Veľký problém Danuše Nerudovej: ako to bolo s doktorátmi na Mendelovej univerzite

Česká prezidentská kandidátka Danuše Nerudová čelí v ostrej fáze kampane otázkam o problémoch s plagiátmi na Mendelovej univerzite, ktorú donedávna viedla ako rektorka. Opakuje, že záležitosť riešila, a to bezodkladne. Deník N zmapoval, ako na univerzite prebiehala spolupráca so zahraničnými agentúrami, ktoré za odplatu niektorým študentom sprostredkovávali štúdium, a ako sa k týmto pochybnostiam stavala vtedajšia rektorka Nerudová.

Dokumenty, ktoré má redakcia k dispozícii, ukazujú, že pochybnosti okolo kvality doktorandského štúdia sa na škole počas jej pôsobenia vo funkcii rektorky neriešili tak dôsledne ako za jej nástupcov – ukazujú to aspoň zápisy z rokovaní rady pre vnútorné hodnotenie, teda orgánu, ktorý má rektor na kontrolu kvality výučby. Sama Nerudová opakuje, že konala ihneď, ako sa o veci dozvedela.

Univerzita nečelí len problémom vo veci niekoľkých opísaných prác, problémy siahajú hlbšie, a to do samotnej kvality a podstaty doktorandského štúdia na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte (PEF). Okrem vtedajšieho dekana Pavla Žufana mala túto fakultu strážiť aj Nerudová ako rektorka a šéfka spomenutej rady pre vnútorné hodnotenie.

V skratke: fakulta, z ktorej Nerudová pochádza a kde dodnes vedie ústav účtovníctva a daní, spolupracovala mnoho rokov s dvoma agentúrami, ktoré záujemcom z Nemecka a Rakúska sprostredkovávali štúdium v zahraničí – napríklad v Česku.

Ich klientelu tvoria predovšetkým ľudia, ktorí si chcú popri práci doplniť vzdelanie, ale hlavne získať doktorský titul, ktorý je v oboch krajinách vstupenkou na vyššie poschodia spoločnosti.

To by samo osebe nebolo nič zlé. Práca agentúr však nesie znaky biznisu s titulmi. Rakúska agentúra Institut für Management a nemecká Scentia si za sprostredkovanie štúdia účtovali od záujemcov 25-tisíc eur. Za školné na doktorandské štúdium v cudzom jazyku však Mendelova univerzita inkasovala päťtisíc eur. Kam prúdil zvyšok peňazí, nie je jasné. Škola tvrdí, že viac než stanovený poplatok za štúdium si nebrala a že spoluprácu s agentúrami ukončila.

Nárast študentov z Rakúska a Nemecka

Doktorandský program Economics and Management na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte získal akreditáciu v roku 2000, zo začiatku sa naň zapisovali iba jednotky uchádzačov. Zmena nastala o deväť rokov neskôr – vo chvíli, keď fakulta začala spolupracovať s nemeckou agentúrou Scentia, čo ostatne potvrdzuje aj interné vyšetrovanie fakulty.

„Situácia sa zmenila začiatkom spolupráce s nemeckým partnerom a vďaka jeho aktivitám sa do programu začalo zapisovať asi 20 uchádzačov ročne. Táto spolupráca bola v roku 2013 rozšírená o rakúskeho partnera (agentúru Institut für Management),“ píše sa v dokumente, ktorý má Deník N k dispozícii.

Mimochodom, Danuše Nerudová bola v týchto rokoch, teda od roku 2009 do roku 2014, na fakulte prodekankou pre študijné záležitosti. Od roku 2007 pôsobí na fakulte ako vedúca Ústavu pre účtovníctvo a dane.

Kontaktnou osobou pre tieto agentúry bol však podľa skorších vyjadrení Pavel Žufan, ktorý fakultu ako dekan donedávna viedol. „Spolupráca s firmou Scentia sa začala po odporúčaní kolegov z Bratislavy. IFM sa na nás obrátila samostatne. Osobné väzby tam neboli,“ odpovedal na otázky Deníka N Žufan.

Postupne sa práve doktorandský program pre zahraničných študentov stal na fakulte dominantným. To znamená, že sem v porovnaní s inými odbormi chodilo najviac študentov. A to takmer dvojnásobne: medzi rokmi 2016 a 2020 bolo prijatých 220 študentov na cudzojazyčný odbor a 58 na českojazyčný.

Prekračovalo to pritom aj dvojnásobne počet študentov, ktorí môžu byť na študijný program prijatí. Podľa vnútorných predpisov školy aj podľa akreditácie by to malo byť iba 25 študentov. Vo svojej kontrole na to neskôr upozornil aj Národný akreditačný úrad.

Podľa informácií Deníka N bolo množstvo nemeckých a rakúskych študentov v evidencii niektorým ľuďom zo školy podozrivé už okolo roku 2019. Zo stránok univerzity napríklad zmizla aj výška školného pri doktorandskom štúdiu v anglickom jazyku, ktoré bolo päťkrát nižšie, než koľko si od študentov účtovali sprostredkovateľské agentúry.

Všimla si to napríklad jedna zo študentiek, ktorá sa na vec spýtala vtedajšieho dekana Žufana na rokovaní fakultného senátu.

„Pýtala som sa, prečo tá suma nie je na webe. Zaujímalo ma to jednak preto, lebo som vedela o záujemcovi zo zahraničia, ktorý by chcel odbor študovať a ktorému som chcela poskytnúť maximum informácií, a takisto sa ku mne doniesla informácia o nehoráznej sume, ktorú študenti z Rakúska platia,“ opísala pre Deník N Veronika Krásničan.

Jej otázka je v zápise z aprílového rokovania fakultného senátu v roku 2019 spomenutá len krátko – dekan vtedy podľa niektorých účastníkov požiadal, aby sa otázka do záznamu nedostala. Chýbajúcu sumu označil za omyl a vysvetlil, že poplatky sú zverejnené v nariadení rektorky aj na webe fakulty.

„V anglickej verzii webu to však vtedy nebolo, hoci viem, že tá suma sa tam predtým uvádzala. A v nariadení rektorky som to vyhľadala až po prihlásení sa do systému pre študentov,“ hovorí Krásničan. Situáciu si Žufan podľa aktuálneho vyjadrenia pre Deník N nevybavuje. Argumentuje opäť tým, že sa poplatky spomínajú v nariadení rektora a na webe sa objavia po aktualizácii – suma tam vraj chýba okrem iného pre prebiehajúcu zmenu webových stránok.

Výpoveď študentky dokazuje, že o päťnásobnom rozdiele v cene školného a sume, ktorú inkasovali agentúry, dekan vedel už v roku 2019.

„Na nepomer som ho upozorňovala a dozvedela som sa, že škola si berie sumu len vo výške svojich poplatkov. Zvyšok vraj pripadne agentúre na administratívu alebo marketing,“ dodáva. Spoluprácu s agentúrami pritom aj s odkazom na neúmernú sumu, ktorú inkasujú, ukončila fakulta až o dva roky neskôr.

Žufan Deníku N povedal, že rozdiel v cene neriešil. „Výšku poplatkov požadovaných zo strany agentúry sme neriešili, ich výška pre nás bola nepodstatná,“ vysvetlil. Škola si podľa neho účtovala len poplatky za študentov a žiadne iné peniaze agentúra podľa Žufana zamestnancom nevyplácala.

Panovalo podozrenie, že všetku dokumentáciu týchto doktorandských študentov vo škole zadával a spravoval práve vtedajší dekan Žufan.

„Podľa údajov v informačnom systéme bol vtedy dekan školiteľom 55 doktorandov, 15 z nich pritom malo v systéme zadané úplne rovnaké témy dizertačnej práce,“ spomína bývalý zamestnanec školy Tomáš Foltýnek, ktorý sa dlhodobo venuje etike akademickej práce a stojí na čele medzinárodného združenia European Network for Academic Integrity. Pre problémy s doktorátmi sa rozhodol vlani univerzitu opustiť. Po tom, čo sa vec začala na fakulte riešiť, sa podľa Foltýnka študenti rozptýlili pod iných školiteľov.

Podľa informácií Deníka N sa okolo programu dialo viac neštandardných vecí – časť výučby sa odohrávala v Salzbursku, kde agentúra sídli; a podľa Foltýnka zapisoval nemeckým a rakúskym študentom známky do systému dekan Žufan, pričom raz sa tam objavili na jeseň mimo skúškového obdobia. Keď sa kolegovia Žufana pýtali, ako je to možné, odvolal sa na to, že vyučujúci zabúdajú známky zaznamenávať, tak ich doplnil.

„Že dekan, prodekan alebo študijné oddelenie doplnia známku, ktorú vyučujúci zabudol zadať, sa občas stane. Ale ak sa to deje u všetkých študentov daného študijného programu, tak to pôsobí minimálne podozrivo,“ vysvetľuje Foltýnek.

Žiadnu z týchto vecí Žufan pre Deník N nepopiera. „Výnimočne prebehli niektoré konzultácie aj v Salzbursku. Dôvodom bolo to, že cesta jedného či dvoch vyučujúcich významne skrátila cestu mnohých študentov,“ reaguje napríklad na fakt, že sa výučba odohrávala v Rakúsku.

To, že sa u Žufana zišlo toľko doktorandov, vysvetľuje tým, že sa v minulosti stávalo, že študenti boli v čase nástupu v informačnom systéme prihlásení u jedného školiteľa a pod rovnakou témou do času, kým im bol určený skutočný školiteľ. „Študijná referentka si tým uľahčila registráciu študentov na štúdium, avšak aj náprava v tejto oblasti už bola uskutočnená,“ odpovedal na otázku Deníka N.

Ostatne Žufan bol pre agentúry hlavnou kontaktnou osobou, ako týždenníku Hrot v apríli povedal výkonný riaditeľ rakúskeho inštitútu Wolfgang Reiger. Nerudová podľa Žufana do spolupráce s agentúrami nebola nijako zapojená.

Spojenie s týmito agentúrami sa vtedajšiemu dekanovi darilo na škole pred kolegami natoľko úspešne obhajovať, že ho vlani na jeseň opäť zvolili za dekana. K odchodu z funkcie ho dotlačil až tento rok začiatkom decembra nastávajúci rektor Jan Mareš, ktorý ho po sérii článkov o problémoch doktorandského štúdia na jeho fakulte aj po nepriaznivých výsledkoch kontrol akreditačného úradu vyzval na rezignáciu.

„Doktoráty z márnivosti“

Téma sa však už skôr dostala na stôl dnes bývalej rektorke a súčasnej prezidentskej kandidátke Danuše Nerudovej. V januári 2021 si s ňou dohodol stretnutie spomenutý Tomáš Foltýnek s kolegyňou Ditou Dlabolovou, vtedajšou prodekankou pre akreditácie na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte.

Počas polhodinového online rozhovoru v covidovom období Nerudovej svojimi poznatkami vysvetlili, že škola čelí reputačnému problému – najmä pre neštandardný priebeh doktorandského štúdia a spoluprácu s „dohadzovacími“ agentúrami.

O nich už v tom čase informovali zahraničné médiá – napríklad rakúsky denník Der Standard opísal, ako je pre tamojších politikov výhodné využívať agentúry ako Institut für Management, ktoré im za finančnú odplatu zaisťujú cestu k doktorátu.

Agentúry podľa denníka, ktorý pre také praktiky používa označenie „doktoráty z márnivosti“, ponúkajú doktorandské štúdium na „čiastočný úväzok“ v Brne, Bratislave, Belehrade a Varšave a „za odplatu zaisťujú školiteľov doktorandov“. Súčasťou biznisového modelu, ktorý denník opisuje, sú aj takzvaní ghostwriteri, ktorí za študentov píšu akademické práce.

Deník N oslovil s otázkami obe agentúry – rakúsky Institut für Management aj nemeckú Scentiu –, ani jedna nereagovala.

Foltýnka na spoluprácu Mendelovej univerzity s agentúrami, a teda aj s podobnými kauzami upozornil vlani v januári nemecký publicista a „lovec plagiátov“ Stefan Weber. Ten napríklad odhalil rozsiahle opísané pasáže v dvoch záverečných prácach bývalej rakúskej ministerky Christiny Aschaberovej, ktorá takisto využila služby týchto agentúr: vo Viedni získala magisterský titul a v Bratislave doktorský. Politička sa neskôr stiahla z verejného života.

Weber v tom čase vydal na svojom webe článok s titulkom „Salzburský doktorandský mediátor ponúka rýchly doktorát za 25-tisíc eur na Mendelovej univerzite v Brne“.

„Vedel som, že prešetrujú rôzne plagiáty a škole hrozí škandál. Preto sme išli za Danušou Nerudovou,“ spomína Foltýnek. „Už sa hovorilo, že bude kandidovať za prezidentku, predpokladali sme, že to bude riešiť,“ dodáva s tým, že meno školy mu ležalo na srdci aj preto, lebo v tom čase pripravoval online konferenciu o akademickej etike a plagiátorstve.

„Danuše Nerudová sa vtedy tvárila prekvapene,“ spomína na stretnutie z minulého roka Foltýnek. „Hovorila, že je to hrozné, že s tým bude niečo robiť, takže sme mali nádej,“ dodáva. S kolegyňou ho preto prekvapilo, že sa potom dlho nič nedialo.

Len o mesiac neskôr sa v rakúskej verejnoprávnej televízii ORF1 v hlavnom čase vysielal dokument o akademických tituloch, kde bola spomenutá aj Mendelova univerzita.

„Máme v Salzbursku inštitút, volá sa IFM, ktorý vám odporučí štúdium na Mendelovej univerzite v Brne. Trvá to tri roky, ste tam tri víkendy, dizertácia musí byť krátka. Stojí to 25-tisíc eur,“ upozorňuje v dokumente „lovec plagiátov“ Weber.

Aj o možnom mediálnom dosahu informoval Foltýnek rektorku, ktorej poslal aj odkaz na dokument. Nerudová mu odkázala, že vec začne riešiť vtedajší prorektor pre vedu Vojtěch Adam, ktorý mal na starosti doktorandské štúdiá. „Odpísal mi, že spolu s dekanom pripravujú podklady a že ‚bude skvelé sa oprieť aj o moje stanovisko, že je všetko v poriadku, v čo všetci veríme‘,“ cituje z e-mailu vedec.

Na otázky zaslané Deníkom N Vojtěch Adam nereagoval. Mimochodom, na prelome tohto a minulého roka ho zvolili za nástupcu Danuše Nerudovej, pre podozrenia z manipulácií s obrázkami vo svojich článkoch však pred nástupom do funkcie rektora odstúpil.

Množiace sa pochybnosti a prvé reakcie

Len vlani v marci sa dali veci do pohybu. Na školu prišiel podnet ďalšieho ochrancu vedeckej etiky, historika Petra Kreuza. Ten na pochybnosti okolo doktorandského štúdia na Mendelovej univerzite v tom čase upozornil aj Národný akreditačný úrad.

Čo sa vlastne dialo? Niekoľko prác pochádzajúcich z Mendelovej univerzity sa začiatkom minulého roka dostalo do hľadáčikov „lovcov plagiátov“ z dobrovoľného zoskupenia vedcov s názvom VroniPlag Wiki. Tí vo svojom voľnom čase analyzujú problematické práce – od svojho vzniku pred jedenástimi rokmi majú na konte už 200 odhalených plagiátov dizertácií, ten prvý ukončil politickú kariéru nemeckého spolkového exministra obrany Karla Theodora zu Guttenberga.

A v sieti im uviazla aj dizertačná práca jednej z absolventiek doktorandského programu na Mendelovej univerzite – nemeckej lektorky a vyučujúcej Sabiny Abbasiovej, u ktorej sa neskôr preukázalo rozsiahle prekladové plagiátorstvo – viac než 70 percent stránok obsahovalo opísané pasáže z iných, pôvodne nemeckých prác, ktoré boli preložené do angličtiny.

Svoj doktorát na Mendelovej univerzite získala aj nemecká politička Katja Stammenová, podľa projektu VroniPlag Wiki so skoro polovicou opísaných strán.

„To bol fascinujúci objav, pretože človeka rovnakého mena už sme v záznamoch mali. V roku 2013 stiahli jej doktorát na nemeckej univerzite v Bielefelde. A niekto s rovnakým menom získal doktorát v Brne v roku 2019,“ povedala Deníku N členka platformy Debora Weberová-Wulffová.

Historik Kreuz na reputačné riziko upozornil brniansku školu a akreditačný úrad v čase, keď boli analýzy týchto dizertácií rozpracované a vyvolávali podozrenie z podvodu – hotovú dokumentáciu o dizertácii Abbasiovej poslal VroniPlag Wiki bývalej rektorke Nerudovej vlani v júni, o Stammenovej ju informoval pred rokom v decembri.

Kreuz však už na jar vedel, že spolok na analýze dizertácií pracuje, navyše zaznamenal spomenutý článok Stefana Webera. Preto školu na problémy upozornil.

Tému cudzojazyčného doktorandského štúdia na fakulte tak vlani na svojom aprílovom rokovaní otvorila rada pre vnútorné hodnotenie – orgán, ktorému predsedala rektorka Nerudová. Práve táto rada má zo zákona strážiť, aby študijné programy fungovali kvalitne a férovo.

Rada zadala dekanovi Žufanovi, aby vypracoval správu o priebehu doktorandských študijných programov, a to na základe upozornenia Národného akreditačného úradu na podozrenie z prekladového plagiátorstva a pochybnosti o záverečných prácach tohto študijného programu. To bol aj podľa zápisov, ktoré má Deník N k dispozícii, jediný záver tohto rokovania.

O dva mesiace neskôr, konkrétne na júnovom rokovaní, priniesol Žufan dokument, podľa ktorého bolo všetko v poriadku – doktorandský program Economics and Management je podľa neho „plne v súlade s požiadavkami príslušných akreditácií a odborovej rady“.

„Dôvodom záujmu predovšetkým nemeckých a rakúskych uchádzačov je predovšetkým to, že univerzity v týchto štátoch de facto neponúkajú doktorandské štúdium v kombinovanej forme štúdia a doktorandov prijímajú takmer výhradne na prezenčnú formu,“ konštatuje Žufan v závere s tým, že požiadavky na študentov sú, „samozrejme, rovnaké v českej aj anglickej verzii študijných programov“.

Správu vzala rada na vedomie

Okrem toho Žufan pred rokom a pol obhajoval aj ďalšie sporné momenty týkajúce sa doktorandského zahraničného štúdia. Napríklad to, že časť školiteľov neovláda tak dobre anglický jazyk a nedokáže tak študentom dostatočne počas štúdia radiť či oponovať v priebehu skúšok.

„Dá sa predpokladať, že školitelia sú dostatočne sebakritickí na to, aby neviedli zahraničného doktoranda bez príslušných jazykových kompetencií,“ vysvetľoval v správe dekan.

V spomenutom dokumente však napríklad neriešil, že je na zahraničné štúdium prihlásených viac študentov, než akreditácia dovoľuje. Jedným z kontrolovaných bodov bola aj kvalita publikačnej činnosti a možné plagiátorstvo. Žufan argumentoval tým, že študenti musia odovzdávať články s odbornými recenziami a ich publikačná činnosť je takisto kontrolovaná. Zároveň obhajoval, že kvalitu prác kontrolujú programy na zhodu textu, ktoré však neodhalia prekladové plagiátorstvo.

Správu dekana vzala rada pre vnútorné hodnotenie (formálne vedená rektorkou) podľa zápisu na vedomie. Priamo Nerudová sa vtedy z rokovania ospravedlnila, pri prerokovaní nebola.

Odvtedy sa už rada pod jej vedením problematikou nezaoberala. Uspokojila sa so závermi dekana Žufana, že je všetko v poriadku. Ukazujú to jednotlivé zápisy, ktoré má Deník N k dispozícii. Práve rada pre vnútorné hodnotenie je pritom nástrojom, ktorý by mal rektor využívať na kontrolu kvality výučby na svojej škole.

Rada schvaľuje pravidlá na zaisťovanie hodnotenia kvality, riadi a kontroluje toto hodnotenie a dohliada na jednotlivé študijné programy. A na jej čele stojí práve rektor. Preto niektoré hlasy z vnútra univerzity, ale napríklad aj šéf akreditačného úradu Robert Plaga upozorňujú, že vďaka tomuto nástroju mohla Nerudová konať. Minimálne podľa zápisov sa to nestalo.

Otázky okolo doktorandského štúdia odboru Economics and Management vírili školou dlhší čas a Nerudová ich ako rektorka a zároveň šéfka ústavu na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte, kde sa problém riešil, mohla zaznamenať.

Foltýnek napríklad vlani v novembri vzniesol na fakultnom senáte viacero pochybností. Vedenia fakulty sa opäť pýtal na financovanie a priebeh cudzojazyčného doktorandského štúdia, na pochybné publikácie, plagiáty alebo správu študentskej dokumentácie dekanom Žufanom. Podľa zápisu sa taktiež dokonca ozvala jedna z oponentiek dizertačných prác s priznaním, že v jednom prípade zaznamenala tlak zo strany vedúceho práce (nie dekana) jedného z „agentúrnych študentov“ na „mierny“ posudok.

Sama Nerudová sa opakovane obhajovala tým, že konala hneď, ako to bolo možné, a urobila všetko pre to, aby situáciu vyriešila. Potvrdzuje, že o probléme sa dozvedela vlani v januári od Foltýnka.

„Okamžite som tento problém začala riešiť, zvolala som kontrolnú komisiu, vec som priniesla na radu pre vnútorné hodnotenie,“ povedala Nerudová Deníku N. V zápisoch od januára do apríla o tom však nie je zmienka. „Dekan potom na moju žiadosť vypovedal zmluvu s agentúrou, ktorá sprostredkovávala štúdium. Odobrali sme niekoľko titulov a prijali sme ďalšie opatrenia,“ opisuje Nerudová.

„Rada pre vnútorné hodnotenie sa vecou znovu zaoberala v apríli. Pánovi Žufanovi ako dekanovi zodpovednému za uskutočňovanie študijného programu som zadala vypracovanie správy. V júni rada znovu správu riešila a rozhodla, že bude uskutočnená kontrola,“ tvrdí Nerudová.

Zápis z júnového rokovania, ktorý má Deník N k dispozícii, spomína, že „študijný program Economics and Management bude zaradený do plánu kontroly a vnútorného hodnotenia kvality študijných programov v lehote platnosti akreditácie“.

Nerudová ďalej pripomína, že súčasne začal kontrolu Národný akreditačný úrad. „Ako univerzita sme sa sústredili na poskytovanie súčinnosti Národného akreditačného úradu a nastavovanie kontrolných mechanizmov,“ uvádza sa v odpovediach Nerudovej.

Iný prístup po odchode Nerudovej

Rada sa vecou začala znovu zaoberať až pod vedením dočasného rektora Roberta Plagu, ktorý funkciu zastával od tohtoročného februára do konca marca. Hneď na prvom rokovaní zvolanom Plagom v marci 2022 sa riešila kontrolná správa Národného akreditačného úradu, ktorá opatrenia, ktoré škola po problémoch s plagiátmi na doktorandskom štúdiu zaviedla, označuje za nedostatočné.

Pre rovnakú správu teraz hrozí Mendelovej univerzite odobratie akreditácie – to by v praxi znamenalo, že by škola prišla o možnosť vypisovať sama študijné programy s ekonomickým zameraním a musela by o to vždy žiadať úrad. Proti rozhodnutiu sa univerzita odvolala, zatiaľ nie je právoplatné.

Ďalšie riešenie problému potom už pripadlo na nového rektora Jana Mareša. Rada pod jeho vedením podrobne preberala výsledky prijímacieho riadenia komisionálnych skúšok i obhajob a zadala vnútorný audit. A neskôr na ďalších zasadnutiach konštatovala tak problémy na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte, ako aj v nedostatočnom postupe dekana Žufana. To všetko viedlo nakoniec k jeho odchodu.

Cestou kontroly všetkých dokumentov, ktoré mala škola k zahraničnému doktorandskému štúdiu k dispozícii, sa vydal aj Národný akreditačný úrad. Ten teraz univerzitu rieši vo dvoch konaniach, ktoré sa veľmi tesne dotýkajú kvality výučby najmä na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte.

Kontrolóri sa najskôr zaoberali podozrením v súvislosti s „rýchloštudentmi“, potom sa zamerali na všetky študijné odbory na univerzite. Tento rok na jar potom zverejnili prvé výsledky, ktoré poukázali napríklad na nedostatočné opatrenia proti plagiátorstvu a podvodom pri štúdiu a štrnásť prípadov „rýchloštudentov“, ktorí školu ukončili skôr, než je štandardom.

Ako zistil Deník N, škola podľa druhej časti kontroly porušovala zákon o vysokých školách, nariadenia vlády aj vlastné predpisy, pričom úplná väčšina týchto prehreškov sa týkala práve Prevádzkovo-ekonomickej fakulty a veľká časť priamo zahraničného programu Economics and Management. Detaily opisujeme tu.

„Poverené osoby konštatujú, že na kontrolovanej Mendelovej univerzite v Brne zistili pri uskutočňovaní akreditovaných činností nedostatky vrátane závažných nedostatkov týkajúcich sa dodržiavania zákona o vysokých školách, nariadení vlády a štandardoch pre akreditácie vo vysokom školstve a vnútorných predpisov MENDELU,“ píše sa v závere správy Národného akreditačného úradu.

Študentka Danuše Nerudovej

Ako problém vo svojej poslednej kontrole označuje Národný akreditačný úrad na Mendelovej univerzite napríklad aj to, že študenti publikovali v nedostatočne dôveryhodných časopisoch. Niektoré vydávali práve „dohadzovacie agentúry“ Scentia alebo IFM. „Ako splnenie podmienky sa uznalo aj publikovanie v časopise Scientia International Economic Review, ktorý začal publikovať v roku 2021 a má len dve čísla,“ konštatujú kontrolóri v správe.

Jednou zo študentiek, ktorá v tomto agentúrnom časopise publikovala počas doktorátu, bola Tina Kriegerová, ktorú viedla ako školiteľka sama Nerudová. Znamená to, že dohliadala na jej štúdium, plnenie podmienok a konzultovala s ňou odovzdávané práce.

Kriegerová štátnu skúšku, a teda aj kontrolu publikačných podmienok, splnila pod vedením bývalej rektorky tento rok – teda rok po tom, čo Nerudová dostala prvé správy o neštandardnom priebehu doktorandského štúdia a zlej povesti „dohadzovacích agentúr“.

„Spomenutá študentka podľa mojich informácií splnila všetky podmienky. Mala päť publikácií, práve táto spomenutá publikácia uznaná nebola,“ povedala k tomu Nerudová.

„Každá univerzita rieši plagiátorstvo“

Dianie na brnianskej univerzite má vzhľadom na zapojenie antiplagiátorského spolku VroniPlag Wiki aj medzinárodný rozmer. Spolok poslal univerzite zatiaľ tri dokumentácie plagiátorstva, z toho posledný sa týkal dizertácie Stefanie Eckhartovej tento rok v júni.

„Vždy sme dostali odpoveď, že ďakujú a už na tom pracujú. Nový rektor nám tento rok napísal, že si našu prácu cení a je otvorený spolupráci. Potom už od nich nemáme žiadne správy,“ hovorí už citovaná Debora Weberová-Wulffová. Spolu s kolegami by ich zaujímalo, či Mendelova univerzita doktoráty stiahla, respektíve prečo sú práce stále dostupné online (tu, tu a tu), keď ide o plagiáty.

Platforma teraz pracuje na odkrytí ďalších dvoch problematických prác z tohto študijného programu (tu a tu). „Je to všetko prekladové plagiátorstvo. Takže je to systematický problém,“ upozorňuje vedkyňa.

Spolok, v ktorom pôsobí, poukazuje na plagiáty aj preto, lebo ide o dobre uchopiteľný prehrešok proti etike. Debora Weberová-Wulffová ich však vníma ako súčasť väčšieho problému, ktorým je okrem iného práve povaha spolupráce so spomenutými agentúrami.

„Každá univerzita má nejaké problémy, každá univerzita rieši plagiátorstvo, len to zatiaľ nevie. Ani pre Brno to teda nie je nič špeciálne. Ale problém je spojenie s agentúrou Scentia, pretože to vyzerá, že robia biznis pre peniaze a predávajú tituly. A to im poškodzuje reputáciu,“ myslí si vedkyňa z berlínskej University of Applied Sciences HTW.

Spoluprácu nemeckej „dohadzovacej agentúry“ s Mendelovou univerzitou už na webe Scentie nie je možné dohľadať, niektoré stopy však zostali: napríklad odkaz na filmový medailónik spokojného absolventa Josefa Scheuerleina, ktorý je vedený zároveň v informačnom systéme univerzity. Ten si pochvaľuje, že trojročný program doktorandského štúdia zvládol v rekordnom čase dvadsať mesiacov.

„Môže sa to nazývať ‚degree mill‘ (mlyn na tituly). Niektoré univerzity to robia, nie sú samy. Zvlášť po tom, čo sa Česko a Slovensko pripojili k Európskej únii, veľa univerzít zistilo, že to je spôsob, ako získať peniaze – pomocou medzinárodných študentov, ktorí prídu zopárkrát na seminár. Sú to pre ne ľahké peniaze,“ hovorí Weberová-Wulffová.

„Niektoré školy prosto nemali peniaze a povedali si, že vedia poskytovať doktoráty. Takže keď ich nejaká agentúra dokázala prepojiť so záujemcami, bolo to prínosné pre všetkých,“ dodáva s tým, že doktorát získaný v krajinách Európskej únie môžu Nemci a Rakúšania používať bez toho, aby uvádzali, v akej krajine študovali. „Nemci tituly milujú a Rakúšania ešte viac, takže ich zúfalo chcú. Keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie, mnohí sa ponáhľali po svoj ‚malý doktorát‘ do Bratislavy,“ dodáva.

Prepojenie na tieto agentúry vrhá podľa Weberovej-Wulffovej na Mendelovu univerzitu zlé svetlo. „V zahraničí je to pre univerzitu veľký reputačný problém. Pokiaľ skončíte s povesťou niekoho, kto publikuje falošnú vedu a tituly predáva ako cukrovinky, nie je to veda. Potrebujeme sa sústrediť na pravdu, vytváranie nových znalostí a dobrú výučbu,“ hovorí a dodáva, že celá vec nemusí byť protizákonná, no problém vzniká skôr v etickej rovine.

Deník N sa na to spýtal priamo univerzity. Tá nechcela výsledky svojho tohtoročného interného vyšetrovania zverejniť. Podľa informácií portálu Seznam Zprávy však škola počas tohtoročného leta dospela k záveru, že dvanásť z celkovo asi päťdesiatich kontrolovaných absolventov doktorandského štúdia cudzojazyčného odboru (teda asi štvrtina) podmienky na udelenie titulu Ph.D. nesplnilo.

Na otázku, koľko problematických prác bolo na fakulte odhalených, Nerudová odpovedala: „Nedokážem z hlavy povedať, koľko problematických prác a absolventov sme odhalili v prvej fáze sami, išlo asi o päť alebo šesť konaní, ktoré sme začali.“

„Skôr náhodné zlyhanie jednotlivcov“

K prípadom podozrení z plagiátorstva sa škola vyjadrila tak, že po oznámení podnetov situáciu overila. „Potvrdili sa závery platformy VroniPlag, teda že išlo o prekladové plagiáty. Na základe podnetov platformy VroniPlag boli odobraté dva tituly, ďalej prebieha jedno konanie o vyslovení neplatnosti vykonania štátnej skúšky alebo obhajoby dizertačnej práce,“ odkázala Deníku N hovorkyňa školy Tereza Pospíchalová.

Teraz podľa nej škola s dodávateľom systému rieši, aby bolo pri opísaných dizertáciách vyznačené, že boli autorkám zo zákona odobraté tituly.

O iných pochybeniach tohto typu vraj zatiaľ univerzita nemá informácie. „Vyšetrovanie stále prebieha, avšak odhaľovanie prekladových plagiátov je veľmi komplikovaný proces,“ povedala Pospíchalová.

Problémy na doktorandskom cudzojazyčnom programe Economics and Management označuje škola svojimi slovami za „skôr náhodné zlyhanie niekoľkých jednotlivcov než systémový problém“.

A za svojím postupom si stojí aj bývalý dekan. Hovorí o „čiastkových pochybeniach v administratívnej oblasti“, hoci po svojom odstúpení priznáva, že niektoré kontrolné kroky mali byť nastavené podrobnejšie. „Situáciu sme rozhodne nezľahčovali. Od prvých signálov o problémoch sme začali podnikať kroky k náprave situácie a zamedzeniu jej opakovania,“ hovorí o tom dnes.

Šéf Národného akreditačného úradu Robert Plaga má však opačný názor: niektoré pochybenia majú podľa neho povahu systémových nedostatkov a spadá to do obdobia predchádzajúcich rektorov, respektíve rektorky, ako povedal pre Respekt.

„Pochybnosti v prácach sa objavujú v malých jednotkách percent z celkového množstva odovzdaných prác. Aktuálne je vyhodnocovaná zodpovednosť školiteľov týchto prác. Zaoberá sa tým aj rada pre vnútorné hodnotenie,“ povedala hovorkyňa univerzity.

Ako sa teda Mendelova univerzita v postupe proti plagiátom alebo publikácii v pochybných časopisoch zariadila? Hovorkyňa odkazuje na využívanie systému na odhaľovanie plagiátov Theses. „Pre nie celkom dobrú odozvu pri anglických textoch bola v roku 2019 následne zaobstaraná aj licencia systému PlagScan, ktorý pomerne dobre odhaľuje plagiáty aj v anglických textoch,“ povedala Pospíchalová s tým, že prekladové plagiátorstvo sa odhaľuje ťažko. Neexistuje naň totiž žiadny program a odhalenie trvá aj niekoľko mesiacov. S odhaľovaním pochybných časopisov pomáha podľa školy aj univerzitná knižnica.

Pochybenia sa podľa bývalej rektorky Nerudovej týkali jednotiek študentov z celkových ôsmich tisícov. Zopakovala, že rektor nemôže dohliadnuť na každý detail. „Univerzita nie je firma, fakulty majú veľkú mieru samostatnosti. Ako školitelia sme nevedeli, kto zo študentov je tam cez agentúru a kto nie,“ tvrdí.

Rezignáciu dekana podľa svojich slov ocenila. „Sama by som mu navrhla rezignáciu až na základe výsledkov kontroly, ktoré by preukázali pochybenia. To považujem za profesionálny prístup,“ hovorí Nerudová.

K obsahu správy akreditačného úradu sa podľa svojich slov nemôže vyjadriť, pretože ju nemá k dispozícii, na pozícii rektorky skončila vo februári tohto roka. „Myslím si, že to celkom správne zhrnul šéf Národného akreditačného úradu pán Plaga, že udelenie akreditácie od NAÚ je dlhodobý proces, ktorý prináša neustále zdokonaľovanie,“ dodáva.

Koniec spolupráce?

„Univerzita so žiadnymi titulmi neobchodovala,“ hovorí dnes Nerudová. Potvrdzuje, že fakulta mala zmluvu s agentúrou, pričom podobná spolupráca pri získavaní zahraničných študentov podľa nej nie je ojedinelým javom ani na iných univerzitách. „Univerzite platia študenti cez agentúru len zvyčajný poplatok za štúdium. Je na agentúrach, aké ďalšie služby poskytujú študentom a koľko si za ne účtujú. Ja som zmluvy s agentúrami nepodpisovala ani nevidela, podpisoval ich dekan. Ten mal za doktorandské štúdium a fakultu, kde sa problém objavil, zodpovednosť – a tiež rezignoval,“ dodáva.

Spoluprácu s agentúrami vraj univerzita už ukončila. Samotný Žufan hovorí, že s ním vtedajšia rektorka riešila spoluprácu s agentúrami po prvý raz až v čase, keď sa objavili problémy s plagiátmi – to bolo vlani na jar. „A riešenie bolo relatívne rýchle – ukončenie spolupráce,“ hovorí Žufan.

Nemecky hovoriaci spolupracovník Deníka N sa však na obe agentúry telefonicky obrátil ako záujemca o sprostredkovanie štúdia na Mendelovej univerzite. Salzburský Institut für Management ponuku nešpecifikoval. „Začatie štúdia by pripadalo do úvahy na jeseň, ale dochádza k nejakým zmenám,“ naznačil telefonujúci a ponúkol, že sa s bližšími informáciami ozve vo februári.

Pracovník z nemeckej agentúry Scentia Mendelovu univerzitu menoval ako jednu z českých škôl, s ktorými spolupracuje. „Bude to stáť 28 500 eur, pokiaľ sa rozhodnete do konca tohto týždňa. Potom to bude stáť 33 300 eur,“ ponúkol.

Agentúry v minulosti podľa Žufana Mendelovej univerzite posielali papierové prihlášky doktorandov, ktorí potom prešli prijímacím konaním. „Od roku 2021 pracujeme s elektronickými prihláškami, ktoré podávajú sami študenti, takže toto sprostredkovanie sa skončilo. Agentúry sú evidentne schopné ponúknuť hocičo a práve preto sme s nimi spoluprácu ukončili,“ tvrdí bývalý dekan Pavel Žufan.

S prispením Jana Moláčka.