Denník NŽilinka sa izoloval, sťažoval sa Fico. Nakoniec pomohol jemu, Kaliňákovi aj ďalším. Na súde ožijú „Robo a Strapatý“

Robert Fico, Robert Kaliňák pred policajným prezídiom. Vedenie generálnej prokuratúry. Foto N - Tomáš Benedikovič a TASR.
Robert Fico, Robert Kaliňák pred policajným prezídiom. Vedenie generálnej prokuratúry. Foto N – Tomáš Benedikovič a TASR.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka a paragraf 363 dokázali pomôcť mnohým vplyvným zbaviť sa obvinenia. Prípady guvernéra NBS či exšéfa tajnej služby napriek tomu opäť ožili.

Izoluje sa, nekomunikuje a na správy odpovedá smajlíkmi. Ešte vlani v lete sa predseda Smeru Robert Fico takto sťažoval na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Na stretnutiach na poľovníckej chate neskôr trojnásobný expremiér povedal, že šéf prokurátorov napokon poslal Smeru jeden odkaz.

„Že sa nemusíme báť prijatia týchto zmien, pokiaľ ide o 363-ku a rozdelenie generálnej prokuratúry a špeciálnej prokuratúry, lebo že na to nebudú mať čas,“ tlmočil Fico odkaz ďalším účastníkom stretnutí na poľovníckej chate neďaleko Levíc.

Okrem neho tam bol aj exminister vnútra, advokát Robert Kaliňák, jeho kolegovia z advokátskej komory Marek Para, Pavol Gašpar a otec v tom čase väzobne stíhaného nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, Miroslav.

Žilinka odkaz popiera, ale k zmenám pre odmietavý postoj Borisa Kollára a Sme rodina naozaj neprišlo. Koalícia nezmenila paragraf 363 Trestného poriadku a generálna prokuratúra mohla zasahovať v trestných konaniach naďalej.

Po tom, ako Národná kriminálna agentúra tento rok v apríli obvinila Fica s Kaliňákom v kauze Súmrak, sa na túto spornú súčasť zákona spoliehali aj lídri Smeru. Oboch podozrievali z toho, že ovládli zločineckú skupinu, v ktorej pôsobili nimi dosadení lojálni vysokopostavení úradníci, a cez takto vytvorenú štruktúru sa snažili diskreditovať politických oponentov, najmä exprezidenta Andreja Kisku a lídra OĽaNO Igora Matoviča.

Využívali na to políciu aj finančnú správu. Podľa obvinenia postupne vybudovali štruktúry, ktoré navonok vykazovali známky riadnej činnosti štátu, no ich jediným cieľom bolo udržať sa pri moci.

Spolu s Ficom a Kaliňákom zasiahol Súmrak aj Bödöra a policajného exprezidenta Tibora Gašpara, na ktorých už podal prokurátor obžalobu v kauze Očistec. V nej sa obvinenia týkajú najmä zneužívania polície na politické ciele a Súmrak je jej akousi nadstavbou.

A hoci vyšetrovanie Fica s Kaliňákom už finišovalo, prokurátor na nich nestihol podať obžalobu. Koncom novembra totiž opäť zasiahli u Žilinku.

Ešte chvíľu a už by im nepomohli

V čase, keď obvinení v Súmraku dostali termíny na preštudovanie si spisu, čo býva posledným krokom pred uzavretím prípadu a odovzdaním prokurátorovi, oznámili na generálnej prokuratúre brífing. Žilinka na ňom ohlásil, že Fico a Kaliňák, ale ani Bödör s Gašparom už nie sú obvinení.

Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, na ktorého túto právomoc Žilinka väčšinou deleguje, rozhodol podľa paragrafu 363 a obvinenie všetkým zrušil. Opäť išlo o súboj s časom, pretože, ak by sa už prípad dostal na súd, Kandera by už nemohol doňho zasiahnuť.

Toto rozhodnutie neznamená úplnú stopku prípadu – obnovenie sa podarilo v prípade guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra či bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského, no obviniť túto štvoricu opäť môže byť náročné.

Kandera vo svojom rozhodnutí naznačil, že Úrad špeciálnej prokuratúry môže o celú kauzu Súmrak prísť. Ak sa nepodarí znovu obnoviť obvinenie zo založenia zločineckej skupiny, špeciálna prokuratúra stratí príslušnosť.

Prípad by tak zrejme dostala Krajská prokuratúra v Bratislave, ktorá by vyšetrovala, či sa Fico s Kaliňákom nedopustili prezradenia daňového tajomstva – pričom pri tomto skutku zase Kandera naznačil možné premlčanie.

Naši ľudia

Kauzy Súmrak a Očistec vyplavili vážne podozrenia, ako ľudia vo vedení štátu dokázali využiť policajné zložky – buď na stíhanie nepohodlných alebo, naopak, na ochranu „našich ľudí“.

Tej sa napríklad dnes neteší Martin Borguľa, donedávna vládny poslanec za Sme rodina, ktorého napriek tomu obvinili z korupcie. On vinu odmieta a jeho obvinenie vyvolalo vážnu roztržku v koalícii. Sme rodina hrozila odvolaním ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

Odchod Mikulca bol napokon podmienkou Borguľu i pred zhruba dvomi týždňami pri hlasovaní o vyslovení nedôvery premiérovi. Ak by sa vymenil minister vnútra, poslanec by nepodporil pád vlády Eduarda Hegera. Keďže Mikulec ostal, Borguľa vystúpil z klubu Sme rodina a hlasoval za odvolanie vlády.

Poslanec je stále obvinený a tak ako mnohí ďalší, i on sa obrátil na generálnu prokuratúru a žiada o zrušenie svojho obvinenia. Pomáha si paragrafom 363, ktorý jeho strana odmieta viac ako dva roky zmeniť.

Bernard Slobodník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Komu slúži polícia

Pre prebiehajúce vyšetrovanie o zneužívaní policajných zložiek je kľúčové najmä svedectvo bývalého šéfa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka.

Slobodník najskôr vyšetrovateľom opísal, ako Gašpar aj Bödör zasahovali do vyšetrovaní. Svoje slová už zopakoval aj na súde a minimálne sudca Ján Hrubala zo Špecializovaného trestného súdu mu ako svedkovi uveril. Práve jeho svedectvo totiž bolo rozhodujúce pre odsúdenie, zatiaľ neprávoplatné, expolicajta Mariána Kučerku na jedenásť rokov a trest prepadnutia majetku.

Bol to jeden z policajtov, ktorí sa za úplatky spreneverili svojmu poslaniu. Pôvodne vyšetroval prípad daňových podvodov, kde dôkazy ukazovali aj na príbuzného exministra hospodárstva Petra Žigu, vtedy za Smer, dnes poslanca Hlasu.

Štefan Žiga nakoniec pred šiestimi rokmi obvinený nebol, a to práve vďaka zásahu Gašpara a Bödöra. Ako vypovedal Slobodník, bolo to rozhodnutie „určitej skupiny ľudí, ktorá riadila políciu, a to aj z civilného sektora“. Práve touto vetou narážal na oligarchu z Nitry, ktorý sa podľa vyšetrovateľov správal ako „personalista“  zločineckej skupiny na čele s Ficom a Kaliňákom.

Práve Bödör bol pri „vstupnom pohovore“ nielen so Slobodníkom, ale aj niekdajším šéfom daňových kriminalistov Ľudovítom Makóom. Aj z neho je dnes jeden z kľúčových svedkov.

Štefana Žigu čoskoro čaká súd. Od decembra 2020 je obvinený aj jeho známejší príbuzný, poslanec Hlasu Peter Žiga. Je podozrivý z podplácania, a to na základe svedectva bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej.

Fico verejne hrozí Lipšicovi

Fico niekdajších nominantov svojej strany spochybňuje. Hovorí o nich ako o udavačoch. Opakovane sa vyhráža vyšetrovateľom, prokurátorom aj sudcom, ako voči nim vyvodí zodpovednosť.

Špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi pred dvomi mesiacmi priamo v parlamente povedal, že Smer urobí všetko pre to, aby odišiel z úradu „s veľkou hanbou, lebo ste hanbou právneho štátu“.

Výhrady nemá len Smer. Poslanec Matúš Šutaj Eštok pred dvomi týždňami v diskusii televízie Markíza povedal, že ak by sa Hlas dostal k moci, pokúsil by sa dostať Lipšica z funkcie. Predseda Hlasu Peter Pellegrini následne reagoval, že išlo o súkromný názor poslanca.

Aj meno expremiéra Pellegriniho, ktorý na čele vlády v marci 2018 striedal práve Fica, sa pritom spomína v niektorých výpovediach spolupracujúcich obvinených. O úplatku 150-tisíc eur pre neho vypovedal Imrecze aj Suchoba.

Peniaze pre „Pelleho“ údajne prevzal oligarcha Miroslav Výboh, ktorý je obžalovaný. Suchoba opísal, že peniaze odovzdal v škatuli od šampanského Cristal žltej farby. Po čase prišiel podnikateľovi aj bývalému šéfovi daniarov Výboh povedať, že „Pelle ďakuje“.

Oligarcha skutok popiera. Odkedy ho vlani v lete obvinili, zdržiava sa v zahraničí, pravdepodobne v Spojených arabských emirátoch. Pôvodne sa voči nemu viedlo trestné konanie ako proti ušlému, bol na neho vydaný zatykač, no už to neplatí.

Sudca Jozef Šutka zrušil Výbohovi zatykače krátko po tom, ako bola na Špecializovaný trestný súd podaná obžaloba. Výboh totiž sľuboval, že na pojednávanie, ktoré sa malo konať v októbri, príde.

Žiadne pojednávanie sa neuskutočnilo. Sudcu Šutku preložili na Najvyšší súd a Výbohov spis dostal nový sudca – Michal Truban. Ten zatiaľ žiaden nový termín neurčil.

Niektoré kauzy idú ďalej

Zatiaľ čo Výboh na svoj termín čaká, už v januári sa začne na Špecializovanom trestnom súde proces, v ktorom mená obžaovaných mnohým nič nehovoria. V navonok nenápadnej kauze však môžu mená niekdajších politických špičiek zaznievať oveľa viac, ako by si želali.

Ide o prípad Milana Chovanca, ktorý je aj s ďalšími kumpánmi obžalovaný z daňových podvodov. Podľa obžaloby bol súčasťou zločineckej skupiny, ktorá zrejme na vratkách DPH vytiahla od štátu 75 miliónov eur. Bol to pritom práve Chovanec, ktorý vypovedal, že tieto podvody mali politické krytie.

Na kauzu pred viac ako šiestimi rokmi upozornil časopis Trend, ktorý spomínal aj prepisy telefonických rozhovorov Chovanca so svojím kolegom. V rámci telefonátu spomínali mená „Robo a Strapatý“, a to v súvislosti s vybavovaním vecí u daniarov. Neskôr spresnil, o koho išlo – Kaliňáka a jeho niekdajšieho kolegu z vlády, exministra financií, neskôr dopravy Jána Počiatka.

Ficovo meno sa zase bude spomínať v súvislosti s kauzou Bonaparte, v ktorej sa postaví pred bratislavský súd už právoplatne odsúdený daňový podvodník Ladislav Bašternák. V tejto bytovke Fico roky užíval byt v prenájme s rozlohou 377 štvorcových metrov a terasou viac než 100 štvorcových metrov za 2 650 eur mesačne. Za energie platil 200 eur mesačne.

Líder OĽaNO Igor Matovič mu v roku 2016 vyrátal, že bežne sa za taký byt v centre Bratislavy platilo 7 300 eur mesačne.

Igor Matovič ako opozičný politik pravidelne organizoval protesty pred luxusnou bytovkou Bonaparte, kde býval Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj Bašternák kedysi patril do skupiny „našich ľudí“ chránených Smerom. Pod tlakom zverejnených informácií napokon Bašternáka obvinili a následne v roku 2019 odsúdili za podvody s vratkami DPH na päť rokov. Z väzenia ho už podmienečne prepustili.

Vo februári sa začne nový proces, ktorý opäť súvisí s odpočtami DPH. Bašternák a jeho dvaja spoločníci sú obžalovaní z toho, že od štátu neoprávnene získali takmer milión eur. Sú podozriví, že sa so stavebníkom dohodli na umelom navýšení faktúr za stavebné práce o zhruba tretinu.

Bašternák bol kamarátom Kaliňáka, Počiatka, ale aj mafiána Mariana Kočnera. Práve vďaka týmto kontaktom bol roky „chráneným“ pred zákonom.

Bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Makó vyšetrovateľom opísal, ako ho niekedy v roku 2015 alebo 2016 vytiahol vtedajší policajný prezident Gašpar na obed do reštaurácie Steam&Coffee pod rozhlasom. Zhodou okolností išlo o reštauráciu, ktorá patrila Kaliňákovi s Počiatkom.

Gašpar sa na stretnutí zaujímal o situáciu okolo Bašternáka. Ako vyzerá jeho prípad, či je v plnom rozsahu preukázaná škoda, ktorú daňovými podvodmi spôsobil. „Na to som mu povedal, že nerozumiem, prečo neuplatnil účinnú ľútosť a nezaplatí dlžnú sumu a všetci by boli v pohode. Na to mi Tibor povedal, že „tí zhora to nechcú“, vypovedal Makó.

Kto konkrétne boli „tí zhora“, nekonkretizoval.

Aj meno Kažimír často zaznievalo

Pri menách, ktoré zaznievali vo svedeckých výpovediach spolupracujúcich obvinených, netreba zabudnúť na exministra financií za Smer, dnes guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra. 

Spomínal sa pri kauze Súmrak, no ešte viac sa ho dotkla kauza Mýtnik, ktorá sa už dostala aj na súd. Odkrýva pozadie IT tendrov na finančnej správe, na ktorých počas éry Františka Imreczeho profitoval Suchoba, ale aj ďalší oligarcha spájaný so Smerom Jozef Brhel.

V tejto kauze je obžalovaný aj Kažimírov priateľ, architekt Miroslav Slahučka. Podľa obžaloby si vypýtal úplatok 150-tisíc eur pre človeka, ktorý mal vplyv na rozpočet ministerstva financií. Údajne sa to udialo v čase, keď bol ministrom financií súčasný guvernér národnej banky. Kažimír akékoľvek podozrenia odmieta.

Aj Slahučka vinu popiera, preto aj tu vzniká podobná situácia ako v prípade údajného úplatku pre Pellegriniho. Nie je svedok, ktorý by o úplatku pre neho priamo vypovedal. Je to aj dôvod, prečo sa líder Hlasu trestnému konaniu zatiaľ vyhol.

Kažimíra však nakoniec dobehol iný prípad. Bývalý šéf daniarov Imrecze vypovedal o tom, ako mu zhruba pred piatimi rokmi dal vtedajší minister financií v obálke 48-tisíc eur. Hovorí, že to boli peniaze za urýchlenie a pozitívne ukončenie odvolacích daňových konaní, o čo ho Kažimír žiadal.

Exminister aj v tomto prípade obvinenie odmieta. Bránil sa voči nemu aj pomocou 363, kde uspel. U Žilinku jeho obvinenie zrušili a vznikla situácia ako pri Súmraku, keď sa na generálnej a špeciálnej prokuratúre pozerali na tie isté dôkazy a paragrafy odlišne.  

Prvý námestník Kandera v júni obvinenie Kažimírovi zrušil a po pár mesiacoch ho obvinili opäť. Kažimír znova avizoval, že sa voči tomu bude brániť. Je tak pravdepodobné, že keď prokurátor nevyhovie jeho sťažnosti proti obvineniu, prípad skončí znovu na generálnej prokuratúre, kde si budú môcť opäť pomôcť paragrafom 363.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].