Denník N

Grafický dizajnér Palo Bálik: Neverím na gény, naše deti milujú škaredé knihy

Palo Bálik. Foto N - Vladimír Šimíček
Palo Bálik. Foto N – Vladimír Šimíček

Keď na Vianoce dostanete peknú knihu, je veľká pravdepodobnosť, že ju robil Palo Bálik, oceňovaný grafický dizajnér a vedúci ateliéru Typolab na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Len za posledné dva roky urobil sám alebo v spolupráci so svojou manželkou, dizajnérkou Jankou Bálik, tridsaťpäť kníh pre rôzne vydavateľstvá. V portfóliu ich má od roku 1998 okolo dvesto, no jeho portfólio nikde nenájdete. Aj ponuku na tento rozhovor dobre zvážil, trvalo to päť rokov.

V rozhovore hovorí Palo Bálik aj o tom,

  • prečo sa celé roky vyhýba akejkoľvek sebaprezentácii;
  • kedy mu volajú z tlačiarne, že asi urobil chybu;
  • prečo máme pri niektorých knihách dobrý pocit a pri iných nie;
  • či je iným dizajnérom, odkedy má deti.

Dostávate ako grafický dizajnér rád pod stromček knihy alebo ich už na konci roka radšej ani nechcete vidieť?

Väčšinou som ten, čo knihy darováva. Často mávam viacero kusov z jednej, ale tie dávam už iba ako bonus k niečomu inému. Raz som totiž takú knihu dal svojmu bratovi a ten sa urazil, že rozdávam zo svojej záhradky a že ma to nič nestálo. Ale zväčša sú ľudia radi, lebo sa im knihy, ktoré robím, páčia a je im jedno, že ich mám zadarmo od vydavateľov.

Aj vaša žena Janka Bálik je dizajnérka a knihy robíte aj spolu. Máte doma všetky, ktoré ste kedy urobili?

Nie, nemáme. Pred troma rokmi mi zbúrali ateliér, kde som mal všetky v archíve. Keď padla otázka, kam to presťahovať, voľba padla na Múzeum dizajnu, kde ich všetky prijali do daru.

Tým ste asi zásadne vyriešili bytovú otázku a množstvo políc u vás doma.

Áno, doma mám teraz iba dva rady kníh. Keďže sa mojím ateliérom stala naša kuchyňa, potrebujem mať pri sebe aspoň výber toho, čo som urobil, aby som videl, aké materiály som použil, aký papier, hrúbku chrbtov. Bolo by nepraktické chodiť stále niekam do pivnice alebo múzea, volám to referenčná knižnica.

Znamená to, že je to výber toho najlepšieho?

Ani nie, sú tam aj veci, ktoré sa nepodarili. Keď rozmýšľam nad novou knihou, je dobré vidieť aj tie, ktoré nevyšli.

Tak schválne, ktorá sa nepodarila?

To asi nebudem prezrádzať, lebo ľudia, ktorí si tú knihu objednali, sú spokojní a iba ja som nespokojný. Väčšina z kníh, ktoré sa nepodaria, sa nepodaria v tlačiarni bez ohľadu na to, koľko času a práce im venujem. Stáva sa to a je to smutné. V tomto smere ťahá dizajnér za kratší koniec.

Ste z tých, čo chodia do tlačiarní priebežne kontrolovať výsledok?

Keďže som robil už veľmi veľa kníh, tak viac-menej viem, aký výsledok môžem očakávať – najmä v českých tlačiarňach, kde sa tlačí väčšina z toho, čo robím. Ale ak niečo tlačíme v Bratislave, tak sa chodím pozrieť. Obzvlášť vtedy, keď v niečom riskujem. Ale to mi už aj sami volajú z tlačiarne a pýtajú sa, či „to nie je chyba, lebo takto sa to nerobí“. A ja im vysvetľujem, že to dobre viem a je to tak v poriadku, lebo pracujem s knihou ako s médiom. A knihárky len krútia hlavou a hovoria si, že musím byť blázon.

Palo Bálik. Foto N – Vladimír Šimíček

Keď dnes zadá človek vaše meno do Googlu, už mu vyskočí na prvý pohľad štandardne vyzerajúci web, ktorý máte spoločne so ženou Jankou, ale roky ste nemali na internete žiadne referencie, žiadne ukážky práce, žiadne rozhovory. Čo sa zmenilo?

Jeden môj študent

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie