Denník N

Výročný Športový newsfilter: Hrdosť, hrdosť, hanba. Ako dopadli tri šance pre slovenský hokej

Zľava: Andrej Podkonický (asistent trénera), Ján Lašák (asistent trénera), Miroslav Šatan (generálny manažér) a Craig Ramsay. Foto - TASR
Zľava: Andrej Podkonický (asistent trénera), Ján Lašák (asistent trénera), Miroslav Šatan (generálny manažér) a Craig Ramsay. Foto – TASR

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dobrý deň,

pripravili sme pre vás osem základných bodov, ktoré zhŕňajú športový rok 2022. Dúfame, že aj pre vás bol taký úspešný ako pre Juraja Slafkovského, že ste robili lepšie rozhodnutia ako Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja a že sa o svoje duševné zdravie staráte ako Petra Vlhová.

Vo výročnom Športovom newsfiltri sa dočítate:

  • prečo je Slafkovský taký fenomén,
  • o troch šanciach pre slovenský hokej,
  • o Vlhovej pokračujúcej evolúcii,
  • čo musí spraviť tréner Calzona,
  • aký rok má za sebou Sagan,
  • čo sa dialo v športovej politike,
  • okolo ktorých štyroch hráčov sa točil svetový futbal,
  • že duševné zdravie je stále témou.

Športový newsfilter vychádza vždy v pondelok ráno a posielame ho aj e-mailom vo forme newslettra.

Autorom prvého a tretieho bodu je Štefan Bugan, druhého Michal Červený, štvrtého Lukáš Vráblik, piateho Peter Kováč, šiesteho Pavel Bielik, siedmeho Zoran Boškovič a ôsmeho Tomáš Čorej.


1. Slafkovského ľahkosť bytia

Bol to rok, počas ktorého sa status Juraja Slafkovského zmenil z talentovaného hokejistu na fenomén, ktorý športových fanúšikov na Slovensku zaujal tak ako v posledných pätnástich rokoch len Petra Vlhová a Peter Sagan, hoci ešte nedosiahol ani zďaleka toľko ako oni. Zamysleli sme sa nad dôvodmi, prečo sa to stalo.

Bolo to mimoriadne. Ešte sa nestalo, aby malo Slovensko draftovú jednotku (a zároveň dvojku vďaka Šimonovi Nemcovi). Je možné, že sa nič podobné už nikdy nezopakuje. Slafkovský sa navyše v rovnakom roku stal aj najužitočnejším hráčom olympiády.

Bolo to nečakané. Keď športovec, o ktorom vieme, že je najlepší, potvrdí svoju kvalitu, je to obdivuhodné. Nie sú však najlepšie príbehy nečakaných víťazov?

Slafkovský nemal byť najužitočnejším hráčom olympiády. Mal byť mladíkom, ktorý bude zbierať skúsenosti v štvrtom útoku.

Nemal byť ani draftovou jednotkou. Toto miesto bolo predsa roky rezervované pre Shana Wrighta. Pre mnohých športových fanúšikov bola jedným z najsilnejších momentov roka veta Kenta Hughesa z draftovej noci: „From Slovakian national team and TPS Turku – Juraj Slafkovsky.“

Bezstarostnosť. Bol to rok, v ktorom bolo ťažšie ako obvykle zostať optimistom. Planéta nám naďalej pripomínala, že ak sa nezmeníme, zničíme ju. Vladimir Putin nám napadnutím Ukrajiny a hrozbou jadrových útokov zas pripomenul, že sa ľudstvo možno dokáže zničiť samo ešte pred tým, ako zničí planétu.

Nie je preto nelogické, že sa hrdinom pre mnohých Slovákov stal hokejista, ktorý stelesňuje bezstarostnosť a ľahkosť bytia. Nielen úspechy, ale aj veselá povaha spôsobili, že športoví fanúšikovia nachádzali istý únik od ťaživej reality pri sledovaní tohto hráča.

Profesionalita. Celý rok ubíjal národ amaterizmus na politickej scéne. Bolo fajn sledovať popritom aj niekoho, kto robí niečo, čo vie, hoci išlo „len“ o hokej.

Nostalgia. Ľudia radi spomínajú na to, ako sme sa stali majstrami sveta a Peter Bondra, Žigmund Pálffy či Miroslav Šatan boli hviezdami NHL. My Slováci sme boli vtedy tí talentovaní. Hoci šikovnosť hokejistu nemá žiadny súvis so šikovnosťou jeho fanúšikov, v polarizovanej spoločnosti nie je bezvýznamné, ak sa niektorí ľudia cítia aj vďaka športovcom súčasťou väčšieho celku.

Slafkovský tieto časy mnohým pripomenul, fanúšikovia ráno opäť hľadajú informácie o jeho výkonoch ako kedysi hľadali v teletexte modrými písmenami zaznačené góly či prihrávky jeho predchodcov.

Ak Slafkovský pomohol viacerým ľuďom čo i len o trochu zlepšiť ťažký rok, nie je to úplne málo.


2. Tri šance pre slovenský hokej

Slovenský hokej dostal v tomto roku tri veľké šance. Dve z nich skvele využil a mohli sme byť hrdí, pri tretej si spravil hanbu. Začneme tým lepším.

Prvá šanca. Pre pandémiu neprišli na olympijské hry do Pekingu hráči z NHL, čo slovenskému tímu výrazne pomohlo. Nielenže súperi boli slabší (a my veľa hráčov v NHL nemáme), ale napríklad mohol dostať šancu 17-ročný Juraj Slafkovský. Ten sa zo štvrtého útoku, kde začal, prepracoval na najužitočnejšieho hráča turnaja, čo mu výrazne pomohlo k postu draftovej jednotky. Historický olympijský bronz je veľkým úspechom, Slováci ani na oslabenom turnaji nepatrili k favoritom. Ešte výnimočnejšie sú prvé dve miesta Slafkovského a Šimona Nemca na drafte v NHL.

Druhá šanca. Pre vojnu nemohli prísť na majstrovstvá sveta do Fínska ruskí hokejisti, v našej skupine ich nahradili Francúzi, čo nám dalo oveľa väčšiu šancu obsadiť jedno z prvých štyroch miest. Slováci to využili (Francúzov zdolali 4:2) a využili aj ďalšiu šancu – pred rozhodujúcim zápasom o postup si mohli oddýchnuť, kým Dáni nastúpili 17 hodín po tom, ako v náročnom zápase zdolali Kanadu. Slováci napokon vypadli vo štvrťfinále s neskoršími majstrami sveta Fínmi, no tretie štvrťfinále na veľkom turnaji v sérii je pre slovenský hokej úspech.

Tretia šanca.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

Športový newsfilter

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie