Navrhli najlepší slovenský interiér: Rekonštrukcia je archeológia, vždy niečo prekvapí
O spoločnom architektonickom ateliéri nikdy neuvažovali, v roku 2018 však po rokoch práce v rozdielnych ateliéroch svoje sily spojili a dnes fungujú pod spoločnou značkou. Manželia Jana Benková a Juraj Benko hovoria, že pochádzajú z odlišných praxí a ich spojenie bolo čiastočne „z núdze cnosť“.
Ich spoločné projekty však hneď zaujali aj odbornú verejnosť a dostali sa medzi finalistov ocenení CE ZA AR aj INSAID AWARDS, ktoré oceňuje domáce interiéry. Cenu za najlepší privátny interiér, ateliér režiséra v starom vinohradníckom dome, tento rok aj získali.
Rozprávali sme sa s nimi aj o tom:
- prečo bola rekonštrukcia ich bytu náročná,
- aké sú atribúty dobrého interiéru,
- ako pristupovať k rekonštrukciám bytových domov,
- v čom by sa mohlo Slovensko inšpirovať Belgickom.
Po rokoch práce v rozličných ateliéroch ste sa rozhodli naplno pustiť do spoločnej praxe. Ako to vzniklo?
Jana Benková: Vzniklo to úplne organicky, popri stálych prácach sme obidvaja robili aj vlastné veci a pomáhali sme si. Ja som odišla z ateliéru GutGut a do troch mesiacov som otehotnela, jednu prácu som preto vypustila. Mala som rozbehnuté veci a neprestala som pracovať ani po narodení dcéry, som trochu vorkoholička.
Keď sa potom narodila druhá dcéra, Juraj sa ku mne pridal. Chceli sme si vtedy pomôcť, hoci sme si nikdy nemysleli, že budeme pracovať spolu. Chceli sme mať nejakú diverzifikáciu, aby sme nevyhoreli. Keď sa narodila mladšia dcéra, Juraj ešte pol roka pracoval v ateliéri at26, ale rozhodol sa, že chce zažiť deti, kým pôjdu do školy, a tak sme začali pracovať spolu. Vo všetkom ideme napoly, v práci aj v domácnosti.
Podarilo sa vám hneď zladiť?
Jana Benková: V tvorbe sme sa zlaďovali dlho. Juraj je silný argumentačne, a keď už sa dáme dokopy, ide to. Na začiatku to bola taká z núdze cnosť. Sme z úplne iných praxí, máme iné zázemie. Keď teraz robíme spolu, tak napríklad moja predstava toho, čo je nízky budget, je úplne iná ako Jurajova. Kým sa dostaneme k výsledku, tak to trvá.
Juraj Benko: Janka je tá viac kreatívna. Tým nechcem povedať, že ja nie som kreatívny, no ona je viac uletená a ja som skôr ten racionálny. Vždy sa však „učešeme“, hoci je to najskôr kostrbaté, a je tam aj domáca ponorka. Celé sa to začalo naším bytom.
Váš byt sa nachádza vo funkcionalistickom Živnostenskom dome v centre Bratislavy a za jeho rekonštrukciu ste boli nominovaní na ocenenia CE ZA AR aj INSAID AWARDS. Jana, vy ste v jednom podcaste spomínali, že to bola tŕňová cesta. Prečo? Človek by možno očakával, že v prípade architektov to pôjde bez väčších problémov.
Jana Benková: Bolo to náročné aj vinou stavebnej firmy, pre ktorú sme sa rozhodli. Bol to taký stret s realitou. V tom čase bol veľký stavebný boom, stavebné firmy mali veľa roboty a nabrali ľudí bez skúseností. Vtedy sme išli na cenu, čo nerobíme radi, no vybrali sme si lacnejšiu firmu, ktorú sme však poznali a pomáhali sme jej v rozbehu. Stáva sa, že keď firmu začnú odporúčať architekti, naberie nových ľudí a často už nedokáže udržať kvalitu, čo sa stalo aj v tomto prípade.
Juraj Benko: Doposiaľ som mal dobrú skúsenosť, profesionalita bola na prvom mieste. V zmysle murár či obkladač, všetci sme si rovní a sme partneri. Dokážeme si vysvetliť veci a prísť k dobrému výsledku.
Nakoniec sa to však podarilo…
Juraj Benko: Nakoniec sa na tom človek smeje. Bol to však dlhý proces, aj ľudia v dome z toho boli na prášky. Byt sme stihli pred pandémiou, no ešte pol roka sme čakali na stolárske práce. Nasťahovali sme sa v auguste 2020, celé to trvalo asi dva roky.
