Denník N

Za Islamský štát bojoval zrejme aj slovenský občan

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Európa sa obáva radikalizmu ľudí, ktorí odišli bojovať za Islamský štát a vracajú sa do svojich krajín. My takých nemáme.

Ľudia s väzbami na Slovensko mohli byť súčasťou vojenského konfliktu v Sýrii, kde vznikol na troskách rozpadávajúceho sa štátu Islamský štát, ktorý zasahuje aj do Iraku. Potvrdzuje to niekoľko slovenských politikov, ktorí majú prístup k spravodajským informáciám.

„Bol som členom branno-bezpečnostného výboru, teraz som členom výboru na kontrolu SIS. Aj tam dostávame rôzne informácie. Získavame informácie napríklad také, že aj od nás išli bojovať niektorí priamo zo Slovenska, s naším pasom povedzme za Islamský štát,“ hovoril v nedeľu v RTVS predseda Mosta-Híd Béla Bugár.

Denníku N vravel, že bližšie informácie nemá. „Mám informácie, že boli traja,“ povedal ešte a dodal aj dôležitú informáciu, že títo ľudia už zrejme nežijú.

Informácie od tajných služieb

„Môžem len povedať, že Béla Bugár vychádzal z informácií, ktoré dostal na výbore,“ hovorí šéf výboru na kontrolu SIS Pavol Abrhan z KDH. Slovenská informačná služba (SIS) zatiaľ na otázky neodpovedala, jej riaditeľ Ján Valko sa o možnej spolupráci vyjadroval na výbore pre kontrolu služby.

Ľudia spájaní s militantným Islamským štátom však s našou krajinou nemajú až také priame väzby. Podľa informácií Denníka N mal len jeden z troch mladých mužov slovenské občianstvo. Na Slovensku sa aj narodil a pochádzal so zmiešaného manželstva – jeho matka je Slovenska a otec cudzinec.

Mladík odišiel do Sýrie v roku 2013, keď už konflikt naberal na veľkých obrátkach. Odvtedy sa už neozval a nereagoval na pokusy rodiny skontaktovať sa s ním. Naša tajná služba preto predpokladá, že už nie je medzi živými. V konflikte zahynulo už viac než 200-tisíc ľudí.

Slovensko vôbec neevidujú

Zvyšní dvaja mali ku Slovensku skôr nepriame väzby. Išlo o mužov, ktorí nemali slovenské občianstvo. Trvalý pobyt mali v Poľsku a u nás sa dlhodobejšie zdržiavali. Do Poľska prišli z islamských krajín. Aj oni mali odísť do Sýrie či Iraku pred viac ako rokom a aj v ich prípade sa predpokladá, že už nežijú. Naše tajné služby by v súčasnosti nemali mať informácie o tom, že v službách ISIS slúžia ďalší slovenskí občania.

Podľa najnovšej štúdie renomovanej medzinárodnej konzultačnej firmy Soufan Group v poslednom roku prudko narástol počet zahraničných bojovníkov v ISIS. Kým v júni 2014 išlo o 12-tisíc ľudí z 81 krajín, teraz ich je už 27 až 31-tisíc a do Sýrie a Iraku prišli z 86 krajín.

Zo štúdie, ktorú citujú britské médiá ako Guardian či Financial Times, vychádza, že najviac narástol počet bojovníkov z Ruska a z krajín strednej Ázie. Ide až o 300-percentné zvýšenie počtu. Oproti júnu 2014 sa zdvojnásobil aj počet bojovníkov zo západnej Európy. Ich počet je okolo 5-tisíc.

Nebezpečenstvo návratu radikálov

Soufan Group za veľkú výzvu považuje zvládnutie návratu ľudí z prostredia ISIS na západ. Podľa ich odhadov 20 až 30 percent bude mať záujem vrátiť sa do krajín, z ktorých na bojisko vycestovali.

Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko ani Ukrajinu do podrobného zoznamu „zásobovačov“ ISIS konzultačná firma nezaradila. Najbližšou krajinou, odkiaľ radikáli odchádzajú do armády ISIS, je Rakúsko. Do októbra tohto roka malo vycestovať od našich susedov do Sýrie či Iraku k islamistom okolo tristo ľudí, z ktorých zhruba 70 sa vrátilo späť.

V prípade Francúzska ide o 1700 ľudí s návratnosťou zhruba 250 osôb, z 11-miliónového Belgicka odišlo k ISIS okolo 440 ľudí a do októbra sa 118 vrátilo.

Slovenský kontext je iný

Práve navrátilci zo Sýrie, ktorých islamisti zradikalizovali a zároveň vycvičili, predstavujú jednu z najvážnejších bezpečnostných hrozieb pre európske štáty.

Slovenský kontext radikalizácie cez ľudí, ktorí prešli vojnovou skúsenosťou, je v tomto smere iný, keďže moslimovia u nás predstavujú len veľmi malú skupinu, ktorá doteraz nemala problémy so súžitím s väčšinovou spoločnosťou. Bezpečnostné riziko predstavujú skôr osoby, ktoré prešli ostrými bojmi na východe Ukrajiny na strane proruských separatistov.

Premiér Robert Fico napriek tomu nedávno ako riziko pomenoval moslimov, keď vyhlásil, že „monitorujeme každého jedného moslima, ktorý sa nachádza na území Slovenska“.

Protiteroristické zákony

Teraz najčítanejšie