České rozprávky sa boja temnoty a zla. Dopláca na to aj Krakonošovo tajomstvo

Žáner českej televíznej rozprávky má zľahka čudnú históriu aj súčasnosť. Spomeňme si na štúdiové rozprávky zo 70. a 80. rokov s lepenkovými kulisami a patetickým rečnením hercov vykúkajúcich spoza falošného krovia a medzi naaranžovanými vetvami, ktoré mali imitovať kmene stromov.

Dnes už sú televízne rozprávky farebné a o niečo výpravnejšie, ale na ich príbehovej čierno-bielosti a dojme, že sú si všetky podobné, im to veľa neuberá. Je potom logické, že si diváci dokážu často len ťažko vybaviť, aké boli televízne rozprávky posledných rokov – a to aj napriek tomu, že väčšina z nich sa zvyčajne počas vianočných sviatkov reprízuje.

V týchto rozprávkach akoby sa zastavil čas. Súdiac podľa kostýmov či dekorácií a idylických skanzenovitých chalúpok, zastali kdesi v časoch českého národného obrodenia, takže väčšina postáv vyzerá ako vystrihnutá z doby aj rozprávok Boženy Němcovej. To spolu s ich vlečúcim sa tempom ešte sťažuje prijatie týchto diel najmladším, dynamickými netflixovými programami nasýteným publikom, ktorému sú určené.

Sebaparódia a lacné špeciálne efekty 

Medzi tvorcami televíznych rozprávok v rámci obmedzených televíznych možností vyniká Karel Janák, režisér niekoľkých týchto diel v posledných rokoch.

Opačným extrémom je napríklad autor televíznej rozprávky z roku 2018 televízny matador Zdeněk Zelenka, ktorého poetika sa od niekdajšej Nesmrteľnej tety vôbec neposunula, skôr ešte dospela k sebaparódii.

https://www.youtube.com/watch?v=lHx6sskzTdY

Niet divu, že väčšine divákov môžu všetky tie dobré či zlé princezné, múdri králi či zlovestní radcovia splývať. Televízna produkcia je obvykle menej ochotná do filmov investovať, než by bola tá filmová, a to zjavne aj v prípade, keď ide o koprodukciu, ako to je práve v prípade Krakonošovho tajomstva, ktoré vzniklo v spolupráci s Nemeckom.

Výsledkom je – zdvorilo povedané –