Nečakajme na lídrov, demokracia si ich musí vychovať
Môžeme sa dočkať svojho Roosevelta, Churchilla či Zelenského aj bez bezprostredného vojenského ohrozenia?
Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory
Približne od konca dvadsiateho storočia sa v dôležitých svetových metropolách (Budapešť, Moskva, Peking, Ankara) postupne opäť dostávajú k moci autoritatívni vodcovia, takzvaní silní muži. Sľubujú ochranu pred globálnymi elitami, obnovu národa a posilnenie tradičných hodnôt. Majú silnú podporu nižšej strednej triedy, ale aj konzervatívnych elít. Sú rozhodní, akcieschopní a v záujme výsledku sa nenechajú zdržiavať únavnou a zdĺhavou spoločenskou diskusiou, obmedzeniami vo forme občianskeho aktivizmu a kontrolou nezávislých médií. Spomeňme si len na naše vlády Vladimíra Mečiara.
Podľa Gideona Rachmana sa však neobjavujú iba v autokratických politických systémoch, ale aj v samotnom srdci liberálnych demokracií. Pre Rachmana predstavujú nástup takzvanej éry silného muža, ktorý je akousi prirodzenou odpoveďou na „bezmocnosť“ moci, o ktorej hovorí Moisés Naím.
Ak sa za vlády autoritatívneho politika dostaví aj rast hospodárstva a životnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva plus stabilita a bezpečnosť, čaro silného vodcu je podmaňujúce a erózia občianskych slobôd cena, ktorú mnohí ochotne zaplatíme.
Cez túto prizmu možno nazerať aj na výsledky tohtoročného prieskumu GLOBSEC Trends 2022, podľa ktorého až 49 percent Slovákov súhlasí s výrokom: „Je dobré pre krajinu mať silného vodcu, ktorý sa nepotrebuje obťažovať parlamentom alebo voľbami.“ Slovenská spoločnosť sa opäť raz javí ako zrelá na výrazného, silného a (všetkého) schopného vodcu.
Moderná doba rozvážnemu lídrovi nepraje
Až do prvej polovice dvadsiateho storočia boli hlavným zdrojom nových informácií a poznania knihy a tlač. Samozrejme, ľudia už počúvali aj rozhlas a ešte stále sa medzi sebou skutočne a so záujmom rozprávali okrem iného aj o politike, ale tlačené slovo postupne začalo strácať svoju niekdajšiu dominanciu.
Menší záujem o hlbšie a sústredenejšie čítanie viedol okrem iného aj k tomu, že si demokracie postupne začali voliť iný typ lídra. Takého, ktorý seba a svoje myšlienky dokáže podať príťažlivým spôsobom.