Netaktickí Afričania, temperamentní Juhoameričania. Aj Katar ukázal, že ak to niekto tvrdí, iba podľahol stereotypom
Menšie tímy na MS ukázali, ako hrať proti slabším a že národné štýly miznú.
Afričania nedodržiavajú taktiku a majú zlých brankárov.
Ázijčania dodržiavajú taktiku až príliš a chýba im kreativita.
Juhoameričania sú príliš temperamentní.
Európania majú najlepší herný systém.
Ak sledujete futbal, s týmito vetami ste sa určite stretli. Kedysi možno platili, no teraz už ide len o stereotypy.
Majstrovstvá sveta v Katare boli jednoznačným dôkazom, že futbal sa natoľko globalizoval, že národné štýly prakticky zmizli – a to možno už aj so záverom 20. storočia. Hoci sa aj v našich odborných kruhoch neustále objavujú stereotypy týkajúce sa „štýlu“, „taktiky“ či dokonca „temperamentu“ a „mentality“ jednotlivých tímov vzhľadom na krajinu či kontinent, ktorý reprezentujú, v drvivej väčšine prípadov to už neplatí.
Ak by vám pred zápasom nepovedali, ktorý tím je na ihrisku, ťažko by ste to dokázali identifikovať len pomocou pohľadu na herný prejav. Je to prakticky nemožné. Ak vám niekto hovorí, že niekto hrá typický „nemecký“, „holandský“ či „uruguajský“ (nebodaj „latinskoamerický“ alebo „africký“ futbal), pravdepodobne to zjednodušuje alebo ide o „barličku“ zakrývajúcu len povrchnú znalosť daných tímov.
To isté platí o stereotypoch týkajúcich sa najmä afrických a ázijských tímov. Hra Japonska a Južnej Kórey už dávno nie je o detailnom dodržiavaní systému, ale aj o kreativite. Rovnako africké tímy sú dnes takticky vyspelé, čo dlhodobo ukazuje napríklad Senegal pod vedením trénera Alioua Cissého či Maroko, ktoré sa do semifinále dostalo najmä vďaka výbornej taktike, čo si podrobnejšie ukážeme nižšie. A z Afriky pochádzajú minimálne traja výborní brankári: Bono (Maroko), André Onana (Kamerun) či Édouard Mendy (Senegal).
V top európskych ligách hrajú dnes aj najlepší hráči z ostatných kontinentov. Aj preto národné štýly miznú: hráči z Afriky či Latinskej Ameriky si zvykli na európske systémy a veľmi podobne dnes hrajú aj ich reprezentácie. Paradoxne podľa experta Jona Mackenzieho je problém skôr už opačný: a to, že futbalová taktika je dnes už príliš „eurocentrická“.
Reakcia na prednosti
Majstrovstvá sveta sa konajú každé štyri roky, preto vždy slúžia aj ako zaujímavý pohľad na to, ako sa zmenila futbalová taktika. Na turnaji sa v modernej ére už nemôže objaviť úplne nový taktický systém, ale v Katare sme mohli pozorovať zaujímavé taktické prvky a tendencie, ktoré sa možno presadia aj na klubovej úrovni.
Argentína sa stala majstrom aj vďaka tomu, že
