Poslanci nenápadne obmedzili možnosť verejnosti vyjadrovať sa k zámerom, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie

Parlament v utorok takmer bez povšimnutia výrazne obmedzil právo verejnosti vyjadrovať sa k zámerom, ktoré majú vplyv na životné prostredie. Novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) predložili spolu s novelou banského zákona poslanci OĽaNO Peter Kremský a Milan Kuriak.

K návrhu zákona sa nemohol nikto vyjadriť, pretože poslanci ho vo forme rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu predložili len pár minút pred posledným hlasovaním. Ochranári z mimovládneho sektora sa už obrátili listom na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zákon nepodpísala.

„Túto novelu považujeme za neprijateľnú, nebezpečnú, v rozpore s duchom a cieľmi Aarhuského dohovoru,“ vyhlásil Michal Daniška, riaditeľ Občianskeho združenia Chceme zdravú krajinu. Združenie sa dlhodobo zapája práve do konaní v projektoch, ktoré by predstavovali záťaž pre životné prostredie.

Nedostatočné lehoty na vyjadrenie

Novela podľa Michala Danišku zásadným spôsobom skracuje časový priestor verejnosti na to, aby sa mohla vyjadriť. Podľa doterajšej právnej úpravy sa pripomienkami verejnosti museli príslušné úrady zaoberať aj po uplynutí lehoty. Po novom už nemusia. „Predpokladáme, že to v realite bude znamenať, že vo väčšine prípadov sa nimi zaoberať nebude.“

Daniška vysvetľuje, že časový rámec na to, aby si občan či obec preštudovali nejaký investičný zámer, overili si informácie a stihli k nemu napísať stanovisko, nemusí byť postačujúci.

„Napríklad pri vyjadrovaní sa k zámeru navrhovanej činnosti je lehota 21 dní. To sa zdá dosť, ale uvedomte si, že zámer vám nedoručia do schránky, ale zverejnia na enviroportáli, na úradnej tabuli dotknutej obce a prípadne aj na webe dotknutej obce. Lenže bežný občan ani dobrovoľník venujúci sa téme po práci nesleduje úradné tabule, enviroportál a weby obcí každú hodinu, každý deň ani každý týždeň a chodí aj na dovolenky.“

Nie každý sa tak o zámere dozvie v deň vyvesenia, ale s oneskorením. Reálne teda môže mať človek na napísanie pripomienky len niekoľko dní. „Ak sa orientuje v danej téme, nemá práve inú prácu ani povinnosti, zámer nemá stovky strán, nedovolenkuje a je zbehlý v EIA procesoch, má šancu to stihnúť. Bez splnenia uvedeného to však často nestihne, obzvlášť v prípade obyčajného občana, ktorý si doteraz žil kľudný život a právne problémy a povoľovacia EIA konania sú preňho španielska dedina.“

Podľa doterajšej legislatívy neprekážalo, ak občan, obec či správa národného parku podali pripomienku aj po lehote. Úrad sa ňou musel zaoberať. Po novom už nebude musieť.

Čas potrebný na vypracovanie pripomienky pritom môže predĺžiť napríklad to, ak do nej potrebujete získať informácie prostredníctvom infožiadosti. Alebo sa v ďalšom priebehu konania môžu objaviť nové zásadné informácie.

V prípade tzv. oznámenia o zmene je táto lehota len 10 pracovných dní. „Pritom medzi oznámením o zmene a zámerom často nie je väčší obsahový a rozsahový rozdiel a opäť môže ísť o stovky strán. Nie náhodou pri zámere vyraďovania jadrovej elektrárne V1, ktoré z významnej časti financovala Európska banka pre obnovu a rozvoj, táto banka trvala na tom, aby verejnosť mala nie 21, ale 120 dní na vyjadrenie sa k zámeru,“ hovorí Michal Daniška.

Rovnaký názor má mimovládna organizácia Via Iuris.

„Striktné zakotvenie zásady, že na pripomienky verejnosti, ale aj záväzné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov doručené po lehote sa neprihliada, je mimoriadne reštriktívne. Skúsenosti z praxe napríklad ukazujú, že nie vždy sú jednotlivé dokumenty procesu EIA zverejňované riadne, čo znamená, že nie vždy má verejnosť zabezpečený včasný prístup k nim. Napríklad informačný portál MŽP SR enviroportal.sk uverejňuje v rámci informačných systémov aj konania EIA, avšak viaceré okresné úrady uverejňujú jednotlivé dokumenty na svojich webových sídlach (s rôznym stupňom prehľadnosti) a na enviroportal.sk ich uverejňujú len sporadicky.“

Ako príklad uvádzajú proces EIA na zámer letnej lyžiarskej haly na Donovaloch. Halu s predpokladanou návštevnosťou 200-tisíc osôb ročne v ochrannom pásme národného parku sa predbežne podarilo zastaviť vďaka účasti verejnosti a mimovládnych organizácií.

Via Iuris pripomína, že takéto reštriktívne vylúčenie neskôr predložených pripomienok, bez ohľadu na príčiny, odmieta aj Európska komisia, a to osobitne aj vo vzťahu k Slovenskej republike.

Poslanci schválili aj ustanovenie, podľa ktorého je dotknutý orgán oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej zákonnej pôsobnosti. Napríklad správa národného parku sa nebude môcť vyjadriť k vodným tokom na svojom území, lebo nie je orgánom ochrany vôd. Pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie však ide o to, aby sa zámer posúdil čo najkvalitnejšie, nemá ísť o formálny proces.

Aj ministerstvo životného prostredia hovorí, že povinnosťou štátu je nastaviť pravidlá EIA tak, aby bolo chránené právo občanov aktívne vstupovať do konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa Via Iuris predkladatelia sledujú len úzke záujmy investorov a úplne ignorujú verejné záujmy, ktoré sa majú chrániť prostredníctvom zákona o EIA.

OZ Chceme zdravú krajinu rovnako rozporuje novelu banského zákona. Novelou stanovené lehoty v rámci konaní podľa banského zákona považujú za extrémne krátke. „S ohľadom na zložitosť problematiky a rozsah dokumentácie v konaniach podľa banského zákona neposkytnú dostatočný časový priestor pre všetkých účastníkov konania, napr. verejnosť a dotknuté obce, aby sa efektívne zapojili do rozhodovacieho procesu.”

Veľký legislatívny chaos

Pôvodný rozsiahly návrh novely sa týkal najmä banského zákona, len jeden bod technického charakteru mal doplniť zákon o EIA. Päť minút pred hlasovaním však poslanec Kremský predložil pozmeňujúci návrh zákona o EIA v rozsahu porovnateľnom s celým pôvodným návrhom. „Prakticky teda zdvojnásobil rozsah legislatívnej zmeny a zásadne mení dosah schváleného zákona. Tým aj vyjadrenia Ministerstva financií SR a príslušných výborov NR SR k pôvodnému návrhu robí irelevantnými. Máme za to, že takýto postup zvyšuje legislatívny chaos,” uviedol Michal Daniška.

Na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady by pritom mali poslanci hlasovať ešte aj o ďalšom návrhu zákona o EIA, ktorý predložili Anna Zemanová (SaS), Juraj Šeliga (Za ľudí), Peter Kremský (OĽaNO) a Ľuboš Krajčír (Sme rodina). Zemanová svoj podpis stiahla po tom, čo SaS odišla z koalície; predkladateľom je teraz rovnako Peter Kremský.

V tomto návrhu sa nachádzajú oba sporné body, ktoré teraz poslanci schválili v spomínanej novele predloženej poslancami Kremským a Kuriakom. Via Iuris aj ministerstvo životného prostredia ich už vtedy podrobili tvrdej kritike.

Do tretice pracuje na ďalšej novele zákona o EIA ministerstvo životného prostredia. Chcú zjednodušiť administratívu, skrátiť lehoty a odstrániť duplicitné procesy. Nový zákon o EIA má zohľadňovať novú stavebnú legislatívu. Pôvodne ho chceli predložiť na jeseň tohto roka.