V Poľsku sa bojuje o Ústavný súd, Kaczyński tam chce dosadiť päť svojich ľudí

Magazín Polski Newsweek vyšiel s titulkou, na ktorej pochováva poľskú ústavu. „Máme jednoznačne do činenia s útokom na demokraciu,“ povedal jeho šéfredaktor Tomasz Lis.

Denník Gazeta Wyborcza zasa nedávno k svojmu víkendovému vydaniu pridával kópiu ústavy, aby Poliaci „poznali svoje práva predtým, ako ich nám vezmú“. Šéfredaktor Adam Michnik píše o „putinizácii poľskej demokracie. Nie je to strašenie PiS-om, PiS straší sám“.

PiS, teda strana Právo a spravodlivosť, má za sebou úspešný rok. V máji získal vo voľbách poľského prezidenta a v októbri aj väčšinu v parlamente, vďaka ktorej vytvorila strana jednofarebnú vládu. Jedinou brzdou jej moci je momentálne Ústavný súd.

Ten má podobnú funkciu ako na Slovensku, môže zastaviť zákon, ak je v rozpore s poľskou ústavou. Presne to robil aj v rokoch 2005 až 2007, keď naposledy táto konzervatívna strana vládla v krajine. „Bola to jediná časť moci, ktorej sa teoreticky nemohli dotknúť, čo zastavilo ich moc pred 10 rokmi,“ povedal analytik Jacek Kucharczyk z Inštitútu verejných otázok pre AP.

Predseda strany Jaroslaw Kaczyński na to nezabudol. Vláda PiS, ktorú ako premiérka vedie Beata Szydlová, má len pár týždňov, no hneď od začiatku sa snaží do Ústavného súdu presadiť piatich svojich ľudí. Vďaka tomu by za ďalší rok a pol mohli získať sudcovia PiS väčšinu.

November a december

Z nemalej časti si za to hlavná opozičná strana Občianska platforma, ktorá Poľsku vládla až do októbra osem rokov, môže sama. Na súde bolo donedávna 14 z 15 sudcov, ktorých zvolil jej parlament. Strana to chcela zaistiť aj po voľbách.

V júni prijala kontroverzný zákon, ktorý jej umožňoval, aby ešte pred voľbami zvolila piatich sudcov, ktorí mali nahradiť troch sudcov odchádzajúcich v novembri a dvoch v decembri. V októbri, dva týždne pred voľbami, týchto náhradníkov starý parlament aj zvolil. Strana už vtedy vedela, že po voľbách sa jej vláda končí.

Nový prezident Andrzej Duda, kandidát strany PiS, ich odmietol menovať. Koncom novembra nový parlament ovládaný PiS presadil novelu zákona o Ústavnom súde, o pár dní neskôr zrušil predchádzajúcu voľbu starého parlamentu a dal možnosť PiS vybrať si nových piatich sudcov. „Dnes skončil názov Právo a spravodlivosť, nastalo bezprávie a nespravodlivosť,“ povedala bývalá premiérka Ewa Kopaczová.

Nových sudcov potvrdil 2. decembra parlament. Štyroch z nich ešte v noci na 3. decembra vymenoval poľský prezident. Nebolo na čo čakať. Na druhý deň totiž Ústavný súd vydal rozhodnutie v prípade júnového zákona. Podľa neho starý parlament ovládaný Občianskou platformou porušil ústavu, keď už v októbri volil dvoch sudcov na miesto tých, ktorí končili až v decembri. No v súlade s ústavou bola voľba troch „novembrových“ sudcov. Súd zároveň vyzval prezidenta, aby túto trojicu vymenoval.

PhD z práva

Andzrej Duda, ktorý má titul PhD z práva, to však odmieta. „Dnes má iná strana väčšinu v Sejme a ona predstavuje vôľu voličov. Také sú zásady demokracie,“ povedal. V stredu miesto toho prijal po odchode posledného sudcu, ktorému vypršal 9-ročný mandát, sľub piatej sudkyňe PiS.

Ústavný súd v stredu vyhlásil, že poslanci PiS novelou vo väčšine bodov porušili ústavu. Okrem iného aj výzvou, aby nový parlament znovu volil piatich nových sudcov. „Súd tiež uznal, že Sejm nemôže obsadiť tri miesta na súde, ktoré už boli dosadené starým parlamentom. Znamenalo by to, že sudcov zrazu bude 18 a ústava hovorí o 15-ich,“ napísala Gazeta Wyborcza. Nebolo jasné, ako na rozhodnutie zareaguje PiS.

Už pred rozhodnutím viacerí experti hovorili, že zákon je protiústavný. Aj Dudova alma mater, Právnická fakulta Jagelonskej univerzity, kde študoval aj učil právo, vydala stanovisko, v ktorom píše o možnom „ohrození súdnictva“ v krajine. „Mrzí ma, že môj žiak, prezident Duda, porušuje ústavu,“ povedal pre wyborcza.pl profesor Jan Zimmermann,ktorý bol jeho doktorandský školiteľ. Podľa kritikov prezident opäť dokázal, že nie je nadstranícky, ako sľuboval po príchode do prezidentského paláca.

Ukázal to napríklad aj nedávno, keď dal amnestiu Mariuszovi Kamińskému, ktorý má v novej vláde na starosti tajné služby. Prvostupňový súd ho predtým odsúdil za zneužitie právomocí počas prvej vlády PiS, Kaminski sa odvolal. Amnestia prezidenta ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu je niečo, čo sa podľa niektorých expertov v demokratickom Poľsku ešte nestalo.

Udalosti v krajine si všimli aj v zahraničí. Novelu, ktorá „podkopáva vládu zákona“, kritizovala Rada Európy. O Poľsku sa malo hovoriť aj v Európskom parlamente, napokon to v stredu zrušili.

Pri snahe o ovládnutie Ústavného súdu sú dôležité počty. Počas nasledujúcich štyroch rokov vlády PiS končia ešte traja sudcovia, ktorých bude treba nahradiť. Posledného z nich v polovici roka 2017. Ak by teda teraz dotlačili na súd piatich svojich kandidátov, mali by o rok a pol dohromady osem sudcov z 15, čiže väčšinu. PiS by sa nemusel natoľko báť, že ich zákony bude vracať Ústavný súd.

V šľapajach Viktora Orbána

Po jednoznačnom víťazstve PiS vo voľbách sa mnohí obávali, že Poľsko s PiS na čele sa vydá na cestu orbánovského Maďarska. Ten je Kaczyńského vzor a ich základné názory sa líšia iba v pohľade na Rusko Vladimira Putina, voči ktorému je poľská strana ešte kritickejšia ako ich predchodkyňa.

Získaním väčšiny na Ústavnom súde právne pochybnými krokmi ide Jaroslaw Kaczyński skutočne v šľapajach Viktora Orbána. Ten po roku 2010, keď sa znova dostal k moci, dosadil na maďarský Ústavný súd svojich ľudí aj tým, že ho rozšíril z 11 na 15 členov, predĺžil tiež funkčné obdobie sudcov.

Zmena pohľadu Ústavného súdu je jednoznačná. Akademici v tohtoročnej štúdii skúmali 23 prípadov, o ktorých rozhodoval maďarský Ústavný súd – 10 v období, keď na súde Orbánovi sudcovia nemali väčšinu, a 13 v čase, keď už väčšinu získali. Pri prvej konštelácii vo všetkých 10 prípadoch súd rozhodol proti vláde. V druhej kategórii v 10 z 13 prípadov rozhodol v prospech vlády.