Pohyb ako liek proti starnutiu mozgu? Nová štúdia priniesla inú odpoveď, než vedci čakali

Vedci dlhé roky skúmajú, ako prežiť čo najdlhší a najplnohodnotnejší život, zázračnú tabletku proti starnutiu však ešte nemáme.

Platí, že najlepšia cesta, ako zostať zdravý a funkčný aj v pokročilom veku, je investícia do zdravšieho životného štýlu. Pravidelný pohyb, vyvážená strava, spánok, redukcia stresu… To už poznáte.

Vedia to aj odborníci, ktorí skúmajú starnúce ľudské telo a jeho mozog. Staroba je totiž hlavným rizikovým faktorom smrti a prichádza s ňou viacero chorôb, či už hovoríme o srdcovo-cievnych ochoreniach, cukrovke 2. typu alebo demencii.

Práve demencia patrí k vekom podmieneným ochoreniam, ktoré dokážu zásadne zmeniť náš bežný život. Človek stráca orientáciu, schopnosť učiť sa a rozhodovať.

Starnúci mozog však vyvoláva obavy aj u zdravých ľudí v pokročilom veku.

Hipokampus, ktorý má významnú funkciu v súvislosti s pamäťou, sa v pokročilom veku zmenšuje o 1 – 2 % ročne a táto strata objemu zvyšuje riziko rozvoja kognitívnych porúch.

Vedci preto skúmajú, ako pomôcť k udržaniu zdravej a bystrej mysle čo najdlhšie. Napríklad americkí výskumníci do novej štúdie zapojili 585 zdravých, ale neaktívnych starších ľudí vo veku 65 až 84 rokov, ktorí vyjadrili obavy z postupnej straty kognitívnych funkcií. Skúmali, ako fyzická aktivita a mentálne cvičenie – samostatne aj spoločne – ovplyvňujú starnutie mozgu.

U každého z nich testovali pozornosť, prácu s pamäťou a zmerali im aj objem hipokampu. Výsledky? Tie sú pre výskumníkov sklamaním.

Pravidelná fyzická aktivita ani mentálne cvičenia nepriniesli zlepšenie. Množstvo predošlých štúdií pritom dávno potvrdilo významné benefity lepšieho životného štýlu na zdravie mozgu.

Odkaz štúdie je však podľa vedcov iný a nemenej dôležitý pre ďalšie skúmanie.

Napriek výsledkom odporúča oboje

„Pravidelné cvičenie stimuluje mozog nevídaným spôsobom. Jeho účinky neprekoná ani kombinovaný účinok liekov, výživových doplnkov a mentálnych cvičení, ako lúštenie krížoviek a riešenie sudoku,“ vysvetľuje švédsky psychiater Anders Hansen v knihe Dobehni svoj mozog.

Hansen v knihe neustále opakuje myšlienku, že pohyb dokáže ovplyvniť starnutie mozgu, a opiera sa pritom o výskumy.

Naznačujú teda výsledky novej štúdie, že z pohľadu starnutia mozgu sú pravidelný pohyb a mentálne cvičenie zbytočné a Hansen sa v knihe mýli?

„Táto štúdia nám hovorí, že o mozgu nevieme ani zďaleka toľko, koľko si myslíme,“ hovorí pre Washington Post Eric Lenze, vedúci katedry psychiatrie na univerzite v St. Louis a spoluautor štúdie publikovanej vo vedeckom časopise JAMA Network.

„Mysleli sme si, že získame benefity z pohybovej aktivity a mentálnych cvičení, ale najmä z kombinácie oboch,“ tvrdí Lenze, ktorý napriek nepriaznivým výsledkom fyzickú aktivitu a mentálne cvičenia odporúča a oboje sám praktizuje.

Štúdia síce nepriniesla očakávané výsledky, ale podľa výskumníka by sa účinky spomínaných aktivít mohli prejaviť napríklad u ľudí s väčšími alebo menšími pamäťovými problémami.

Navyše vedci, ktorí neboli súčasťou výskumu, pre Washington Post hovoria o „veľmi prísnej štúdii“ a o „príliš špecifických kritériách“ na meranie výsledkov.

Neurovedec Art Kramer napríklad odporúča pri ďalších štúdiách zvážiť dizajn výskumu. Výsledky mohla ovplyvniť zvolená rutina či druh fyzickej aktivity, špecifické mentálne cvičenia, ale aj výskumná vzorka.

Vedci totiž začali s výskumom v roku 2015 a účastníkov rozdelili do niekoľkých skupín, aby výsledky neskôr porovnali. Prvá cvičila pod dohľadom odborníka 90 minút dvakrát týždenne. Po šiestich mesiacoch už túto novú rutinu absolvovala skupina v domácom prostredí.

Druhá skupina mala pravidelné 60-minútové mindfulness cvičenia, napríklad meditovanie alebo jogu. Ide o špeciálny program zameraný na redukciu stresu či poruchy spánku.

Tretia skupina bola kombináciou prvých dvoch – absolvovala fyzickú aktivitu a mindfulness cvičenia niekoľkokrát týždenne, zatiaľ čo kontrolná skupina dvakrát týždenne iba navštevovala kurzy o zdravom životnom štýle.

Vedci spravili prvé kognitívne testy a skenovanie mozgu po prvom pol roku a potom znova po 18 mesiacoch od začiatku výskumu. Výsledok? Objem hipokampu sa takmer každému zmenšil bez ohľadu na to, v akej skupine účastník bol.

Kognitívne výsledky sa mierne zlepšili, ale plošne vo všetkých skupinách, podľa výskumníkov preto môžu pozitívne čísla zavádzať. Ak by fyzická aktivita alebo meditácia skutočne prispeli k zdravšiemu mozgu, výsledky by mali byť lepšie ako u kontrolnej skupiny, to sa však nestalo.

Treba takisto spomenúť ďalšie špecifikum výskumu. Spomedzi 585 účastníkov bolo až 424 žien (72,5 %), čo je výrazný nepomer oproti mužom.

Ak sa teda pri budúcom výskume upraví jeho dizajn, vedci môžu odhaliť iné benefity súvisiace so starnutím mozgu, ktoré sa v tomto výskume neukázali. „Stále je toho veľa, čo sa o mozgu môžeme naučiť,“ tvrdí Lenze.

Dôležitá je pravidelnosť

Napríklad štúdia z roku 2011 na 120 starších mužoch a ženách potvrdila, že tí, ktorí začali s cvičením miernej intenzity (hlavne chôdza) trikrát do týždňa počas jedného roka, zlepšili svoje výsledky v kognitívnych testoch a objem hipokampu sa im zväčšil o 2 %.

Vedci v tejto štúdii konštatujú, že fyzická aktivita, ako napríklad aeróbne cvičenie, sa ukázala ako sľubná nízkonákladová liečba na zlepšenie neurokognitívnych funkcií.

Šport je zároveň dostupný pre väčšinu dospelých a nespôsobuje vedľajšie účinky, ktoré sa často vyskytujú pri farmaceutickej liečbe.

Aj tu však výskumníci konštatujú, že cvičenie síce zvyšuje objem krvi v mozgu a prekrvenie hipokampu, ale skutočný rozsah, v akom cvičenie môže modifikovať veľkosť hipokampu v staršom veku, zostáva neznámy.

„Viaceré štúdie nám ukázali, že ak starneme alebo trpíme neurodegeneratívnym ochorením (porucha nervového systému, napríklad Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba – pozn. red.), pamäť odchádza ako prvá,“ hovorí v staršej epizóde podcastu Športová veda Petra Pačesová z Fakulty telesnej výchovy a športu na UK v Bratislave.

Športová psychologička takisto uvádza, že práve pohybom dokážeme niektoré funkcie mozgu ovplyvňovať.

Niektoré štúdie nám hovoria o preventívnom pôsobení pohybovej aktivity na mozog človeka alebo dokonca o možnom zvrátení poškodenia mozgu vyvolaného spomínanými ochoreniami.

O aké pohybové aktivity ide? „Často sa objavuje beh, chôdza alebo tanec,“ tvrdí Pačesová.

„Dôležitá je však pravidelnosť – mali by sme cvičiť minimálne trikrát do týždňa približne tridsať minút a celý proces opakovať štyri až šesť mesiacov, aby sme dosiahli výsledky,“ potvrdzuje psychologička.

Otázkou však zostáva, ako mozog naozaj starne a či je predurčený zostarnúť bez toho, aby sme tento proces dokázali čo najlepšie spomaliť.