Jadrová fúzia, umelá inteligencia či upravené vakcíny. Slovenskí vedci hodnotia prelomové objavy a výskumy roku 2022

Svetovú vedu v roku 2022 do veľkej miery stále zamestnávala pandémia covidu-19, no uskutočnilo sa aj množstvo ďalších štúdií a experimentov, ktorých výsledky ovplyvnia a často aj výrazne zlepšia našu budúcnosť. Slovenských vedcov sme sa preto opýtali, čo v roku 2022 považovali za najvýznamnejšie objavy, výskumy či zistenia vo vede a výskume.

Pavol Šajgalík

predseda Slovenskej akadémie vied

Ak je pravda, že sa v Kalifornii podarilo uskutočniť prvý kontrolovaný experiment termojadrovej fúzie, tak toto považujem za prelomový objav tohto roka a možno aj tohto storočia. Pretože kontrolovaná termojadrová fúzia je riešením získavania energie z jadra pre ďalšie generácie. Sám si spomínam, že už v 70. rokoch, keď som končil vysokoškolské štúdium, bola termojadrová fúzia horúcou témou. Ako vidíme, od konca 70. rokov prešlo viac ako 40 rokov a tento problém stále nie je vyriešený. Ak sa tento experiment reálne potvrdí, potom je to prelomový objav pre celé ľudstvo.

Prečítajte si

Míľnik v jadrovej fúzii. Sme o krok bližšie k bezpečnému a čistému zdroju energie

Boris Klempa

virológ, Virologický ústav BMC SAV

Vo vede je jeden rok veľmi dlhý čas a objavov, ktoré sú svojím spôsobom prelomové, je v každej vednej disciplíne určite veľa. Preto som si nevybral akademickú oblasť, ale skôr takú praktickú.

Pre mňa je udalosťou roka príchod upravených mRNA vakcín proti covidu-19. Mám na mysli predovšetkým tie, ktoré sú upravené proti BA.4/5. Možnosť rýchlych úprav mRNA vakcín bola totiž od začiatku zdôrazňovaná ako veľká výhoda tejto technológie. Napriek tomu sa dlho očkovalo pôvodnými vakcínami a verejnosť z toho už právom mohla byť zmätená.

Preto považujem za veľmi dôležité, že už bol rýchlym úpravám prispôsobený aj celý regulačný proces a vďaka tomu sme sa mohli túto jeseň reálne očkovať vakcínami proti v tom momente cirkulujúcim variantom. Bolo to vlastne prvýkrát. Cestička je už teda definitívne prešliapaná a môžeme očakávať, že sa s mRNA vakcínami budeme čoraz častejšie stretávať aj pri iných infekčných či dokonca aj onkologických ochoreniach.

Dominika Fričová

neurobiologička, Neuroimunologický ústav SAV

Keďže pracujem s technológiou na editovanie génov CRISPR/Cas9, v januári 2022 ma nadchla správa o transplantácii zvieracieho srdca človeku. Donorom srdca bolo