Aká krajina, taký Into the Wild, a ako znie Štefánik v roku 2022
O dvoch projektoch, ktoré patria medzi najväčšie prekvapenia domácej hudobnej scény.
Spája ich, že vznikali niekoľko rokov, a otázka Počul si to? je rovnako dôležitá ako Videl si to? Hudba a vizuály sú tu totiž jedna k jednej. Nie sú to však soundtracky k filmom ani pesničky s videoklipmi. Každá z týchto skladieb má svoj vlastný film a zároveň dokáže samostatne fungovať aj bez neho.
Ide o dva audiovizuálne projekty, ktoré vyšli na sklonku tohto roka a patria k najväčším prekvapeniam našej scény.
Letá – Obzory
Keby sa mal dvojalbum Obzory od projektu Letá odbaviť jednou vetou, mohla by znieť takto: Aká krajina, taký Into the Wild. Odkaz na kultový film z roku 2007 o mladíkovi, ktorý odišiel žiť do divočiny, s hudbou speváka skupiny Pearl Jam Eddieho Veddera však nie je ironický.
Aj dvojalbum Obzory je „outdoorový“, zásadnú úlohu v ňom zohráva príroda a akustické gitary. Pesničky sú takisto prevažne melancholické a postavené na výraznom mužskom hlase, akurát za mikrofónom nestojí žiadny známy muzikant. Projekt Letá je hudobným coming-outom dlhoročného PR manažéra vydavateľstva Slnko Records Alexandra Čerevku. Tu je spevákom a textárom. Hudbu si autorsky podelili pol na pol s vyštudovaným geografom Mirom Víchom, ktorý sa živí filmárčinou a postaral sa o vizuálnu zložku celého projektu.
Je to hudba bez ambícií búrať alebo redefinovať žánrové mantinely. Plynie nenútene, organicky. Cítiť, že autori mali na všetko dosť času. Aranžmány sú minimalistické, no vkusné a funkčné, čím odsúvajú do úzadia pocit „takéto niečo som už niekedy počul“.
„Spoznali sme sa cez spoločného kamaráta, ktorý prepojil naše partie. Začali sme chodiť na chaty s gitarami, ale namiesto coverov sme si začali hrávať vlastné veci, lebo sme zistili, že máme podobný vkus,“ vysvetľuje dvojica autorov.
Pesničky pribúdali, a tak sa rozhodli urobiť sériu výletov do pražského štúdia načasovaných popri bežných prácach a rodinách s malými deťmi. Získali možnosť nerušeného sústredenia a zároveň mali dostatok času, lebo ich netlačil termín vydania ani narastajúca faktúra za štúdio. Nahrával ich Alexov starší brat, profesionálny hudobník známy pod umeleckým menom Peter Aristone.
„Vyzerá to ako výhoda, ale dosť dlho sme sa kalibrovali. On niektoré veci cíti trochu inak, má tendenciu ťahať hudbu po popových linkách. Zároveň mu to však aranžérsky veľmi páli, nahral všetky basy a klávesy. Robil si z nás srandu, že sme takí ohníkoví hráči, čo sa hneď prejaví v štúdiu. Nebazírovali sme na precíznosti, nič sa nedolaďovalo, aj keď bolo niečo ohnuté, nechali sme to tak, aby sme sa vyhli nejakej umelosti.“
Zvuk výrazným spôsobom dotvoril aj do štúdia prizvaný bubeník Marek Slabý. Ten je Alexov známy ešte z čias, keď spolu pracovali v Prahe na produkcii pre kapely Chinaski alebo Mareka Ztraceného, a Slabý je dnes manažérom Bert & Friends. Letá však vychádzajú z úplne inej hudby – počuť tu ozvenu
