ako dodáva Economist, arzenál, ktorý hľadá, je väčší ako celkové obrnené sily väčšiny európskych armád.

„Po neúspechoch v lete a na jeseň sa Putin rozhodol zničiť ukrajinskú infraštruktúru. Každý deň napreduje v Bachmute bez jasne viditeľného cieľa a náznaku na úspech. A čo by Bachmut znamenal? Len ďalšia podmienečne a formálne vzatá dedina, zničená v prachu? Takže, čo bude ďalej?” pýta sa ruský novinár Vladimir Voronov.

Ak sa Rusko tvári, že naberá silu, podľa ruského novinára to budú presne tie isté a rovnako nemotivované a polorozložené sily, ako sme videli doteraz. „Nebránia svoju vlasť, nebojujú za svoju krajinu, ale pre peniaze a pre mýtickú predstavu o zničení ‚nepriateľov Ruska‘,” vraví Voronov.

Zdanlivo sebavedomý Putin

Napriek prehrám a fiasku na ukrajinskom fronte ruský prezident Vladimir Putin opakuje, že takzvaná špeciálna vojenská operácia „ide podľa plánu”. Zopakoval to aj po tom, ako sa ruskí vojaci museli stiahnuť z Chersonu.

Ako píše Rádio Svoboda, zároveň nespresnil, aký je jeho plán a kedy by sa podľa plánu mala operácia skončiť. Tvrdí však tiež, že by sa mohla stať „dlhým procesom“.

Napriek porážkam a rastúcemu napätiu v spoločnosti spôsobenému mobilizáciou sa podľa ruského historika Sergeja Lukaševského zdá, že Putin sa cíti sebavedomo. „Na pôde Rady pre ľudské práva (posledných skutočných ľudskoprávnych aktivistov z nej nedávno vylúčili) Putin opäť zopakoval, že ciele vojenskej invázie zostávajú nezmenené, a sebavedomo zdôvodnil zničenie infraštruktúry ukrajinských miest. Zrejme verí v stabilitu ruskej ekonomiky a štátu a takisto dúfa, že výcvik 150 000 zmobilizovaných mu zabezpečí budúci rok vojenský úspech,” povedal Lukaševskij pre Denník N.

Voronov zase predpokladá, že Putin kalkuluje s tým, že NATO, Európa a Amerika sa z toho všetkého unavia a budú s ním nakoniec rokovať a začnú nútiť Kyjiv k ústupkom. „To znamená, že výpočet vojenských operácií má fungovať už výlučne ako páka tlaku na Západ. Nič viac, len spôsob neustáleho vyčerpávania zásob munície a techniky dodávanej zo Západu.”

Západ podľa Voronova zlyháva v tom, že bráni Ukrajine k rozhodujúcemu a rýchlemu víťazstvu. „Všetky tieto dodávky sú jednoducho smiešne v porovnaní s tým, čím by v skutočnosti mohli byť a aký efekt by mohli mať.

Napriek zdanlivému sebavedomiu je však podľa Lukaševského prezidentská administratíva znepokojená stavom domácej verejnej mienky. A ešte viac vplyvu verejnej mienky na popularitu prezidenta.

„Putinova popularita už dlho neukazuje mieru dôvery v konkrétneho politika. Je to hodnotenie dôvery v štát, hodnotenie vlastenectva. Je to pripravenosť Rusov podporovať svoj štát (správny alebo nesprávny), čo úrady využívajú a premieňajú na podporu vojny,“ vysvetľuje Lukaševskij.  Aj preto sa Putin podľa neho dôsledne dištancuje od akýchkoľvek zlých správ.

„Napríklad nikdy nekomentoval ústup z Chersonu. Krátke príbehy, v ktorých sa Putin stretáva s tou či onou skupinou verejnosti, mu umožňujú precízne vybrať verejnú agendu. Na veľkej konferencii je to oveľa ťažšie,“ vraví Lukaševskij a reaguje tak na Putinovu zrušenú pravidelnú výročnú tlačovku.

Otázky, na ktoré Putin nechce odpovedať

Samotný žáner veľkého verejného prejavu si podľa ruského historika vyžaduje predloženie podrobných odpovedí na otázky, ktoré sa týkajú spoločnosti: Ako dlho ešte bude vojna trvať? Čo je nakoniec jej bezprostredným cieľom? Obsadiť Donbas či zabrať Kyjiv? Bude mobilizácia pokračovať? Aké sú straty?

„Kremeľ by chcel na všetky tieto otázky dávať čo najdlhšie vyhýbavé odpovede, pričom by si nechal voľnú ruku a chránil svoju podporu,“ hovorí Lukaševskij.  Zrušením „veľkej tlačovej konferencie“ podľa neho určite testuje svoj vlastný režim.

„To sa však dá povedať všeobecne o vojne, ktorú rozpútal. V stávke je veľa. Ako ukazuje jej priebeh, Putin má vážne problémy so získavaním adekvátnych informácií o jej vývoji. Zároveň však platí, že systém, ktorý vybudoval, napriek zjavným zlyhaniam vykazuje veľkú stabilitu.”

A tak je aj koniec koniec vojny v nedohľadne.