Denník N

15 odborníkov vybralo graf roka 2015

Pozrite si, ktoré grafy označilo 15 odborníkov z finančného sektora, verejnej správy a z tretieho sektora za najdôležitejšie v roku 2015.

 

pavukvahostavu

Váhostav dobre symbolizuje fenomén schránkových firiem veselo obchodujúcich so štátom u nás – a márnosť vládnych snáh sa s tým vyrovnať. Takmer miliardu eur v štátnych zákazkách dostal za posledných 6 rokov Váhostav a patrí tak medzi piatich najväčších dodávateľov štátu. No stále oficiálne nevieme, kto z jeho biznisu profituje.

Za posledný rok vláda trikrát menila zákon, ktorý vraj schránky vyženie z biznisu so štátom. Figu borovú. Vládou preferované riešenie donútilo Váhostav povedať akurát to, čo už dávno vieme z obchodného registra – mená štatutárov, no nie skutočných vlastníkov. A čerešničkou na torte je štátna pomoc Váhostavu za ďalších 50 miliónov eur, ktorú vláda dala Váhostavu, aby odvrátila jeho krach.

Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko

Miera nezamestnanosti na Slovensku po prvý raz dosiahla priemer eurozóny. Hoci miera nezamestnanosti na Slovensku neklesla na predkrízové minimá, počet zamestnaných je najmä vďaka demografickým faktorom rekordný.

Branislav Žúdel, analytik Inštitútu finančnej politiky

Ekonomika prudko rastie, ale pracovné miesta pribúdajú pomaly. I napriek zrýchleniu tvorby pracovných miest v poslednom roku, výdatne poháňanej dočasnými eurofondmi, máme o 102-tisíc nezamestnaných viac ako v predkrízovom roku 2008 (počet obyvateľov vo veku 20 až 64 vzrástol len o 1931 ľudí).

Za pozornosť stojí najmä skutočnosť, že sa nedarí znižovať dlhodobú nezamestnanosť. Počet tých, ktorí sú nezamestnaní viac ako 4 roky, oproti roku 2011 dokonca vzrástol o takmer 20-tisíc.

Trh práce a vládne opatrenia si, prirodzene, vyberajú tých šikovnejších. Nízko visiace ovocie nie je problém s dotáciami pozbierať, tvrdším orieškom sú práve dlhodobo nezamestnaní.

Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky nebolo technicky zvládnuté, využíva ho minimum zamestnávateľov. Pred ďalšou vládou bude opäť stáť úloha, ako znížiť odvodové zaťaženie práce. Bez jej zlacnenia (vrátane obmedzenia vplyvov minimálnej mzdy) a bez obmedzenia regulácií aj Zákonníka práce bude počet dlhodobo nezamestnaných klesať veľmi pomaly.

Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS

Tohtoročná štúdia Šoltésa a Gavurovej z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach preukázala významnú závislosť medzi dostupnými zdrojmi na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a výsledkami odvrátiteľnej, konkrétne liečiteľnej úmrtnosti v dvadsiatich porovnávaných krajinách.

Grafické zobrazenie ukazuje, že Slovensko je výrazne nad osou vyjadrujúcou závislosť uvedených parametrov, čo znamená výrazne horšie výsledky, ako by zodpovedalo objemu vynakladaných výdavkov na zdravotníctvo.

Naopak, Poľsko, Chorvátsko či Estónsko vykazujú nižšiu liečiteľnú úmrtnosť aj s nižšími výdavkami v porovnaní so Slovenskom. Výrazne nižšiu odvrátiteľnú úmrtnosť zasa prezentujú Česko a Slovinsko, a to s výdavkami iba o málo vyššími v porovnaní so Slovenskom.

Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu INEKO

majka

Voľby v marci vyhrá Smer, no Smer / Sieť / OĽaNO / XY získa nečakane málo alebo veľa percent v porovnaní s tým, čo ukazovali posledné zverejnené prieskumy z polovice februára. Pár hodín bude bežať diskusia o tom prečo sa niekoľko týždňov staré prieskumy netrafili do výsledkov a kto bol alebo nebol najbližšie. Na nič sa nepríde a celá vec sa odloží ako ďalší dôkaz (doplňte si podľa vlastnej potreby a presvedčenia). 

Časť predchádzajúceho odstavca si nedávno zažili vo Veľkej Británii. Májové voľby boli v porovnaní s prieskumami zverejnenými aj deň pred hlasovaním prekvapením. A ak boli mimo takmer v deň volieb, tak pravdepodobne aj týždne pred ním a nedokázali spoľahlivo merať názory verejnosti v danom momente. Od mája prebieha diskusia, čo sa vlastne v prieskumoch stalo a ako sa z toho poučiť. Z asi piatich najpravdepodobnejších vysvetlení sa ako to najzásadnejšie ukazuje priveľa či primálo niektorých demografických skupín medzi respondentami.

Aby sme ale rok ukončili pozitívne: môj graf roka sú prieskumy pred kanadskými voľbami a ich porovnanie s výsledkami. Posledné prieskumy pred hlasovaním pomerne presne “trafili” skutočné percentuálne zisky jednotlivých strán. No pozrite sa, ako to vyzeralo tri mesiace (alebo mesiac) pred hlasovaním.

Matej Hruška, analytik Seesame

Pre rast extrémizmu nie je dôležitý aktuálny vývoj v hospodárstve, ale jeho výkon v dlhšom horizonte. Akokoľvek silný prepad ekonomiky v jednom roku nestačí na výrazné povzbudenie politického extrémizmu. Stagnácia trvajúca dlhšie obdobie však áno. Pretrvávajúca ekonomická depresia podrýva nielen legitimitu projektu európskej integrácie, ale aj občianskej spoločnosti samotnej.

Pozn.: Ide o parafrázu výroku P. Krugmanna (držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu) parafrázujúceho B. Eichengreena (najuznávanejšieho odborníka na Veľkú hospodársku krízu).

Libor Melioris, analytik Inštitútu finančnej politiky


Štúdia Podnikateľskej aliancie Slovenska sa zaoberala tým, prečo sa ľudia, ktorí pracujú a študujú v zahraničí, nechcú vrátiť na Slovensko a čo by ich k tomu presvedčilo. V rámci prieskumu medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí sme im položili aj otázku: Plánujete ostať v zahraničí natrvalo, alebo sa plánujete vrátiť na Slovensko?

Viac ako polovica opýtaných odpovedala, že chcú ostať v zahraničí natrvalo, iba necelých 7 percent sa aktuálne chystá vrátiť do vlasti. Svedčí to o kvalite života, podnikateľského prostredia a prosperite na Slovensku. Hlavný dôvod, ktorý by ľudí presvedčil vrátiť sa, sú vyššie platy, ako aj poriadok a prosperita.

Cestou k tomu je aj zlepšenie podnikateľského prostredia tak, aby firmy nemuseli míňať zbytočne veľa peňazí na byrokratické povinnosti, privysoké dane a poplatky, či korupciu a namiesto toho ich mohli využiť na zvýšenie platov.

Peter Kremský, Podnikateľská aliancia Slovenska


Graf ukazuje, ako sa tento rok nominálne úrokové miery v Európe (konkrétne výnosy dvojročných vládnych dlhopisov) prehupli do netriviálnych záporných hodnôt. Ide o nezvyčajnú a priam paradoxnú situáciu, v ktorej vlády nielenže neplatia úroky za požičiavanie peňazí, ale dokonca za to úroky inkasujú.

Ľuboš Pástor, profesor na Univerzite v Chicagu a člen Bankovej rady NBS

Výnosy slovenských dlhopisov klesli pod úroveň Rakúska. Pred rokom bol rozdiel medzi úročením slovenských a rakúskych 10-ročných dlhopisov takmer pol percentuálneho bodu, čo nás radilo niekde do mediánu členských krajín eurozóny. Od polovice augusta však slovenské výnosy klesli pod rakúske vôbec po prvýkrát a aktuálne v rámci eurozóny je od Slovenska nižšie už len Nemecko.

Podľa nášho názoru je za týmto vývojom predovšetkým nekonvenčná menová politika ECB, ktorá od marca tohto roku skupuje dlhopisy každej krajiny eurozóny. Táto politika je však šitá uniformne, na mieru veľkých krajín, a nie s ohľadom na malosť slovenského trhu. ECB/Eurosystém tak u nás pôsobí ako slon v porceláne, svojimi veľkými nákupmi zvyšuje cenu dlhopisov oveľa viac ako na iných trhoch. A tým, ako rastie cena dlhopisov, tak klesá ich výnos.

(Iste, Česko je výnosmi ešte nižšie, no tam hrá rolu fakt, že investori veria, že zarobia na českej korune, keď jej zhodnoteniu prestane brániť tamojšia centrálna banka. Preto sa im oplatí investovať do českých dlhopisov aj napriek tomu, že sú úročené nižšie ako nemecké.)

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky


Klesajúce úrokové sadzby na trhu sú často prezentované ako výborná správa pre klientov. Platíme menej za hypotéky, pôžičky. No má to aj druhú stranu mince. Klesajúce sadzby sa dotýkajú nielen úverov, ale aj vkladov. Za posledné tri roky kleslo priemerné úročenie termínovaných vkladov v bankách takmer o jedno percento a úročenie sporiacich účtov a bežných účtov kleslo na polovicu.

Pri celkovom objeme vkladov ľudí v bankách (viac ako 27,5 miliardy eur) tak za posledné tri roky prišli ľudia na úrokoch takmer o 150 miliónov eur. Tento pokles úrokových sadzieb sa prejavil aj v znížení záujmu o termínované vklady, ktoré sú v porovnaní s ostatnými konzervatívnymi bankovými produktmi stále úročené najlepšie. Pritom však celkový objem vkladov ľudí v bankách paradoxne rastie.

Graf ukazuje, ako klesá každý mesiac záujem o termínované vklady. Inými slovami, peniaze ležia na bežných účtoch a nič nezarábajú. Pritom sú na trhu aj iné alternatívy, ako sa dajú peniaze rozumne zhodnocovať, napríklad cez podielové fondy.

Maroš Ovčarik, FinančnýKompas.sk


Kým v eurozóne sa ceny za prvých 10 mesiacov tohto roka vôbec nezmenili, na Slovensku stále mierne klesali. Miernu defláciu máme na Slovenku už dva roky. Pokles cien súvisí najmä s nižšími cenami energií, ale aj s absenciou akýchkoľvek dopytových inflačných tlakov, čo úplne nesedí s dynamicky rastúcim hospodárstvom ani s oživujúcim trhom práce.

Slovenské domácnosti zostávajú konzervatívne a napriek vyššej zamestnanosti a príjmom stále odkladajú približne 10 percent svojich príjmov. Vidno to aj na spotrebe domácností, ktorá napriek dynamickému rastu úverov rastie len o približne 2 až 3 percentá.

Predpokladáme, že potrvá ešte niekoľko mesiacov, kým sa inflácia na Slovensku vráti do čiernych čísel. V roku 2016 by ani v eurozóne, ani na Slovensku inflácia nemala presiahnuť 1 percento.

Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne


Cena ropy začala viditeľne klesať ešte v závere roku 2014 a všeobecne sa očakávalo, že hodnota z januára 2015 bude to najnižšie číslo pre rok 2015. Cena začala najprv naozaj rásť, no v júni došlo k zlomu a dnes, na konci roku 2015, sme ešte hlbšie.

Hlavným dôvodom poklesu ceny je prebytok ropy na trhu, pretože žiaden zo štátov produkujúci ropu nie je ochotný znížiť ťažbu. Zároveň vidíme aj nižší dopyt po rope pre oslabenie rastu v rozvíjajúcich ekonomikách, ako napríklad Čína.

Cena ropy na úrovni okolo 40 USD za barel je dlhodobo neudržateľná, pretože pri nej dochádza k výrazným obmedzeniam investícií do ťažby. Preto očakávame, že cena ropy sa postupne vráti k udržateľnej úrovni okolo 60 až 70 USD za barel. Stále by to však bola nižšia hodnota ako v rokoch 2012 až 2014.

Pokles ceny ropy má silný, no rôzny dosah na jednotlivé krajiny. Pre Európu je to jednoznačne pozitívny dosah – ušetrené peniaze môžeme použiť na spotrebu či investície. No pre krajiny zamerané na ťažbu ropy (ako napríklad Rusko) nízka cena odhalila slabiny v orientácii ich ekonomík.

Juraj Valachy, senior analytik Tatra banky

Európska centrálna banka (ECB) už vyčerpala prakticky všetky možnosti, ako povzbudiť ekonomický rast znižovaním základnej úrokovej miery, ktorá je na úrovni 0,05 percenta. Preto pristúpila k netradičným krokom, ako je negatívna úroková miera na úložky komerčných bánk v ECB.

Týmto opatrením chce ECB dosiahnuť, aby (a) banky boli motivované požičiavať peniaze podnikom a domácnostiam, a nie ich ukladať v ECB na bezpečných účtoch, a (b) aby ekonomický rast potlačil rast spotrebiteľských cien do kladných hodnôt a zamedzilo sa tak hrozbe deflácie.

Vladimír Baláž, ekonóm SAV

Dvadsiate prvé storočie patrí technológiám a programátorským algoritmom. Tie sa čoraz viac dostávajú do nášho života a ani si to neuvedomíme. Málokto asi vie, že za výsledkami vyhľadávača Google stojí systém umelej inteligencie nazvaný RankBrain. Počítače sa svojím výkonom dostali už do takej úrovne, že dokážu nielen myslieť, ale i učiť sa. Žiadna apokalypsa z Terminátora či Matrixu zatiaľ nehrozí, ale pre ľudí je dôležité, aby sa už od školy učili algoritmickému a programátorskému mysleniu.

Teraz stále fungujeme väčšinou tak, že i na rutinnú prácu zaťažujeme svoj mozog. Už za niekoľko rokov bude mnoho ľudí dávať príkazy počítačom, aby tie vymýšľali riešenia rutinných činností. Google to už tak robí.

Čo sa týka IT, Slovensko má čo doháňať. Veľkým problémom je nedostatok učiteľov. Alarmujúci je fakt, že vo vysokoškolských pedagogických odboroch zameraných na informatiku je menej študentov ako napríklad v pedagogických odboroch na hudbu. Takže slovenské deti dokážu rozoznať basu od huslí, ale vytvorenie jednoduchej kontingenčnej tabuľky v Exceli bude pre nich nočná mora.

Firmy však huslistov nepotrebujú. Výsledok neschopnosti plánovať vzdelávací proces je taký, že na Slovensku je minimálny počet stredných škôl so zameraním na informačné technológie.

Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Colosseum

 

‎Kryptomena Bitcoin po prudkom prepade z roku 2014 našla v úvode tohto roka svoje dno okolo hranice 200 USD za jeden Bitcoin a v poslednom štvrťroku sa prakticky zdvojnásobila.

Open-source technológia Blockchain v uplynulom roku pritiahla mimoriadnu pozornosť prakticky všetkých najväčších bankových skupín sveta, ako aj viacerých centrálnych bánk vrátane Bank of England vďaka tomu, že umožňuje pri mimoriadne nízkych nákladoch a mimoriadne rýchlo uskutočňovať prevody peňazí medzi dvoma stranami bez potreby využitia sprostredkovateľa.

Britský týždenník The Economist v októbri venoval Bitcoin-u svoju titulnú stránku s titulkom Stroj na dôveru, upozorňujúc práve na túto funkciu kryptomien – lacného a rýchleho prevodu hodnôt medzi dvoma stranami bez tretieho sprostredkovateľa.

Americká investičná banka Goldman Sachs v závere roka požiadala o patent na technológiu na zúčtovanie cenných papierov s využitím technológie Blockchain. Estónsko na báze technológie Blockchain pripravuje online systém na notárske overenia zmlúv. Podľa mnohých pozorovateľov bude v najbližších rokoch práve Blockchain jednou z rozvracačských prevratných technológií, ktoré zmenia finančný svet nielen v oblasti medzibankových platieb, ale aj zúčtovania obchodov s cennými papiermi a derivátmi, či napríklad registre nehnuteľností alebo právnych zmlúv.

Vladimir Vaňo, hlavný ekonóm Sberbank Europe AG

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie