Francúzski fotografi Carretovci sa vracajú na Slovensko do osád: Fotoaparát vytiahneme až vtedy, keď nás prijmú
„Modernosť vstúpila aj do života Rómov,“ vravia francúzski fotografi Claude a Marie-José Carretovci.
Tento rozhovor vznikol v spolupráci s Romano fórum.
Francúzsky manželský pár Claude a Marie-José Carretovci takmer 40 rokov fotograficky dokumentuje život Rómov vo východnej Európe. Opakovane sa vracajú aj na Slovensko. Chodievajú najmä do Klenovca – obce v Malohonte, kde žije asi 250 ľudí vylúčene od majority.
„Obyvatelia boli prekvapení, že sa o nich môže niekto zaujímať,“ opisujú Carretovci svoje prvé návštevy. „Odniesli sme si odtiaľ poznanie, že hoci je ich spôsob života iný ako ten náš, je plný radosti, a to napriek ťažkým životným podmienkam. Je cítiť ich ľudské teplo.“
V novembri prišli na Slovensko pokrstiť svoju fotografickú knihu Otisk cest, ktorá predstavuje tradície, remeslá, sviatočné aj všedné chvíle rómskych rodín.
V rozhovore, ktorý hostil Francúzsky inštitút na Slovensku, okrem iného vysvetľujú, ako sa zo západnej Európy dostali k rómskej kultúre, čo ich na nej priťahuje a aké vidia rozdiely medzi rumunskými, maďarskými a slovenskými Rómami.
Na otázky väčšinou odpovedal Claude Carret. Jeho manželka Marie-José dodáva, že to tak robia kvôli jednoduchosti. Či už pred diktafónom, alebo za objektívom, podľa nej ide o spoločnú „fotografickú cestu štyroch očí“.
Prvýkrát ste sa so slovenskými Rómami stretli v roku 1984 v Klenovci. Potom ste sa na Slovensko vracali desať ďalších rokov a chodievate sem doteraz. Čo sa udialo na prvom stretnutí, že vás to na také dlhé roky pritiahlo k rómskej komunite?
Na Slovensko sme prvýkrát pricestovali ešte za československej éry. Do Klenovca sme prišli v rámci kultúrneho partnerstva francúzskeho mesta Rennes a českého Brna. Práve z Klenovca bol totiž kultúrny referent na slovenskom veľvyslanectve v Paríži, ktorý už trochu poznal moju tvorbu.
Ja som začal fotografovať v 70. a Marie-José v 80. rokoch minulého storočia, už vtedy sme sa venovali aj rómskej kultúre. S vedomosťou o mojej práci nás teda priamo pozval, aby sme navštívili jeho rodnú dedinu.
Pre nás išlo o úplne neznámu obec na juhu Slovenska. Na úvod nás v nej tradične oficiálnym spôsobom privítali a potom sme sa zrazu ocitli sami a mali pred sebou celý víkend. Stretli sme tam Helenu Oľgu Hruškovú, ktorá hovorila po nemecky, a tak jej nás dali na starosť.
V tú nedeľu bol rómsky sviatok a v obci boli iba Rómovia, „gadžov“ vidieť nebolo. Prišli sme zo zvedavosti na ich oslavu a potom sme pokračovali do jedného z domov, kde sme začali robiť fotky.
