Šéf IT firmy NESS o štátnych tendroch: Firmy robia iba to, čo im prostredie dovolí

Martin Kohút (44) sa v IT oblasti pohybuje viac ako 18 rokov, z toho viac ako 10 rokov pracuje pre NESS Slovensko. Najprv ako obchodný riaditeľ, od októbra 2009 je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti. Je absolventom Technickej univerzity v Košiciach, odbor výpočtová technika. Foto N – Vladimír Šimíček

Riaditeľ úspešnej IT firmy rozpráva o pomeroch pri dodávkach IT pre štát.

Martin Kohút šéfuje IT firme NESS Slovensko, ktorá je jedným z dodávateľov elektronických služieb zdravotníctva a bola dodávateľom e-katastra. V rozhovore prezrádza, čo si myslí o výzve slovensko.digital, či sú podľa neho štátne IT zákazky predražené, prečo odišli z projektu elektronického katastra a ako sa dá zlepšiť informatizácia spoločnosti na Slovensku.

Čakali ste, že raz to už niekto z IT komunity nevydrží a otvorene povie, že IT projekty platené z eurofondov sú nekvalitné a predražené, alebo vás to prekvapilo?

Nemôžem veriť všetkému, čo sa hovorí. Môžem veriť tomu, s čím mám osobnú skúsenosť.

Spýtam sa inak. Súhlasíte s kolegami z IT sektora, ktorí sa podpísali pod výzvu a tvrdia, že sa na informatizácii premrhala takmer miliarda eur, alebo si to nemyslíte?

Čiastočne s nimi súhlasím a čiastočne nie. Hovorím to na základe poznania, ktoré mám, keďže som bol v tom procese od začiatku. V tejto firme som dlho a som jedným z ľudí, ktorí boli pri zakladaní IT asociácie Slovenska (ITAS) – najväčšej organizácie, ktorá združuje IT firmy. Bola jedným z lídrov toho, aby sa Operačný program Informatizácia spoločnosti vôbec vytvoril.

S čím teda súhlasíte?

Keď sme už predtým chodili po svete, videli sme, že informatizácia na Slovensku dlhé roky zaostávala. To, čo teraz absolvujú títo chalani v delegáciách aj s pánom prezidentom, my sme absolvovali pred 20 rokmi. Keď človek príde do Silicon Valley a vidí, ako to tam funguje, chce, aby to tak bolo aj na Slovensku. Ale tých 900 miliónov eur, o ktorých hovoria chalani, nejde celých na IT služby. Na služby šlo asi 500 miliónov eur, zhruba 250 miliónov šlo na digitalizáciu obsahu a 150 miliónov eur na pokrytie bielych miest internetom. Keď sa spomínaných 500 miliónov rozráta na osem rokov programového obdobia, je to pol percenta výdavkov ročného rozpočtu v krajine. V štáte niekto míňa 99,5 percenta výdavkov na iné veci.

Boli podľa vás IT projekty financované z eurofondov predražené alebo nie?

Nemôžem hovoriť za všetky projekty. Poznám svoje projekty, ktoré som nastavoval na to, aby sme ich vedeli realizovať a aby aj firma bola zisková, fungovala a dokázala živiť ľudí. Mali sme veľkú výhodu, že sme boli pri tom, ako ITAS nastavoval stratégiu, akým spôsobom by sa to malo robiť. Chyba bola možno v tom, že sme s tým nemali skúsenosti z minulosti, rovnako ani s tým, ako tak veľkú zmenu bude prijímať verejná správa. Problémom je, že informatizujete iba procesy, ktoré v štátnej správe fungujú. Ak tie procesy nezefektívnite a nenastavíte architektúru ich fungovania, stane sa iba to, že ich tými peniazmi zakonzervujete.

Hovoríte o tom, že verejnej správe padla takpovediac na hlavu takmer miliarda eur, ale nepripravila sa na to, nevymyslela architektúru a šla do toho bezhlavo?

Nechcem nikoho obviňovať. To nie je ani moja úloha.

Keby ste boli štátnym manažérom, ktorý to má na starosti, čo by ste robili?

Dnes to hodnotím ako niekto, kto už tú skúsenosť má. Určite by som urobil celkovú architektúru a určite to vyžaduje zmenu procesov, ktoré fungujú v štátnej správe. Môžete aj prísť na to, že by niektorý proces mohol fungovať inak. Ale keď to úradník nemá v architektúre a nevie, čo tá zmena znamená, povie, že je to protizákonné. A na to, aby ste urobili zmenu procesu, potrebujete ešte ďalších päť zmien niekde inde. Máte iba dve možnosti – buď ten stav ako dodávateľ zakonzervujete, alebo zoberiete skupinu ľudí, právnikov a začnete lobovať za to, aby sa zákon zmenil tak, aby ste sa v niečom posunuli. A to zoberie aj dva roky, pokiaľ to nenastavíte hneď v úvode inak.

Štát má teraz k dispozícii ďalších 800 miliónov eur. Čo by mal urobiť inak?

Vysvetlím to na tom, čo sú prínosy toho, čo sa za posledných osem rokov udialo. Hoci sa tie procesy zakonzervovali, aspoň to donútilo všetky rezorty urobiť konsolidáciu dát. Vytvorila sa veľmi silná dátová základňa, čo predtým neexistovalo. Robili sme katastrálny portál, kde si môžete od roku 2007 pozrieť výpis z listu vlastníctva. Je to pre informatívne účely. Keď sme povedali, že to chceme robiť pre právne účely, odpoveď bola, že nemôžeme. V tom čase neexistovala u nich právna istota, že dáta, ktoré sú v zbierke listín, sú zhodné s tým, čo je v elektronickej forme. Nikto z tých ľudí nemal odvahu urobiť to pre právne účely.

Projekt katastra za 30 miliónov eur mal byť dokončený už v roku 2012, no nie je ešte ani teraz. Prečo?

Niektoré projekty už fungujú. Geografický informačný systém

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Verejné IT zákazky

Teraz najčítanejšie