Denník N

Novinár, ktorý píše o dunajskostredskej mafii: Dnes sa na vládu mafie mnohí pozerajú s nostalgiou

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bolo by lepšie, keby radšej mlčali tí, ktorí svoje vraždy ospravedlňujú tým, že ak by ich nevykonali, zabili by aj ich, hovorí novinár, ktorý sa zaoberá mafiou na Žitnom ostrove.

O mafii na Žitnom ostrove písali už mnohí: fikciu, dokumentárny román či tisíce novinových článkov. Tento obrovský príbeh však má ešte nové a nové vlákna, a ako sa doň ponárame čoraz hlbšie, rozvíja sa pred nami príbeh o tom, ako sa zlo rozmohlo do obludných rozmerov v takom malom meste, ako je Dunajská Streda.

Šéfredaktor webu Parameter Dávid Barak je zrejme najlepším znalcom tohto príbehu. Od roku 2018, teda od začiatku procesov s mafiou, sa zaoberá najmä rozmotávaním tohto komplikovaného vlákna, aby bol neprehľadný život podsvetia zrozumiteľnejší pre verejnosť a aby ho zbavil nánosov klebiet, legiend a romantizovania. Po knihe Zahrabaná pravda napísal aj jej pokračovanie Zlá krv, ktorá zatiaľ vyšla iba v maďarčine. Kým prvá kniha sa venuje histórii klanu pápayovcov a sátorovcov, v druhom zväzku sa zaoberá najmä podsvetím v Dunajskej Strede po roku 2000 a mafiánskymi vraždami. Medzery v príbehu dopĺňajú výpovede zlomených „tvrďasov“, ktoré zazneli na pojednávaniach.

S Dávidom Barakom sme sa rozprávali o tom:

  • prečo bol ľudský život v Dunajskej Strede taký lacný;
  • čo si myslí o tých, ktorí si mafiánsku minulosť romantizujú či sú na ňu dokonca aj trochu hrdí;
  • ako sa správajú mafiáni v zovretí spravodlivosti;
  • ako pracujú advokáti „tvrďasov“
  • a či sa svet zmenil natoľko, aby sa mafia už nikdy nevrátila.

Čo motivuje novinára, aby sa venoval kriminalite? A vôbec, môžeme o vás hovoriť ako o „kriminalistickom novinárovi“?

S označením novinár – hoci som ním nechcel byť – som sa už zmieril. Po vydaní mojej prvej knihy ma mnohí nazývali spisovateľom, proti tomu som sa však bránil. Spisovateľ začína niekde inde, s beletriou toho zatiaľ nemám veľa spoločného. S označením kriminalistický novinár nemám problém, no ja sa zaoberám hlavne mafiou v Dunajskej Strede. Ak sa táto téma vyčerpá, povedzme o pár rokov, neviem, či na mňa bude toto označenie ešte sedieť.

Oveľa jednoduchšie je odpovedať na otázku, čo ma motivuje a prečo sa venujem tejto téme. Táto téma je najvzrušujúcejšia. Novinárska profesia má rozličné úrovne a ja som toho už vyskúšal veľa, no čo sa týka tém, niet pre mňa vzrušujúcejšej témy, ako je kriminalita a podsvetie. A myslím si, že to potvrdzujú aj čitatelia.

Neplánoval som sa až tak zahĺbiť do príbehu, no keď som začal a čas plynul, čoraz viac sa predo mnou skladal obrovský príbeh, je ako pavučina. Vlákna sa rozbiehajú do strán a na každom spojení si človek uvedomí, že skúma, čo s čím súvisí – a preto je to ešte vzrušujúcejšie.

Pre vás je obdobie, keď na Žitnom ostrove vládla mafia, skôr históriou. Nemali ste ani desať rokov, keď vládol klan siposovcov a pápayovcov, a mali ste sotva dvadsať, keď si ich podrobili sátorovci. Ako ste to osobne prežívali?

Aj v 21. storočí sa dá napísať kniha o prvej svetovej vojne, pretože podľa mňa nie je podmienkou, aby niekto udalosti aj zažil na vlastnej koži – ako nie je rozhodujúca ani vzdialenosť. Je jedno, kto a kedy príbeh spracuje, ak ho spracuje dobre.

V 90. rokoch som bol naozaj dieťaťom, zaujímal ma skôr futbal. Samozrejme, aj ja a moja rodina máme osobné skúsenosti s mafiou v Dunajskej Strede. Všímal som si veci, ktoré mi na ulici udierali do očí. Obrovskí chlapi so zlatými reťazami, majestátne mercedesy alebo to, ako Peti E. T., ktorého prezývali štartér mafie, kopne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie