Denník N

Nečakajme na lídrov, demokracia si ich musí vychovať

Volodymyr Zelenskyj v americkom kongrese v decembri 2022. Foto - TASR/AP
Volodymyr Zelenskyj v americkom kongrese v decembri 2022. Foto – TASR/AP

Môžeme sa dočkať svojho Roosevelta, Churchilla či Zelenského aj bez bezprostredného vojenského ohrozenia?

Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory

Približne od konca dvadsiateho storočia sa v dôležitých svetových metropolách (Budapešť, Moskva, Peking, Ankara) postupne opäť dostávajú k moci autoritatívni vodcovia, takzvaní silní muži. Sľubujú ochranu pred globálnymi elitami, obnovu národa a posilnenie tradičných hodnôt. Majú silnú podporu nižšej strednej triedy, ale aj konzervatívnych elít. Sú rozhodní, akcieschopní a v záujme výsledku sa nenechajú zdržiavať únavnou a zdĺhavou spoločenskou diskusiou, obmedzeniami vo forme občianskeho aktivizmu a kontrolou nezávislých médií. Spomeňme si len na naše vlády Vladimíra Mečiara.

Podľa Gideona Rachmana sa však neobjavujú iba v autokratických politických systémoch, ale aj v samotnom srdci liberálnych demokracií. Pre Rachmana predstavujú nástup takzvanej éry silného muža, ktorý je akousi prirodzenou odpoveďou na „bezmocnosť“ moci, o ktorej hovorí Moisés Naím.

Ak sa za vlády autoritatívneho politika dostaví aj rast hospodárstva a životnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva plus stabilita a bezpečnosť, čaro silného vodcu je podmaňujúce a erózia občianskych slobôd cena, ktorú mnohí ochotne zaplatíme.

Cez túto prizmu možno nazerať aj na výsledky tohtoročného prieskumu GLOBSEC Trends 2022, podľa ktorého až 49 percent Slovákov súhlasí s výrokom: „Je dobré pre krajinu mať silného vodcu, ktorý sa nepotrebuje obťažovať parlamentom alebo voľbami.“ Slovenská spoločnosť sa opäť raz javí ako zrelá na výrazného, silného a (všetkého) schopného vodcu.

Moderná doba rozvážnemu lídrovi nepraje

Až do prvej polovice dvadsiateho storočia boli hlavným zdrojom nových informácií a poznania knihy a tlač. Samozrejme, ľudia už počúvali aj rozhlas a ešte stále sa medzi sebou skutočne a so záujmom rozprávali okrem iného aj o politike, ale tlačené slovo postupne začalo strácať svoju niekdajšiu dominanciu.

Menší záujem o hlbšie a sústredenejšie čítanie viedol okrem iného aj k tomu, že si demokracie postupne začali voliť iný typ lídra. Takého, ktorý seba a svoje myšlienky dokáže podať príťažlivým spôsobom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie