Montrealský novinár Arpon Basu: Nemohol som uveriť, akí nahnevaní boli ľudia, keď St. Louis vynechal Slafkovského

„Nasadzovať Slafkovského najskôr v štvrtej formácii bol od vedenia Canadiens múdry ťah. Štvrtá formácia v NHL dávno neznamená to čo pred rokmi,“ hovorí v rozhovore o začiatkoch Juraja Slafkovského v NHL novinár Arpon Basu.

Basu patrí k najväčším expertom na Montreal Canadiens. Denne píše o tomto klube už 22 rokov, vo svojej práci sa sústreďuje takmer výlučne na Canadiens. Od roku 2017 pracuje v The Athletic, predtým publikoval svoje články na nhl.com.

Rozhovor vznikal na začiatku týždňa, ešte pred zápasmi proti Arizone a Coloradu, ktoré Slafkovskému nevyšli a tréner Martin St. Louis ho v obidvoch v tretej tretine prestal nasadzovať na ľad.

Dočítate sa:

• prečo sú montrealskí fanúšikovia na Slafkovského mierni;
• prečo sa mu najviac darí s Joshom Andersonom;
• čo spravil tréner St. Louis deň po tom, ako Slafkovského v tretej tretine neposielal na ľad;
• prečo Slafkovský často prehráva súboje pri mantineli;
• na ktorého hráča by sa mohol podobať, keď sa jeho vývoj uzavrie.

Hovoríme spolu po prvých 26 zápasoch Juraja Slafkovského. Skúste jeho výkony a herný progres ohodnotiť najskôr len veľmi jednoducho – na stupnici od 1 do 10, kde 1 sú otrasné výkony a 10 excelentné. 

Dávam mu sedmičku, zatiaľ je to dobré, Martin St. Louis robí správne, keď mu pridáva minúty postupne. Veľa ľudí si totiž neuvedomuje, ako veľmi sa Slafkovský musel prispôsobiť po príchode do NHL. Už nie je najväčší na ľade, už nie je ani najlepší. Učí sa hrať proti najkvalitnejším hokejistom na svete, zvyká si aj na rýchle tempo najlepšej ligy sveta. To všetko si vyžaduje čas. Doteraz ma zaujal tým, že nerobí veľa chýb. Trvalo mu, kým niečo vytvoril v ofenzíve, a v prvých zápasoch nemal veľký vplyv na hru. Síce nevyčnieval v dobrom, ale zároveň ani v zlom, darilo sa mu hrať bez chýb. V posledných týždňoch už mal aj pár zápasov, keď bol excelentný a ukázal, čo dokáže v ofenzíve. Zaujímavá bude druhá polovica sezóny, tá býva náročná pre každého nováčika. Preverí ho už terajšia sedemzápasová séria na ľadoch súperov v priebehu dvoch týždňov. Zažije počas nej veľa cestovania aj zápasy v nezvyčajných časoch dňa.

Slafkovský sa zatiaľ nevie na ľade dostatočne chrániť a často má dole hlavu, pravidelne preto dostáva do nej tvrdé hity. Treba sa báť o jeho zdravie?

Áno, ak sa to bude opakovať. Zatiaľ mal šťastie, že sa mu nič vážne nestalo. Napríklad pri zákroku od Luka Schenna z Vancouvru mal vedieť, že sa ho chystá naraziť. To isté platí o hite od Jasona Dickinsona. Ak sa tak načahujete po puku, musíte vedieť, že sa stávate zraniteľným. Juraj ešte nevie situácie dobre odhadnúť. Súvisí to s tým, že si ešte len zvyká na rozmery klziska, rýchlosť hry, veľkosť hráčov aj ich mentalitu. Treba si uvedomiť, že Schenn aj Dickinson sa práve vďaka takýmto hitom držia v NHL, za ne dostávajú svoju výplatu. Podobných hokejistov nájdete v každom tíme, má ich aj Juraj v Montreale – Arbera Xhekaja či Michaela Pezzettu. Oba spomenuté hity na Slafkovského boli podľa pravidiel. Schenna síce vylúčili, ale netuším prečo. Bol to čistý hit. Slafkovskému určite tieto situácie ukazujú na videu a vysvetľujú, že nemôže mať hlavu dole a v NHL sa určite nemôže obzerať za svojimi prihrávkami. On sa to všetko naučí, ja len dúfam, že to bude skôr, ako sa mu stane niečo zlé.

Schennov zákrok:

Luke Schenn absolutely trucks rookie Juraj Slafkovsky on a hit behind the net. Schenn gets called for interference even though he was like a millisecond late.

Welcome to the show, kid? #Canucks pic.twitter.com/B1iEYnrqK8

— Lachlan Irvine (@LachInTheCrease) December 6, 2022

Dickinsonov zákrok:

Juraj Slafkovsky heads to the dressing room after Jason Dickinson lays a big hit on the Canadiens' rookie forward. pic.twitter.com/KGwZSmB5uf

— Sportsnet (@Sportsnet) November 25, 2022

Martin St. Louis je trénerský nováčik, no rýchlo si získal odbornú verejnosť aj fanúšikov v Montreale. Tí sa v jednom prieskume vyjadrili, že St. Louis raz privedie Canadiens k zisku Stanley Cupu. Čím je mimoriadny?

Je to zaujímavý človek, ktorý robí veci inak ako väčšina trénerov. Musí sa ešte veľa vecí naučiť, najmä v riadení striedačky a reagovaní počas zápasu. Je to však normálne, keďže doteraz riadil striedačku len vo vekovej kategórii do štrnásť rokov. Aj minulú sobotu bolo vidieť, čo ho robí mimoriadnym. Deň po tom, ako Slafkovského v tretej tretine vynechal z rotácie, prišiel za ním a 5 až 10 minút sa rozprávali. Ani jeden z nich neprezradil, o čo v tom rozhovore išlo, ale tak ako veľakrát predtým ukázal schopnosť nájsť si cestu k hráčovi. Nikdy predtým som nevidel trénera v NHL, ktorý by sa na rannom korčuľovaní venoval hráčom, ktorých v ten deň nezaradil do zostavy. On s nimi vždy pracuje. Je to tréner zameraný na rozvoj hráča. Ešte sa musí naučiť, ako byť víťazným trénerom. Pre Montreal je však v tomto čase priam ideálny. V tíme je veľa mladých hráčov, ktorí sa potrebujú rozvíjať a jeho nápady pri práci s nimi sú inovatívne, unikátne, moderné a dobre premyslené. Rozprával som sa o ňom s iným NHL trénerom a ten nazval St. Louisa hokejovým vedcom. Jeho pohľad na hokej je unikátny a talentovaní hráči ako Suzuki, Caufield, Guhle či Slafkovský dostávajú od neho informácie, aké doteraz zrejme ešte nedostali. Aj skúsený Chris Wideman mi povedal: „Nikdy som nehral pod vedením nikoho podobného.“

Slafkovského ste pozorne sledovali už pred draftom, keďže Montreal si na ňom vyberal ako prvý. Prekvapilo vás niečo na jeho hre, odkedy prišiel do zámoria?

Na nováčikovskom turnaji aj v predsezónnom kempe ma prekvapil tým, aký je dobrý tvorca hry. Nevedel som, že tak rád prihráva. V poslednom období to robí menej často, predpokladám, že je za tým vplyv trénerov, ktorí od neho chcú, aby častejšie strieľal a tlačil sa do bránky. Nedávno žartoval, že už aj mama mu píše, aby viac strieľal. Pýtali sme sa na to trénera Martina St. Louisa a trochu nás prekvapil odpoveďou: „Keď poviete hráčovi, aby viac strieľal, hovoríte mu, aby nepremýšľal.“ St. Louisovi sa páči, že Juraj na ľade rozmýšľa. Na Slafkovskom ma ešte zaujalo, ako zvláda montrealské prostredie. Po každom zápase aj tréningu za ním príde 15 – 20 reportérov, pred hlavou má kamery aj mikrofóny. Je to dosť intenzívne, no on všetko zvláda s ľahkosťou a nezdá sa, že by ho pozornosť zaťažovala. Uvidíme, aké to bude, keď sa mu nebude dariť a budú ho kritizovať. Zatiaľ však s novinármi vtipkuje a vyzerá, že má pre komunikáciu s médiami prirodzený cit. Montreal ho napokon draftoval aj preto, že mal najväčšie osobnostné predpoklady zvládnuť pozornosť okolo Canadiens. Nemohli však vopred stopercentne vedieť, či to tak aj naozaj bude. Prax to zatiaľ len potvrdzuje.

Náročnosť montrealského prostredia zažil už po prvom prípravnom zápase. Nielen fanúšikovia, ale aj viacerí experti po ňom hovorili, že nie je pripravený na NHL. Slafkovský nedostal päť zápasov na aklimatizáciu, tlak prišiel okamžite. Toto posielanie na farmu však postupne utíchlo a celkovo sa dá povedať, že verejnosť v Montreale na neho nie je veľmi tvrdá. Obzvlášť, keď to porovnáme so začiatkami Careyho Prica, na ktorého v Bell Centre aj bučali. Čím to je?

Pomohlo mu, že Shane Wright mal v Seattli problém vôbec sa dostať do zostavy. Keby tam hral úžasne, v Montreale by sa o tom veľa hovorilo. Fanúšikovia zároveň akceptovali, že Slafkovský nie je neprehliadnuteľný talent, z ktorého musí byť superstar. Taký hráč na poslednom drafte nebol, práve preto sa Canadiens rozhodovali do poslednej chvíle. Montrealčania vedia, že je to nádejný mladík, z ktorého raz môže byť dobrý hráč, možno aj hviezda a ktovie, napokon možno aj tá superstar. To uvidíme až časom a ľudia rozumejú, že predtým sa potrebuje rozvíjať. Takmer nikto nečakal, že hneď bude v NHL úžasný. Tí, ktorí to čakali, ho teraz posielajú na farmu. Podľa mňa je však správne, že je v NHL. Má ešte pred sebou dlhú cestu, kým sa jeho hráčsky vývoj uzavrie, no už teraz dokáže v niektorých zápasoch ovplyvniť hru svojho tímu.

Fanúšikovia si pred draftom priali Shana Wrighta, postupne názor zmenili a podľa ankety na portáli Habs Fanatics je až 92 percent z nich spokojných s voľbou Slafkovského. Kedy ste si prvý raz uvedomili, že ho fanúšikovia už prijali?

Jeho prvý gól bol mimoriadny. Aj preto, ako ho oslavoval do tváre protihráča, ktorý ho predtým narazil. Bol to dobrý televízny moment, pri ktorom divákom ukázal, že má osobnosť. Inak sa však zatiaľ čaká na jeho väčší moment. Doteraz mal asi tri zápasy, v ktorých bol naozaj dobrý a mal pozitívny vplyv na tím v každom striedaní. Väčšinou však bol skôr nenápadný. Áno, mal dobré obdobie s piatimi bodmi v siedmich zápasoch, no väčšina z nich boli asistencie, často druhé. Jeho veľké momenty ešte prídu. Zatiaľ s ním má fanúšikovská základňa naozaj až nezvyčajnú trpezlivosť. Už si ani veľa ľudí nemyslí, že by mal ísť na farmu, hoci veľká časť fanúšikov chcela, aby išiel hrať za Slovensko na MS do 20 rokov. Môžu mať pravdu. Ja som síce za to, aby pokračoval v NHL, ale nič zlé by sa nestalo, keby išiel na šampionát dvadsiatok. Canadiens ho tam neposlali, pretože ho potrebujú. Momentálne pomáha tímu a je v zaujímavej fáze vývoja, keď sa dostal na vyššiu úroveň. Nielenže sa už v NHL cíti komfortne, ale začal sa aj učiť techniky, stratégie a metódy, ako prispôsobiť svoju hru, aby bola v NHL efektívnejšia. Tento proces nechceli prerušiť.

Naratív sa postupne posunul od posielania na farmu k otázke, prečo hrá Jevgenij Dadonov, Mike Hoffman či Jonathan Drouin viac minút ako Slafkovský. Bol to zámer trénera St. Louisa? Keby hral hneď v prvom útoku, ľudia by od Slafkovského čakali body. Takto na seba nemá bodový tlak a fanúšikovia si aj priemerné výkony zdôvodnia tým, že nemal dostatočný priestor či kvalitných spoluhráčov.

Nie je vôbec nezvyčajné, aby 18-ročný nováčik začínal v štvrtej formácii, vôbec to nie je koniec sveta. Štvrtý útok v dnešnej NHL nie je to isté ako pred rokmi, keď hokejisti hrali 5 minút za zápas a počas nich sa prišli najmä zrážať či pobiť. Dnes hráva štvrtý útok dvojnásobok času a 10 – 12 minút je priestor, ktorý je úplne v poriadku na účel zvykania si na NHL. Aj podľa mňa to bol múdry ťah od St. Louisa aj celého vedenia Canadiens, pretože do týchto rozhodnutí je zapojených viacero ľudí. Popri štvrtej formácii navyše dostával priestor aj v presilovkách, v dvoch zápasoch si dokonca zahral v prvej presilovkovej formácii. Presilovky Montrealu sú samostatná téma, sú strašné a nemôže za to Slafkovský.

V tíme pribudli zranenia, čím sa mu otvorili šance a momentálne má v tíme oveľa väčšiu úlohu ako pred pár týždňami. Keď boli všetci zdraví, Montreal mal problém s priveľkým počtom útočníkov úrovne NHL. A napriek tomu ho neposlali na farmu či na tribúnu, vždy hral. Ukázalo to, ako veľmi im záleží na jeho napredovaní. Keď ho St. Louis v zápase proti Anaheimu v tretej tretine neposielal na ľad, vyvolalo to veľký rozruch. Nemohol som uveriť, akí nahnevaní boli ľudia. Nemýlili sa, hral totiž dobre a na takýto krok nebol dôvod. V ďalšom zápase bol však naspäť v druhom útoku.

Martin St. Louis použil prirovnanie s investovaním do akcií – pri Slafkovskom nechce zisk hneď, ale o pár rokov. Juraja vnímajú ako dlhodobú investíciu. Keď sa na jeho výkony pozrieme od začiatku, jeho krivka naozaj rastie. Občas je tam aj pokles, ale po ňom prišiel vždy nárast. Každý dnes povie, že Slafkovský je v tejto chvíli lepší hráč ako pred polrokom.

Jeho doterajšie využitie v presilovkách ukazuje aj dve cesty, ktorými sa jeho kariéra môže uberať. V druhej presilovkovej formácii hral na pravom kruhu ako tvorivý hráč, ktorý veľa strieľa, ale aj prihráva. V prvej presilovke mal úlohu hráča pred brankárom, ktorý má cloniť, tečovať a dorážať. Aký bude Slafkovský o pár rokov – viac tvorivý alebo silový útočník?

Pred bránkou nehráva rád, hovoril mi o tom. Preferuje miesto na pravom kruhu, kde sa môže ponúkať na strelu z prvej a byť kreatívny. V montrealskej presilovke je však pozícia hráča pred brankárom trochu iná. Ide skôr o pozíciu hráča na bránkovej čiare, ktorý si môže odkorčuľovať vedľa bránky a kombinovať s ostatnými. Až keď letí strela, presúva sa pred bránku. Robí to tak aj Sean Monahan, ktorý je teraz zranený. Čiastočnú slobodu niečo vytvoriť má teda aj z pozície pred brankárom, no necíti sa na nej dobre. Skúšali ho na nej aj v TPS Turku a ani tam sa mu to nepáčilo. On chce používať ruky a mozog, chce ukázať, že je šikovný. Nechce byť len veľkým telom, ktoré cloní brankárovi.

Aj tak sa však potrebuje naučiť pracovať so svojou postavou. Nie preto, aby pribíjal súperov na mantinel, ale aby si vedel zakryť puk. Musí ísť na to strategickejšie, aby telo využíval efektívne. Tak ako to robí Kirby Dach. Juraj ďaleko dočiahne, má veľký zadok aj celú postavu, potrebuje sa to naučiť využívať. Súhlasím však, že je lepší na pravom kruhu v druhej presilovke. Cíti sa tam slobodnejšie a môže byť kreatívnejší. Potrebuje ešte vyriešiť ďalší problém bežný pre mladých hráčov. Ku skúsenejším spoluhráčom vzhliada, a preto im chce pripraviť dobrú pozíciu. Postupne sa naučí, že je síce dobré pomáhať spoluhráčom, no niekedy sa treba spoľahnúť na vlastné schopnosti a tlačiť sa do bránky. Získa trochu sebeckosti, ktorá mu teraz chýba. Zatiaľ je stále očarený z toho, že hrá v NHL, a pri niektorých rozhodnutiach je to vidno.

Ako bude vyzerať jeho hra v budúcnosti?

Ja si ho predstavujem ako Bradyho Tkachuka, ktorý vie využívať telo aj ruky. Je veľmi zručný, no zároveň chodí pred bránku a vyhráva súboje pri mantineli. Či sa to Jurajovi páči alebo nie, celú kariéru bude útočník, ktorý váži viac ako sto kilogramov. S touto postavou, korčuľovaním a zároveň šikovnými rukami je možné všetky tieto prednosti skĺbiť a využívať ich všetky naraz. On hrá nerád pred bránkou, pretože to nepovažuje za činnosť, na ktorú treba veľkú šikovnosť. Tečovanie pukov je síce ťažké, no ide o špinavú prácu, ktorú pridelia hráčovi často najmä preto, že je veľký. Juraj má pocit, že na tejto pozícii nemôže ukázať svoju šikovnosť. Pri hre piatich proti piatim však môže skĺbiť silu aj rozum. Dokončením hitu pri forčekovaní pomôže tímu aj sebe, keď dokáže vložiť svoje telo medzi súpera a puk bude mať častejšie na hokejke, a vďaka tomu môže ukázať aj šikovnosť. Zrážanie súperov nemá v sebe, teda pokiaľ sa nenaštve, ako som videl v klipe z Fínska. Musí však prísť na to, ako mu jeho telo môže pomôcť, aby mohol častejšie ukázať zručnosti. Na tom teraz s Martym St. Louisom pracujú.

Doteraz sa mu najviac darilo vtedy, keď hral v útoku s Joshom Andersonom. Prečo si na ľade rozumie práve s týmto hráčom?

Josh Anderson je hráč, ktorý má dve hlavné prednosti – rýchlo korčuľuje a vie vyťažiť výhodu zo svojej postavy. So Slafkovským nehrajú podobným štýlom, Anderson je oveľa priamočiarejší, ale vo svojej hre má aj aspekty, ktoré by Juraj mohol implementovať do svojej hry, a potom by bol oveľa efektívnejší. Anderson nezapadá do každej formácie, napríklad do prvého útoku s Nickom Suzukim a Colom Caufieldom sa príliš nehodí, hoci ho tam St. Louis opakovane skúša. S inými hráčmi však dokáže byť efektívny najmä preto, že ostatným vytvára priestor. Z toho ťaží aj Juraj, vďaka Andersonovi má trošku viac času aj priestoru, aby niečo vytvoril. Zdá sa, že si v útočnej tretine rozumejú, preto som nerozumel tomu, keď ich St. Louis minulý týždeň po dobrých výkonoch rozdelil. Keď sa dolieči Sean Monahan, rád by som videl útok Slafkovský – Monahan – Anderson. Mali by predpoklady na fyzickú hru kombinovanú s ofenzívnym talentom. Mohli by byť efektívni.

Slafkovský by so svojou postavou v budúcnosti mal byť silný v súbojoch pri mantineli, zatiaľ ich však často prehráva. Zlepšil sa v nich od začiatku sezóny?

Maličké zlepšenie tam je, ale má ešte na čom pracovať. Zatiaľ využíva telo len na to, aby sa dostal k puku. Keby ho využíval aj na odtlačenie súperov od puku, bol by v súbojoch úspešnejší. Zatiaľ túto mentalitu nemá. Podľa mňa si vlastne len musí uvedomiť, aký je silný. Je normálne, že v osemnástich spochybňujete svoju silu v porovnaní so staršími hráčmi. Musí však pochopiť, že má na to, aby v súbojoch pri mantineli či tlačení sa do bránky súperov jednoducho pretlačil silou. Väčšina vecí, v ktorých sa musí zlepšiť, sa točí okolo toho istého – potrebuje si uvedomiť, že postava je jeho veľkou výhodou, len ju musí na ľade aj využívať.