Po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu sa vykryštalizovala finálová deviatka osobností, ktoré chcú nahradiť Miloša Zemana. Na čele prieskumov sa držia traja kandidáti, medzi ktorými sa s najvyššou pravdepodobnosťou rozhodne o budúcej hlave štátu: Andrej Babiš, Danuše Nerudová a Petr Pavel.
Potvrdzujú to dáta z troch volebných modelov, ktoré boli v posledných dňoch publikované.
To neznamená, že by zostávajúca šestica kandidátov nebola dôležitá. Ich snaha a presvedčivosť v závere kampane môžu byť jedným z kľúčových faktorov volieb.
Sila rôznych kandidátov totiž môže rozhodovať o tom, komu z favoritov budú chýbať hlasy na postup do druhého kola, prípadne kto bude mať v druhom kole ťažšiu prácu s mobilizáciou potenciálnych priaznivcov.
Nižšie vysvetľujeme, ako sa začiatkom decembra darilo jednotlivým prezidentským kandidátom a čo ich čaká v kampani, a predpovedáme ich výsledky v januárovom prvom kole.
Andrej Babiš

Predseda hnutia ANO sa radí medzi troch hlavných favoritov na postup do druhého kola, a teda aj medzi potenciálnych víťazov celých volieb. Po vstupe do kampane dokázal v prieskumoch rásť, časť voličov ANO predtým zjavne neoceňovala jeho lavírovanie.
Práve jeho tradiční voliči tvoria základ podpory, ktorou teraz Babiš disponuje. Toto silné jadro mu dáva veľké šance na postup do druhého kola. Kľúčovým problémom však pre expremiéra je, že vyvoláva veľkú polarizáciu. Má síce spomedzi všetkých kandidátov najväčší podiel verných voličov, pre veľkú časť populácie je však neprijateľný, čo v dvojkolových voľbách znamená problém.
Babiš sa pokúša tento problém otupovať kampaňou, v ktorej sa snaží ukázať prívetivú tvár. A treba dodať, že na stretnutiach s občanmi sa skutočne profiluje viac ako prezident. To síce kontrastuje s tým, ako vystupoval v politike v posledných desiatich rokoch, strategicky to však nemusí byť zlá úvaha.
Jeho šance získať v prvom kole aj okolo 30 percent sú relatívne vysoké, na svojej strane voličského spektra totiž nemá silnú konkurenciu. Josef Středula i Jaroslav Bašta, ktorí by mohli mieriť na podobný segment k vláde kriticky naladených ľudí, majú nízku podporu a je otázne, či sa im môže podariť zmobilizovať ďalších voličov proti Babišovi.
Na druhej strane, časť podporovateľov ANO môže podporiť aj Nerudovú s Pavlom. Na rozdiel od parlamentnej politiky totiž nie sú s vládou priamo spojení a časť voličov Babišovho hnutia ich môže vnímať ako skutočne (stranícky) nezávislých kandidátov.
Veľká neobľúbenosť môže rozhodnúť o Babišovej porážke v druhom kole. Podľa aktuálnych dát od STEM, Data Collect a Kantar CZ i Medianu by ho začiatkom decembra v druhom kole porazila aj Danuše Nerudová, aj Petr Pavel.
Veľa voličov však stále nie je rozhodnutých, odpísať Babiša by teda mohlo byť predčasné. Najmä podľa dát Medianu je však veľmi slabý a nedostal by sa podľa nich ani do druhého kola. Ide o prvý prieskum, ktorý niečo podobné ukázal, ďalšie dáta budú dostupné až začiatkom januára.
Babišovi k zisku viac než polovice voličov v druhom kole rozhodne nepomôže jeho súdny proces a mnoho káuz, ktoré sa s ním ťahajú. Na voličov ANO by to nemalo mať zásadný vplyv, Babiš však teraz potrebuje získavať hlasy navyše.
Kľúčovým faktorom, ktorý vo volebnom finále rozhodne, bude schopnosť tábora provládnych voličov zmobilizovať hlasy za druhým postupujúcim: teda za Danušou Nerudovou alebo Petrom Pavlom. A taktiež mobilizácia voličov, ktorí sa na Fialovu vládu dívajú kriticky.
Predikcia: Babiš zrejme do druhého kola volieb postúpi najmä vďaka pevnému jadru svojich priaznivcov. V ňom by však nemal byť favoritom. Bude záležať najmä na schopnosti jeho protikandidáta zmobilizovať protibabišovských voličov.
Danuše Nerudová

Bývalá rektorka Mendelovej univerzity v Brne sa v posledných mesiacoch vyšvihla medzi favoritov. Jej podpora od jesene raketovo narástla až na súčasnú úroveň nad 25 percent. Najskôr jej vzostup brzdila najmä menšia známosť medzi širokou verejnosťou.
Tento hendikep však dokázala prekonať dobrou kampaňou. Vďaka tomu, že má medzi hlavnými kandidátmi najmenší podiel odmietajúcich voličov, dokázala vo volebných modeloch za krátky čas nabrať státisíce podporovateľov. Je tak celkom iste v hre o postup do druhého kola.
A aj o celkové víťazstvo. Začiatkom decembra mala zo všetkých kandidátov na výhru zrejme najvyššiu šancu – podľa dvoch volebných prieskumov disponuje najvyšším potenciálom. Navyše – ako ukazujú všetky aktuálne prieskumy – je najsilnejšou kandidátkou prípadného druhého kola. Porazila by totiž oboch svojich konkurentov.
Babiša by porazila rozdielom 14 až 18 percentuálnych bodov, Pavla rozdielom 8 až 13 percentuálnych bodov (podľa rôznych agentúr). Jej výhodou oproti obom konkurentom je jej doterajšia nízka nevoliteľnosť.
Veľmi dobré čísla jej však nezaručujú ani víťazstvo, ani istý postup do druhého kola. Nerudovej podpora je totiž pomerne neukotvená a mnoho voličov môže lavírovať. Zatiaľ sa na ňu zásadne nezameriavala verejná kritika ani podrobná mediálna pozornosť, to sa však v posledných dňoch mení.
Rozhodujúce tak pre ňu môže byť, ako v tom dokáže obstáť, vierohodne veci vysvetliť a udržať si podporu. To sa ukáže hlavne v televíznych debatách, pri vypätých momentoch a vo finiši kampane všeobecne. A zároveň potrebuje k voľbám pritiahnuť veľa mladých podporovateľov, u ktorých volebná účasť nebýva vždy vysoká.
Predikcia: Nerudová má veľmi dobre rozbehnutú kampaň, mesiac pred voľbami sú jej šance dosť vysoké. Podstatné pre ňu bude, aby v prvom kole porazila Petra Pavla a v druhom kole získala jeho podporovateľov. Potom má veľkú šancu vyhrať.
Petr Pavel

Bývalý náčelník generálneho štábu uzatvára trio kandidátov, ktorí sa v januári reálne môžu stať hlavou štátu. Jeho pozícia sa oproti predchádzajúcim mesiacom v poslednom období skomplikovala. Dotiahla sa naňho (a v niektorých modeloch ho aj predstihla) Danuše Nerudová, ktorej sa veľmi vydarila letná a jesenná časť kampane.
Pavlova kampaň bola, naopak, v minulých mesiacoch pomerne defenzívna, zamerala sa naňho verejná kritika pre jeho predrevolučnú minulosť. Sám kandidát sa rozhodol vynechávať niektoré debaty, príliš sa nevymedzoval voči protikandidátom a skôr sa sústredil na udržanie si širšej voliteľnosti.
To bola dlho rozumná stratégia, pretože si udržiaval slušný náskok pred Nerudovou a nechával si otvorené dvere aj k voličom opozičných strán a hnutí. Teraz však Pavel svoju kampaň mení a začal byť omnoho dôraznejší. A to nielen proti Nerudovej, ale najmä proti Andrejovi Babišovi.
Proti Nerudovej využil niektoré jej rétorické prešľapy i informácie servera Seznam Zprávy o podnikaní jej manžela. Babiša zase prepája s Maďarskom, ktoré sa vinou vládnej politiky dostalo do veľkých ekonomických problémov, konkrétne s premiérom Orbánom. Na zlepšenie svojho obrazu vytiahol kartu „vojnový hrdina“, ktorá pripomína jeho skutky počas vojny v Juhoslávii a záchranu piatich desiatok francúzskych vojakov, za čo ho Francúzsko vyznamenalo.
Rozhodujúcim momentom pre Pavlovu kampaň bude to, ako dokáže odraziť nápor zo strany Nerudovej. Tá vyrástla na podobnú mieru podpory a o tom, kto postúpi ďalej, sa rozhodne medzi voličmi, ktorí zvažujú oboch.
Pavel potrebuje, aby sa negatívna pozornosť upútala aj na bývalú rektorku Mendelovej univerzity a aby sa zmobilizovali vlažnejší voliči, ktorí o ňom uvažujú. Tentokrát skutočne môže platiť klišé, že rozhodnú až televízne debaty tesne pred koncom.
Pavel sa s Nerudovou, ktorá je teraz jeho reálnou súperkou, zatiaľ v skutočne kritickej predvolebnej debate nestretol. Ponuku CNN Prima News na priamy duel už pred Vianocami odmietla Nerudová, ich súboj tak bude na programe po Novom roku.
Predikcia: Pavel patrí medzi troch kandidátov s reálnou šancou voľby vyhrať. Nerudová má teraz o niečo lepšie šance ísť do druhého kola, Pavlove možnosti sú však stále úplne otvorené. Je skôr menej pravdepodobné, že by do druhého kola mohol postúpiť s Nerudovou, kľúčový súboj sa tak v januári odohrá práve medzi nimi.
Pavel Fischer

Senátor Pavel Fischer kandiduje za prezidenta už po druhý raz. Pred piatimi rokmi sa stal jedným z prekvapení volieb, získal totiž viac než desať percent hlasov a skončil na treťom mieste.
V aktuálnej prezidentskej kampani preňho bude veľmi zložité podobný výsledok zopakovať. Dlhodobo má síce slušný volebný potenciál (medzi 15 a 20 percentami), reálne je však na jeho pozícii priveľká tlačenica. Zameriava sa totiž najmä na voličov strán vládnej koalície, ktorí tento rok smerujú predovšetkým k Nerudovej a Pavlovi.
Zatiaľ sa neukazuje, že by dokázal výrazne naberať podporu. Z volebných prieskumov totiž vyplýva, že sa jeho sila takmer nemení. To preňho znamená problém, na začiatku decembra totiž na vedúcu trojicu strácal priepastných 17 percentuálnych bodov a nijako sa mu nedarí vymaniť sa z hladiny okolo šiestich až siedmich percent.
Jeho terajšia strata sa v zásade nedá dohnať, pokiaľ sa teda kampaň Nerudovej a Pavla v závere úplne nerozsype. A s tým sa príliš nedá počítať. Navyše oproti obom menovaným nemá Fischer viditeľnú kampaň, peniaze na veľkú propagáciu alebo široký tím dobrovoľníkov.
Bez toho bude ťažké získať väčšie množstvo hlasov, aj keby sa mu podaril žiarivý úspech v televíznych diskusiách tesne pred voľbami.
Na druhej strane logika spojených nádob u provládnych voličov platí v tomto prípade aj obrátene: akékoľvek percento navyše pre Fischera znamená oslabenie Nerudovej s Pavlom. A okrem toho bude jeden z nich Fischerove hlasy potrebovať v druhom kole.
Predikcia: Fischer má cestu do druhého kola takmer iste uzavretú, jeho podpora sa nijako nevyvíja a jeho kampaň je neviditeľná. Vo finiši naňho bude narastať tlak, aby z volieb odstúpil a podporil Nerudovú s Pavlom (alebo jedného z nich).
Marek Hilšer

Senátor Marek Hilšer rovnako ako Fischer kandidoval za prezidenta už pred piatimi rokmi a svojím výsledkom takisto prekvapil. V tohtoročnej kampani sa však radí skôr medzi outsiderov.
Jeho šanca na dobrý výsledok leží v schopnosti osloviť voličov vládnej koalície a zatiaľ sa nejaví ako úplne vysoká. Aktuálne volebné modely mu prisudzujú podporu okolo štyroch až piatich percent. Z dlhodobejšieho pohľadu sa navyše zdá, že jeho sila stagnuje či klesá.
Hilšer však kandidatúru nevzdáva. Nedávno oznámil, že priame voľby nemajú byť súbojom marketingu a ľudia by nemali voliť menšie zlo. Reagoval tak na výzvy, aby z kampane odišiel a svojim podporovateľom odporučil voľbu niektorého zo silnejších kandidátov.
Senátor v kampani zostáva, čo je celkom legitímny postoj. Nové hlasy mu však prinesie ťažko. Hilšer by potreboval omnoho robustnejšiu propagáciu a viditeľnú kampaň, ktorá nestojí na odpovedaní na otázky, či z volieb odstúpi.
Doteraz s tým však nezačal. Jadrom jeho kampane sú najmä besedy a predvolebné debaty rôznych médií, to je však preňho málo. Zjavne mu okrem veľkého tímu chýbajú aj peniaze, kampaň financuje prostredníctvom štátneho príspevku, ktorý získava hnutie Marek Hilšer do Senátu za jeho mandát.
Dôležitým krokom z pohľadu kampane (a budúcich pravidiel) bolo, že senátori, ktorí Hilšera navrhli, napadli registráciu Denisy Rohanovej. Najvyšší správny súd im vyhovel. Tento úspech si Hilšer a spol. môžu odškrtnúť.
Predikcia: Pre Hilšera bude zložité získavať nových voličov, segment potenciálnych podporovateľov patrí silnejším kandidátom (Nerudová a Pavel). Bude aj naďalej čeliť výzvam na odstúpenie, ktoré odmieta. Do druhého kola nepostúpi.
Josef Středula

Šéf Českomoravskej konfederácie odborových zväzov do kampane vstúpil ako outsider. Na jeho strane spektra, kde by mohol získavať hlasy, totiž operuje Andrej Babiš, ktorý má veľký počet verných voličov. Pokiaľ by Středula chcel postúpiť do druhého kola, musel by získať práve tieto hlasy.
Podporu od ľudí, ktorí sú fanúšikmi Fialovej vlády, totiž získa len ťažko. Podľa dát modelu STEM ho na začiatku decembra odmietalo v prvom kole dokonca viac voličov než Babiša.
Od štartu kampane sa mu nepodarilo nijako zásadne vyrásť, stále sa pohybuje okolo štyroch percent. Prezidentská kampaň by preňho mohla byť dobrým vstupom do najvyššej politiky, potreboval by sa však viac profilovať. Zatiaľ sa rovnako ako jeho dvaja kolegovia senátori spolieha hlavne na predvolebné debaty. Tie však často nemusia sledovať práve tí voliči, ktorých nutne potrebuje – teda podporovatelia ANO, ČSSD, komunistov a čiastočne SPD. Iné atribúty kampane nie sú príliš viditeľné, navyše sa mu nepodarilo vytvoriť okolo seba väčšiu vlnu záujmu na ľavicovej strane spektra.
Jeho kandidatúra je však už v prvom kole dôležitým faktorom z hľadiska rozloženia síl. Ak by sa mu darilo posilňovať, mohol by oslabovať Andreja Babiša. Zatiaľ sa však nezdá, že by mu to mohlo vo väčšej miere vyjsť.
Predikcia: Středulova kampaň smeruje k neúspechu v prvom kole. Problémy naznačila už demonštrácia odborov na začiatku septembra v Prahe. Je nepravdepodobné, že by sa mu podarilo v cieľovej rovinke výrazne vyskočiť, podobný typ voličov mieri skôr k Babišovi.
Jaroslav Bašta

Jaroslav Bašta kandiduje ako nominant hnutia SPD, získal na to podpisy 20 poslancov (vrátane svojho vlastného).
Podporu má stále veľmi nízku, podľa dvoch decembrových volebných prieskumov by oslovil približne tri percentá voličov. To je iba zhruba tretina až štvrtina podpory, akú má vo volebných prieskumoch SPD. To znamená, že Bašta nie je schopný osloviť ani voličov vlastného hnutia.
Dáta z volebného modelu STEM ukazujú, že podpora voličov hnutia Tomia Okamuru je aktuálne veľmi rozdrobená. SPD sa snaží Baštovu kampaň propagovať najmä na sociálnych sieťach, podporilo ho aj hnutie Trikolora, ktoré s SPD spolupracovalo v jesenných voľbách, a aj časť národoveckej scény.
Baštova slabá pozícia je veľmi výhodná pre Andreja Babiša. Výrazná kampaň v Baštov prospech by mu mohla komplikovať zbieranie hlasov na národoveckej scéne, ktoré bude potrebovať v druhom kole, ale aj na postup doň.
Zatiaľ sa však zdá, že Baštov potenciál je zanedbateľný a jeho výber je jedným z faktorov, ktorý šéfovi hnutia ANO pomáha na ceste do druhého kola.
Predikcia: Bašta skončí už v prvom kole. Jeho zisk ešte môže narásť, je však skôr nepravdepodobné, že by začal výrazne naberať ďalšie hlasy.
Tomáš Zima

Kampaň bývalého rektora Karlovej univerzity je celkom neviditeľná. S výnimkou niektorých verejných debát, kam ho pozvú, nevyvíja prakticky žiadnu výraznú aktivitu. A to ani na sociálnych sieťach.
Tomu zodpovedá aj vývoj jeho podpory. V troch dostupných modeloch získal nanajvýš 1,5 percenta hlasov. Nedá sa pritom predpokladať, že by sa na tom malo čokoľvek meniť. Podľa výskumníkov je jeho volebný potenciál iba štyri percentá.
Zatiaľ to vyzerá tak, že Zima síce dokázal získať podpisy senátorov, ktorí ho do volieb vyslali, nedokázal však osloviť žiadnu voličskú skupinu. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa na tom malo vzhľadom na dynamiku jeho kampane niečo meniť.
Predikcia: Zima výrazne neuspeje, získa nanajvýš jednotky percent hlasov.
Karel Diviš

Podnikateľa Karla Diviša v minulom týždni vrátil do hry o prezidentský post Najvyšší správny súd. Ten zrušil rozhodnutie ministerstva vnútra, ktoré ho odmietlo do volieb zaregistrovať. Diviš je, mimochodom, jedným z troch kandidátov, ktorí dokázali zozbierať podpisy od občanov. Okrem neho, Nerudovej a Pavla sa všetci ostatní spoľahli na podporu poslancov alebo senátorov.
Diviša ministerské rozhodnutie poškodilo, cynickým pohľadom to však preňho nie je zas až taký problém. Prinieslo mu totiž veľkú pozornosť médií aj verejnosti. Z pohľadu pravidiel a rovného prístupu pre kandidátov je to však problematická situácia.
Prvé prieskumy, ktoré Divišovu podporu merali, príliš vysoké čísla neukázali. Podľa modelu STEM by ho začiatkom decembra volilo 0,9 percenta ľudí. Jeho podpora by však vo finále mohla byť vyššia, a to práve vďaka naňho uprenej pozornosti napríklad v televíznych debatách. V prospech Diviša môže hrať aj to, že je v politike novou tvárou.
Nádej vybojovať výrazný zisk mu však faktor menšej známosti prakticky znemožňuje. No v zásade každé percento, ktoré získa navyše, môže byť veľkým pozitívom pre jeho prípadné ďalšie politické ambície.
Predikcia: Diviš do druhého kola nepostúpi. Už samostatná kandidatúra s podporou občanov je však preňho dobrým výsledkom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Jan Tvrdoň
Deník N






























