Svetový newsfilter: Zelenskyj prekvapil cestou do USA, no Putina ponížil inou návštevou

Dobrý deň,

už v decembri 2021 sa – najmä od Američanov – objavovali prvé varovania pred ruským útokom na Ukrajinu. No väčšou témou bol covid a pri predpovediach na rok 2022 sa hovorilo skôr o tom, ako sa bude vyvíjať pandémia.

Na tú sa rýchlo zabudlo, keď ruskí vojaci vtrhli na Ukrajinu. Putinova agresia je už deväť mesiacov hlavnou témou Svetového newsfiltra a, žiaľ, zdá sa, že to tak ostane aj budúci rok. Ruský prezident sa neplánuje vzdať svojho cieľa a Ukrajinci sa neplánujú vzdať ruskému prezidentovi.

Tieto dva fakty dokonale ilustrujú udalosti z posledného týždňa, konkrétne dve zahraničné cesty. A ako sme si už počas uplynulých mesiacov zvykli, kým tá Putinova nevyšla podľa jeho predstáv, Zelenskyj znovu zabodoval.

Poznámka: Svetový newsfilter bude mať týždňovú pauzu, toto je posledné vydanie v tomto roku.

Európa: Cesty Putina a Zelenského ukázali veľký kontrast

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má za sebou svoju prvú cestu do zahraničia, odkedy proti jeho krajine vedie Vladimir Putin totálnu vojnu. Ten zas cestoval do Bieloruska a špekulovalo sa, že do vojny bude tlačiť Alexandra Lukašenka. No nedopadlo to najlepšie.

Čo sa stalo: Volodymyr Zelenskyj po tristo dňoch ruskej invázie v stredu na niekoľko hodín odletel v americkom lietadle do Spojených štátov, aby sa stretol v Bielom dome s Joeom Bidenom a prehovoril pred americkými kongresmanmi.

Keďže Európa posledných deväť mesiacov zažíva hrozivý konflikt, médiá to prirovnávali k momentu Winstona Churchilla v roku 1941. Aj on vtedy cestoval do Spojených štátov, no na dlhšie ako Zelenskyj.

USA sú bezpochyby najdôležitejší spojenec Ukrajiny, bez ich zbraní by sa Ukrajincom len veľmi ťažko podarilo vytlačiť Rusov napríklad z Chersonu. Na ceste na Ukrajinu je už aj prvý protiraketový systém Patriot a ďalšia pomoc za miliardy dolárov sa pripravuje.

Ruský veľvyslanec v USA sa Zelenskému vysmieval, že jeho cesta vyzerala ako hollywoodske predstavenie. Pravdou však je, že za Ukrajinou stojí väčšina krajín EÚ aj NATO, ktoré jej pomáhajú v rámci možností ubrániť sa pred ruským agresorom.

Aká bola Putinova cesta: Posledný týždeň cestoval do zahraničia aj Vladimir Putin a kontrast medzi týmito dvomi lídrami nemohol byť väčší. Diktátor z Kremľa pricestoval do Bieloruska za ďalším autokratom, ktorého sa zatiaľ márne snaží vtiahnuť do vojny proti Ukrajine. Na návštevu prišli dokonca aj ministri obrany a zahraničia.

A výsledok?

Kým Zelenskyj odchádzal z USA s prísľubom nových moderných zbraní a neochvejnej podpory, Putin odišiel naprázdno. Nateraz sa zdá, že žiadny bieloruský vpád na Ukrajinu sa nechystá.

Zahanbený Putin: Ešte ponižujúcejšie pre ruského prezidenta vyznelo porovnávanie so Zelenským, keď sa ukrajinský prezident vydal do Bachmutu na najvýchodnejší front, aby podporil svojich vojakov priamo v bojovej zóne.

Objavil sa v meste, ktoré sa Rusi vytrvalo snažia dobyť a likvidujú ho podobne ako predtým Mariupol. Z Bachmutu vzal ukrajinskú vlajku, ktorú symbolicky daroval americkému kongresu.

Putin sa tváril, že posledné dni takisto navštívil zónu takzvanej „špeciálnej operácie”. Nepovedal však, kde to bolo. Ruské médiá nakoniec zistili, že išlo o ruské mesto Rostov nad Donom a žiadnu frontovú líniu, ako sa to snažil vykresliť Kremeľ, nevidel ani len z diaľky.

Podobne to bolo aj s ministrom obrany Sergejom Šojguom, ktorého návšteva bojovej zóny sa nakoniec odohrala 80 kilometrov od frontu. Bez rizika. To sa však nedá povedať o bývalom ruskom vicepremiérovi a exšéfovi Roskomosmosu Dmitrijovi Rogozinovi, ktorého zranili počas oslavy narodenín v doneckej reštaurácii kúsok od frontu.

Čítajte aj: Ako je možné, že si Putin stále verí? Ukrajinskí generáli varujú pred novou ruskou ofenzívou

Vlajka z Bachmutu, ktorú Zelenskyj daroval kongresu. Foto – TASR/AP

Ázia: Taliban prelomil ďalšie tabu

Taliban až do odvolania zakázal ženám štúdium na verejných aj súkromných vysokých školách. Islamistické hnutie tým pobúrilo medzinárodné spoločenstvo a Afganistan zrejme uvrhne do ešte väčšej izolácie.

Aký je kontext: Za vlády Talibanu na konci 90. rokov ženy nemohli študovať ani vychádzať na ulicu bez mužskej spoločnosti. Keď sa hnutie vlani v lete vrátilo k moci, jeho predstavitelia sľubovali, že budú presadzovať umiernenejšiu politiku.

Po roku a pol sa zdá, že Afganistan sa vracia do obdobia z minulého storočia. Taliban už ženám zakázal chodiť do posilňovní, parkov či kúpeľov a obmedzil ich prístup k väčšine pracovných pozícií vo verejnej správe.

Islamistické hnutie zároveň prednedávnom vylúčilo väčšinu dievčat zo stredných škôl a v utorok prelomilo aj posledné tabu.

Čo sa stalo: Ministerstvo pre vyššie vzdelanie zakázalo študentkám prístup na univerzity, hoci Afganky len pred tromi mesiacmi skladali prijímacie skúšky. Nariadenie vstúpilo do platnosti okamžite.

V stredu už pred vysokými školami čakali predstavitelia Talibanu, ktorí kontrolovali vstupné brány a otáčali všetky ženy späť domov. Priamo z Afganistanu to potvrdili zdroje z viacerých regiónov vrátane hlavného mesta Kábul.

Niektoré ženy pre zahraničné médiá opísali, že nariadenie im zničilo život a pochovalo sny. Zopár odvážnych Afganiek dokonca protestovalo v uliciach.

Afganské študentky pred univerzitou. Foto – TASR/AP

Čo bude nasledovať: Zákaz okrem iného ukazuje, že vnútri Talibanu zvíťazilo fundamentalistické hnutie, ktoré presadzuje rigidný výklad islamu. Aj viacerí náboženskí experti pritom tvrdia, že vzdelanie pre ženy je plne kompatibilné so svätými textami.

Rozhodnutie odsúdili predstavitelia OSN aj niektorých krajín vrátane Spojených štátov amerických. Práve ich postoj je kľúčový, pretože od zahraničnej pomoci je afganská ekonomika dlhodobo závislá.

V posledných mesiacoch je Afganistan v mimoriadne zlej situácii a ešte výraznejšia medzinárodná izolácia môže situáciu jeho obyvateľstva opäť zhoršiť. Len Spojené štáty krajine zmrazili sedem miliárd dolárov v zahraničných rezervách a ťažko si predstaviť, že ich odblokujú, pokiaľ Taliban neurobí ústupky aj v oblasti práv žien.

Severná Amerika: Postaví sa Trump pred súd?

Výbor kongresu, ktorý vyšetroval minuloročné násilné vtrhnutie do Kapitolu odporučil obžalovať Donalda Trumpa. Bývalý prezident sa podľa neho dopustil štyroch zločinov. To však neznamená, že sa postaví pred súd.

O čo ide: Deväťčlenný výbor vznikol v júli minulého roka. Za ten čas sa dostal k veľkému objemu dokumentov a svedectiev od ľudí, ktorých si predvolal.

Tvorí ho sedem kongresmanov z Demokratickej strany a dvaja republikáni. Väčšina členov strany, ku ktorej patrí aj Donald Trump, preto výbor dlhodobo označuje za neobjektívny, spolitizovaný a zameraný na to, aby poškodil exprezidenta.

Bez ohľadu na jeho zloženie však za rok a pol, čo funguje, zaznelo mnoho dôležitých svedectiev o nepokojoch zo 6. januára 2021. Vrátane tých od policajtov, ktorí čelili násilnému davu.

Čo hovoria: Komisia teraz dospela k záveru, že ministerstvo spravodlivosti by malo obžalovať Trumpa. Za napomáhanie vzbure, marenie úradného konania a sprisahanie proti vláde USA.

Členovia výboru povedali, že si uvedomujú závažnosť tohto rozhodnutia, no vážne boli podľa nich aj udalosti z januára minulého roku. Označili to za najväčší útok na americkú demokraciu od občianskej vojny.

Kongresmani vravia, že ak pred súdom stoja ľudia, ktorí vtrhli do budovy kongresu, procesu by sa nemali vyhnúť ani tí, čo ich k tomu navádzali. A Trump v tomto podľa nich jednoznačne patrí medzi hlavné postavy.

Exprezident a jeho spojenci to vidia inak a celé vyšetrovanie – vrátane jeho záverov – považujú za hon na čarodejnice a politický proces.

Čo bude ďalej: Odporúčanie kongresového výboru neznamená, že Trumpa budú stíhať. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré násilnosti vyšetruje, pokojne môže toto stanovisko ignorovať.

Dôkazy a svedectvá, ktoré sa vďaka vyšetrovaniu komisie dostali na verejnosť, však už nikdy nezmiznú.

A hoci z praktického hľadiska ide skôr o symbolický krok, zároveň platí, že nikdy v histórii špeciálna komisia kongresu neodporučila justícii, aby stíhala bývalého prezidenta.

Latinská Amerika: Argentínu po zisku titulu čaká návrat do reality

Argentínski futbalisti na čele s Lionelom Messim cez víkend získali vytúžený titul z majstrovstiev sveta vo futbale. Krátkodobo by to krajine s dlhodobými problémami mohlo pomôcť aj z ekonomického a politického hľadiska.

Čo sa stalo: Argentína pred svetovým šampionátom, ktorý v Katare vyvrcholil minulú nedeľu, patrila medzi najväčších favoritov. Na turnaji v úvodnom zápase prehrala so Saudskou Arábiou, ale následne zvíťazila v šiestich zápasoch v rade.

V napínavom finále porazila Francúzsko. Hviezdou večera aj celého turnaja bol Lionel Messi, ktorému v zbierke úspechov chýbal len triumf z majstrovstiev sveta. Tento titul z neho podľa mnohých definitívne urobil najlepšieho futbalistu histórie.

Futbal je v Argentíne mimoriadne populárny a po nedeľňajšom víťazstve v krajine vypukli obrovské oslavy. V uliciach Buenos Aires bolo podľa niektorých prepočtov až päť miliónov ľudí.

Aká je situácia: Majstrovstvá na chvíľu zjednotili krajinu, ktorá inak čelí mimoriadne vážnym problémom a vysokej miere polarizácie. Aj ministerka práce pred ich začiatkom vyhlásila, že riešenie vysokej inflácie počká a nateraz je hlavnou výzvou uspieť v Katare.

Očakáva sa, že miera inflácie v Argentíne v decembri presiahne 100 percent. V krajine sa okrem toho prvýkrát za posledné roky zvyšuje nezamestnanosť a zhruba 40 percent obyvateľstva žije pod úrovňou chudoby.

Začiatkom decembra zároveň viceprezidentku odsúdili za masívnu korupciu. Súd jej uložil šesťročný trest, no viceprezidentka sa odvolala.

Čo bude ďalej: Niektorí dúfajú, že titul z majstrovstiev sveta Argentíne pomôže. Výskumy naozaj ukazujú, že víťazstvá na svetových šampionátoch vďaka zvýšenému dopytu po exporte môžu z krátkodobého hľadiska pomôcť ekonomike.

Triumf by takisto mohol pomôcť súčasnému stredoľavému prezidentovi nadviazať celospoločenský dialóg o ďalších reformách, ktorými medzinárodná banka podmieňuje pomoc so splácaním dlhu.

Afrika: Voľby v Tunisku sa skončili fiaskom

Demokracia v Tunisku je v obrovskej kríze. Znovu sa to potvrdilo počas víkendu, keď účasť v parlamentných voľbách iba tesne prekročila 11 percent.

O čo ide: Tunisko sa počas Arabskej jari v roku 2011 zbavilo diktatúry, no vlani prezident Kaís Saíd začal robiť nedemokratické kroky, ktorými chcel posilniť svoju moc.

Saíd rozpustil vládu a pozastavil činnosť parlamentu, potom navrhol novú ústavu, a keď bola schválená, prišiel so zákonom, ktorý oslabil silu politických strán. Okrem toho podriadil parlament úradu prezidenta a pustil sa aj do justície, keď rozpustil najvyššiu súdnu radu a odvolal desiatky sudcov.

Podľa klasickej autoritárskej príručky kritizoval aj mimovládne organizácie a zakázal ich financovanie zo zahraničia. To už Saíd čelil hnevu za to, že krajinu ťahá späť k vláde jedného muža.

Volebné fiasko: Saíd tvrdí, že musel posilniť svoju moc, aby krajine pomohol dostať sa z politického chaosu a korupcie. Protesty, ktoré vyvolalo jeho správanie, aj nízka účasť vo voľbách, však ukazujú, že mnohých ľudí v Tunisku znechutil.

V parlamentných voľbách prišlo hlasovať iba 11,2 percenta voličov. Zo 161 kresiel v parlamente sa podarilo obsadiť iba 21 a v januári bude druhé kolo volieb.

Zmeny, ktoré zaviedol Saíd, okrem iného znamenali, že do volieb mohli ísť iba občianski kandidáti, nie celé strany. Tí, čo sa chceli stať poslancami, síce mohli využívať logá a názvy strán, no nie ich financie.

Saíd hlasoval vo voľbách, no mnoho ľudí neinšpiroval. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Opozícia aj preto voľby bojkotovala, čo prispelo k nízkej účasti. A keď sa ukázalo, ako málo ľudí prišlo voliť, prezidenta vyzvala, aby odstúpil. Voľby sú podľa opozície fiaskom a dôkaz, že väčšina ľudí Saída nerešpektuje.

Prvé voľby podľa novej ústavy, ktorú navrhol prezident, naozaj dopadli zle. Hoci prezident Saíd tvrdí, že na kritiku ešte nie je čas, pretože účasť treba merať aj spolu s druhým kolom.

V druhom kole sa však neočakáva väčšia účasť a napätie v Tunisku zrejme bude narastať.

Naznačuje to aj zatknutie bývalého premiéra a lídra najväčšej opozičnej strany len pár dní po voľbách. Nepomáha ani to, že Saíd svojimi krokmi poškodil vzťahy s USA aj s EÚ.

A čo je ešte dôležitejšie, Medzinárodný menový fond zatiaľ neschválil takmer dvojmiliardovú pôžičku, ktorú Tunisko potrebuje. Rozhodnutie sa posunulo na január.

Meno týždňa: Patriot

Raketový systém protivzdušnej obrany Patriot. Foto – TASR/AP

Spojené štáty dali najavo svoju podporu Ukrajine ďalším silným gestom. Na obranu pred ruským ostreľovaním pošlú ukrajinskej armáde systém Patriot.

Ide o súčasť balíčka pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov. Ukrajina systém Patriot žiadala už dlhšie, teraz Volodymyr Zelenskyj počas návštevy USA vyhlásil, že protiraketový systém pomôže pri ochrane pred útokmi na energetickú infraštruktúru.

Američania sa rozhodli dodať Ukrajine tento systém aj napriek tomu, že Rusko už predtým varovalo, že to bude považovať za eskaláciu konfliktu. Spojené štáty reagujú slovami, že ide o obranný systém, preto to konflikt rozpútaný Ruskom nijako neeskaluje.

Viac čítajte tu: Padá ďalšie tabu, Američania pošlú Ukrajincom systém Patriot. Ako dokáže ochrániť Ukrajinu?