Denník N

Iránsky stand-up komik, čo rád pije borovičku: V jeden deň ma kontrolovali trikrát

Siavash Alaghmandan Motlagh (24) prišiel na Slovensko po zmanipulovaných iránskych voľbách a nasledujúcich represiách v roku 2009.  Jeho rodičia v Bratislave pracujú ako učitelia na medzinárodnej škole. Sám pracoval v IT, teraz sa sústreďuje na učenie slovenčiny a umenie stand-up. Má tu aj brata a sestru, obaja sú študenti. Foto N – Vladimír Šimíček
Siavash Alaghmandan Motlagh (24) prišiel na Slovensko po zmanipulovaných iránskych voľbách a nasledujúcich represiách v roku 2009.  Jeho rodičia v Bratislave pracujú ako učitelia na medzinárodnej škole. Sám pracoval v IT, teraz sa sústreďuje na učenie slovenčiny a umenie stand-up. Má tu aj brata a sestru, obaja sú študenti. Foto N – Vladimír Šimíček

Mladý Iránec, ktorý sa s rodinou prisťahoval na Slovensko po brutálnych represiách iránskeho režimu, rozpráva, prečo má Slovensko rád, aj čo si myslí o monitorovaní všetkých moslimov, ktoré nariadil premiér Robert Fico.

Siavash Alaghmandan Motlagh sa síce stále učí slovenčinu v škole, ale už sa stihol osvedčiť ako vtipný stand-upista v komediálnej šou Silné reči, kde mieša angličtinu so slovenčinou a rád vtipkuje, ako pije borovičku, čo by v Iráne nemohol.

Čo hovoria ľudia, keď vás stretnú? Že vyzeráte ako hipster alebo skôr ako člen iránskej Revolučnej gardy?

Asi pol na pol (Smiech). No, je jasné, že na mne hneď na začiatku vidia podľa tváre, že som tmavší, že musím byť cudzinec a nezodpovedám európskym kritériám. Na Slovensku mám však väčšinou veľmi milé reakcie. Ľudia často vôbec netušia, odkiaľ som, sú zvedaví, pýtajú sa, odkiaľ som prišiel. Niekedy je to otravné, ale vždy som pripravený vyrozprávať im svoj príbeh.

Máte v Iráne hipsterov?

Obrovské množstvo, presne ako tu. A ako na Slovensku, tak aj v Iráne chodia do extrému, aby vyzerali jedinečne. Tu vidíme hlavne veľa brád, v Iráne sa zase nosia medzi hipstermi fúzy. V Iráne brada znamená iné veci (Smiech). Napríklad tie revolučné gardy, nábožensky orientovaní ľudia ich nosia, takže nie vždy sú tak pozitívne vnímané.

V Teheráne by ste nenosili takú bradu?

Ani neviem, možno áno, možno nie. V Iráne si musíte dávať pozor, ako vyzeráte, aby ste nemali problémy.

Vaše meno znie celkom komplikovane. Znamená niečo?

Jasné. Siavash je tradičné perzské meno, ktoré by sa dalo preložiť ako ten, čo má čierneho koňa. Ide o jeden z príbehov perzského básnika Ferdowsiho, kde vystupuje princ, ktorého chce zviesť jeho nevlastná mama. Keď ju odmietne, našije naňho obvinenie zo znásilnenia. Siavash sa musí očistiť tak, že prejde koňom cez oheň, a podarí sa mu to tak, aby sa vôbec nezranil. To bola taká tradícia dokázať svoju nevinu. Aj tak však musel zmiznúť z Iránu do vymyslenej krajiny Turan. Veľa iránskych mien pochádza práve z tejto Ferdowsiho knihy Shahnameh.

Má to niečo s islamom?

Vôbec. Perzský básnik Ferdowsi sa snažil udržať tradíciu perzského jazyka pri živote, keď Irán čelil tlaku arabčiny, ktorá bola v tom čase dominantným jazykom vedy či obchodu. Snažil sa preto zachovať čistú verziu perzštiny, aby staršie generácie mali z čoho čerpať.

Má veľa iránskych mien za sebou taký príbeh?

Ako ktoré. Tak ako na Slovensku máte biblické mená, aj u nás sú veľmi populárne mená z koránu ako Ahmed, Mohamed, Alí. Ja som mal desať spolužiakov, čo sa volali Alí. 

A ako je to s vaším priezviskom?

Muži aj ženy si nechávajú svoje mená aj po svadbe. V Iráne má často dve časti. Pred asi dvesto rokmi neboli v Iráne rodné listy, tak nová vláda zaviedla priezviská. Väčšinou išlo o profesiu alebo korene. Ale keďže veľa ľudí malo rovnaké povolanie a pochádzali z rovnakého miesta, tak sa pridala druhá časť. No a moje priezvisko Alaghmandan znamená zaujímavý človek. A jeho druhá časť, Motlagh, absolútny.

Čiže ste absolútne zaujímavý človek?

Haha, áno, je to zábavné meno. Ani v Iráne, ani v Európe sa debata o ňom nezaobíde bez vtipov.

Video: Siavash z Iránu má úspech v Bratislave, mieša slovenčinu a angličtinu

Ako ste sa dostali na Slovensko, ako migrant či utečenec?

Neprišli sme ako utečenci hľadať azyl. V mojej krajine situácia nie je až taká zlá, aby sme mohli žiadať o azyl. Lenže je toľko vecí, čo v Iráne nefungujú. Nemáme tam slobodu, sociálne zabezpečenie, dobrú zdravotnícku starostlivosť. Necítite sa tam ako normálna súčasť spoločnosti, ale skôr ako nástroj na výrobu peňazí pre režim. Ekonomicky to pre tvrdé sankcie a pre zlú zahranično-politickú orientáciu začalo veľmi upadať. No v roku 2009 to bolo pre nás už neúnosné.

Odišli ste pre zmanipulované voľby v prospech Ahmadínedžáda a brutálne potlačené miliónové demonštrácie v Teheráne?

Áno, to bol kľúčový moment. Síce boli ulice plné protestujúcich ľudí, režim však začal do nich strieľať. Hlavne milície, basídži, začali biť ľudí. Aj ja som chodil na demonštrácie, ale vždy som radšej zmizol, keď som počul streľbu. Mal som sedemnásť a veľmi som prežíval, že som ešte nemohol voliť Musávího (opozičný líder, pozn. red.). Aj tak som bol však skeptický. Väčšina ľudí v Iráne vôbec nevie, čo je to demokracia. Nechcú túto vládu, ale nevedia, aká by mala prísť po nej. Revolúcia toto nevyrieši, ak áno, tak by to vyriešila tá predtým.

Odišli ste s rodičmi?

Áno, vzali nás s mojou mladšou sestrou aj bratom. Pamätám si, ako môj otec hovoril, že už v tomto systéme nevie žiť. Bol tínedžerom, keď sa začala islamská revolúcia, a odvtedy to preňho šlo len dolu vodou. Po revolučných rokoch prišiel konflikt so Západom, potom dlhé roky vojny medzi Iránom a Irakom. Slovensko bolo pre nás dobrá voľba, je členom Európskej únie, nie je tu až také ťažké získať víza. Moja mama kedysi robila na slovenskej ambasáde v Iráne, a vedela, ako funguje získavanie víz.

Vo svojom stand-upe si robíte žarty, ako prvá vec, čo ste sa naučili po slovensky, bola borovička a ako si ju objednať v bare. V Iráne by ste za to skončili vo väzení. Ako to tam funguje s pitím alkoholu?

Záleží na tom, ako veľmi chcete piť, a teda ako veľmi chcete porušiť zákon. V Iráne je síce zakázané piť alkohol, ale aj tak im to nemôžete úplne zakázať. Ľudia si vždy nájdu spôsob, tak ako tu máte napríklad dílerov marihuany, v Iráne máme dílerov alkoholu. Väčšinou sú to Arménci, kresťania, ktorí si ho môžu vyrábať a majú z toho dobrý biznis.

Robia hlavne arak?

Áno. Najpopulárnejší arak je z hrozna, potom z datlí. Predávajú ho v päťlitrových galónoch, je to možno ešte silnejšie ako borovička.

Určite ste počuli nášho premiéra, ako dal monitorovať každého moslima v krajine. Už si vás všimli? 

Polícia ma zastavila v jeden deň trikrát. Raz vo Viedni, policajti tam boli veľmi príjemní, len skontrolovali môj pas. V ten istý deň ma slovenskí policajti zastavili pri Slavíne, aby som si rozopol bundu. Povedal som, že jasné, a rozopol si bundu. Potom mi skontrolovali batoh, pozreli sa doň. A potom sa ma pýtali, či nosím zbraň, povedal som, že nie. Skontrolovali môj pas. A opýtali sa ma v slovenčine – a čo tu robíš? Povedal som im, že študujem. Pýtali sa čo, odvetil som, že slovenčinu. Potom sa poďakovali a ospravedlnili, že ma obrali o čas. Chvíľu nato ma zastavili ďalší na inom mieste.

Čo si o tom monitorovaní myslíte?

V prvom rade neverím slovám premiéra, že monitoruje naozaj každého moslima. Tiež si však myslím, ako ukázala história, keď sa vypichla len jedna konkrétna menšina, neskončilo sa to dobre. Ale o. k., viem, skadiaľ som, aké mám korene, ak ma idú monitorovať, tak nech to slobodne robia.

Bolo to pre vás na Slovensku zo začiatku ťažké?

Veľmi, dospieval som, nerozumel som jazyku, nemal som tu kamarátov a väčšina rodiny zostala v Iráne. Bolo to ťažké obdobie. Dokonca ma raz aj zbili náckovia.

Ako sa to stalo?

Pred tromi rokmi v Starom meste v Bratislave som sa v jednom podniku na ulici, kde bývam, pochytil s jedným chlapíkom. Drgol som doňho, nebolo to nič vážne, ale odišiel som radšej preč. Na druhý deň sa však zjavil znovu aj s dvomi silnými mužmi a začali ma biť. Našťastie sa nestalo nič vážne, zostal som v jednom kuse. Vtedy som ešte nehovoril veľmi dobre po Slovensky, ale veľmi zjavne išlo o rasistov v hokejových dresoch.

FOTO N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Politici tu hovoria, že migranti by tu aj tak nechceli žiť. Vy ste s rodinou zostali. Prečo?

Aj keď je životný štýl na Slovensku a v Iráne úplne iný, mám to tu rád. Iránci sú napríklad oveľa srdečnejší, Slováci si udržujú odstup. A to mi, napodiv, vyhovuje. V Iráne totiž často za svoju srdečnosť požadujú kompenzáciu, aby za vás rozhodovali, starajú sa do vášho života. Spoločenský a súkromný život nie je veľmi v Iráne oddelený. Tu máte svoje súkromie, rozhodujete sa sám za seba, ľudia rešpektujú váš priestor, a to je fajn.

Môžete sa vrátiť do Iránu?

Nie, pretože som odišiel v čase, keď by som mal nastúpiť do armády. Po 18 rokoch musíte slúžiť dva roky v armáde, nesmiete vtedy s výnimkou 20 dní a po zaplatenej zálohe odísť z krajiny. Moje peniaze sú preč, a aby som tam mohol žiť, musel by som ísť na vojnu. Keďže som tu vyrástol v kritickom období, dospieval som tu, už sa cítim aj správam trochu ako Slovák. Politici to všade používajú pre živenie svojej agendy, lebo je po tom dopyt. Ľudia, ktorí utekajú zo Sýrie, však utekajú pred zlými moslimami.

Korene vašej rodiny sú moslimské?

Keďže v islame platí, že ak sa narodíte do moslimskej rodiny, tak ste moslim, a v Iráne je väčšina obyvateľov moslimská, tak formálne sme moslimovia. Lenže ani ja, ani moja rodina nie sme nábožensky založení, sme sekulárni. Irán je moslimská krajina vyše tisíc rokov, ale Islamská republika, ktorá tú vládne podľa zákonov šaríe, je pri moci pár desaťročí. Okolo 70 percent populácie Iránu sú ľudia pod 30 rokov, to znamená, že sú produktom islamskej revolúcie. Naučili sa arabsky, spamäti citujú Korán, či to majú radi, alebo nie, populácia je moslimská. Veľa ľudí sa s tým nestotožňuje.

V Iráne čítate Korán len po arabsky?

Áno, je tam napísané, že by sa mal čítať po arabsky. Okolo siedmich rokov učia deti recitovať súry z Koránu a od dvanástich sa základy arabčiny učia v školách. Je to aj súčasť prijímacích skúšok na univerzitu.

Hovorí v Iráne každý po arabsky?

To nie, aj pre veľmi slabý vzdelávací systém, je to rôzne. Rád hovorím po arabsky, je to veľmi muzikálny jazyk a má veľkú slovnú zásobu.

Je ťažšia ako perzština?

Sú úplne iné, už len gramatikou, napríklad perzština nemá rozdeľovanie na ženský a mužský rod. V čom je možno perzština ťažšia ako arabčina, je napríklad obrovský rozdiel medzi jej oficiálnou verziou a neformálnou. Ak rozprávate oficiálnou perzštinou podľa knihy, všetci by sa vám smiali. Úplne inak sa to vyslovuje, melódia vety je úplne iná. Nemôžete ísť do obchodu a prehovoriť týmto štýlom. Intonácia je veľmi dôležitá, v niektorých mestách v Iráne sa mi môže stať, že nebudem dobre rozumieť.

Viete si predstaviť, že sa raz Irán zmení na slobodnejšiu krajinu? V krajine je teraz pri moci umiernený prezident Ruhání, sankcie sa končia, ale Musáví je stále v domácom väzení a ajatolláh Chameneí je stále rovnako naladený.

Irán sa môže zmeniť len veľmi pomaly. Aj v roku 2009 síce veľmi veľa ľudí volilo Musávího a volebné podvody boli zjavné. Lenže medzi ľuďmi nebola jednota a nie sú ani naučení vážiť si hodnoty slobody, väčšina ani nevie, čo to je. Ani ja som to nevedel, kým som neopustil Irán. Ale aj v Barme či na Kube sa začínajú veci pomaly meniť, tak uvidíme.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie