Načo potrebuje Kremeľ zabijakov?

Autori sú investigatívni novinári, autori kníh o histórii a činnosti FSB,
zakladatelia a redaktori portálu Agentura.ru, kde aj článok pôvodne uverejnili.

Kremeľ vždy potreboval špiónov, pretože mu poskytovali prístup k západným spravodajským informáciám a technológiám, ale vrahovia boli ešte cennejší, pretože pomáhali udržať politických emigrantov v strachu.

Výmena Viktora Buta, najznámejšieho ruského obchodníka so zbraňami, za basketbalistku Brittney Grinerovú neznamená, že obchodovanie s ľuďmi medzi USA a Ruskom sa skončilo. V skutočnosti je to len začiatok.

Kremeľ dal jasne najavo, že bývalý príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan, ktorý je od decembra 2018 v ruskom väzení, sa bude môcť vrátiť domov len vtedy, ak Kremeľ získa ďalšieho zločinca. Kandidátom Kremľa na výmenu by mal byť Vadim Krasikov, nájomný vrah, ktorý v auguste 2019 zastrelil čečenského vojenského veliteľa v berlínskom parku Tiergarten za bieleho dňa, za čo ho nemecká polícia okamžite zatkla.

V decembri 2021 Krasikova odsúdili na doživotie. Nemecký súd zistil, že Krasikov konal na príkaz Kremľa: 50-ročný muž vstúpil do Nemecka s falošným pasom, ktorý mu poskytol ruský štát. Vo väzení si objednal knihy o slávnych sovietskych špiónoch, ale poprel akékoľvek spojenie s ruskými tajnými službami.

Samozrejme, Krasikov sa nepodobá na špiónov, ktorými sa pýšila KGB za Putinovej éry. Krasikov nie je Rudolf Abel (narodený ako William August Fisher), tajný agent, ktorý v 40. a 50. rokoch pracoval v USA ako fotograf. Abel bol pre Sovietsky zväz takým cenným prínosom, že ho po štyroch rokoch väzenia vymenili za pilota zostreleného špionážneho lietadla Garyho Powersa na Glinickom moste medzi západným Berlínom a Postupimom. Krasikov neregrutoval agentov ani neriadil žiadnu zahraničnú sieť – bol to nájomný vrah, a to nie veľmi profesionálny, pretože ho chytili na mieste činu. Kremeľ však chce Krasikova, hoci to nie je jediný ruský väzeň, ktorého chcú ruské orgány oslobodiť.