Pohyb ako liek proti starnutiu mozgu? Nová štúdia priniesla inú odpoveď, než vedci čakali
Výskum hovorí, že šport nemá vplyv na starnutie mozgu, má však viacero nedostatkov.
Vedci dlhé roky skúmajú, ako prežiť čo najdlhší a najplnohodnotnejší život, zázračnú tabletku proti starnutiu však ešte nemáme.
Platí, že najlepšia cesta, ako zostať zdravý a funkčný aj v pokročilom veku, je investícia do zdravšieho životného štýlu. Pravidelný pohyb, vyvážená strava, spánok, redukcia stresu… To už poznáte.
Vedia to aj odborníci, ktorí skúmajú starnúce ľudské telo a jeho mozog. Staroba je totiž hlavným rizikovým faktorom smrti a prichádza s ňou viacero chorôb, či už hovoríme o srdcovo-cievnych ochoreniach, cukrovke 2. typu alebo demencii.
Práve demencia patrí k vekom podmieneným ochoreniam, ktoré dokážu zásadne zmeniť náš bežný život. Človek stráca orientáciu, schopnosť učiť sa a rozhodovať.
Starnúci mozog však vyvoláva obavy aj u zdravých ľudí v pokročilom veku.
Hipokampus, ktorý má významnú funkciu v súvislosti s pamäťou, sa v pokročilom veku zmenšuje o 1 – 2 % ročne a táto strata objemu zvyšuje riziko rozvoja kognitívnych porúch.
Vedci preto skúmajú, ako pomôcť k udržaniu zdravej a bystrej mysle čo najdlhšie. Napríklad americkí výskumníci do novej štúdie zapojili 585 zdravých, ale neaktívnych starších ľudí vo veku 65 až 84 rokov, ktorí vyjadrili obavy z postupnej straty kognitívnych funkcií. Skúmali, ako fyzická aktivita a mentálne cvičenie – samostatne aj spoločne – ovplyvňujú starnutie mozgu.
U každého z nich testovali pozornosť, prácu s pamäťou a zmerali im aj objem hipokampu. Výsledky? Tie sú pre výskumníkov sklamaním.
Pravidelná fyzická aktivita ani mentálne cvičenia nepriniesli zlepšenie. Množstvo predošlých štúdií pritom dávno potvrdilo významné benefity lepšieho životného štýlu na zdravie mozgu.
Odkaz štúdie je však podľa vedcov iný a nemenej dôležitý pre ďalšie skúmanie.
Napriek výsledkom odporúča oboje
„Pravidelné cvičenie stimuluje mozog nevídaným spôsobom. Jeho účinky neprekoná ani kombinovaný účinok liekov, výživových doplnkov a mentálnych cvičení, ako lúštenie krížoviek a riešenie sudoku,“ vysvetľuje švédsky psychiater Anders Hansen v knihe Dobehni svoj mozog.
Hansen v knihe neustále opakuje myšlienku, že pohyb dokáže ovplyvniť starnutie mozgu, a opiera sa pritom o výskumy.
Naznačujú teda výsledky novej štúdie, že z pohľadu starnutia mozgu sú pravidelný pohyb a mentálne cvičenie zbytočné a Hansen sa v knihe mýli?
„Táto štúdia nám hovorí, že
