Denník N

Čína sa po troch rokoch otvára svetu počas najväčšej vlny covidu. Odborníci sa boja rozšírenia nových mutácií

Letecký personál v ochrannom odeve kontroluje teplotu pasažierov, ktorí chcú letieť z New Yorku do Číny na Štedrý deň. Foto - TASR/AP
Letecký personál v ochrannom odeve kontroluje teplotu pasažierov, ktorí chcú letieť z New Yorku do Číny na Štedrý deň. Foto – TASR/AP

Keď Čína oznámila, že otvorí hranice, cestovné kancelárie v momente zaznamenali násobné nárasty dopytu po letenkách. Mnohé krajiny od prichádzajúcich ľudí z Číny budú vyžadovať negatívny test.

Ešte nedávno čínsky vládca Si Ťin-pching trval na tom, že jeho politika nulového covidu je „ľudová vojna“, ktorej cieľom je zastavenie šírenia vírusu.

Keď sa v októbri na kongrese Komunistickej strany Číny nechal bezprecedentne vymenovať tretíkrát za vládcu krajiny, svoju ľudovú vojnu v príhovore chválil. Povedal, že stratégia „uprednostňuje ľudí a ich život pred všetkým ostatným“.

Krátko na to mu ľudia ukázali, že oni pred roxorovými tyčami na vchodových dverách a PCR testami dvakrát denne uprednostňujú aspoň akú-takú slobodu.

Po veľkých protestoch naprieč niekoľkými čínskymi regiónmi Si Ťin-pching prešiel z jedného extrému do druhého. Vláda zrušila tvrdé opatrenia, úrady prestali zverejňovať počty infikovaných a počty obetí.

Najnovšie oznámili aj otvorenie hraníc zahraničným turistom rovnako ako aj domácim, ktorí chcú vycestovať von. Tri roky museli všetci prichádzajúci do Číny ísť do karantény.

V priebehu štvrťhodiny od oznámenia zaznamenala čínska cestovná kancelária Qunar sedemnásobný nárast dopytu letov. Číňania chcú ísť po troch rokoch konečne von. V zahraničí sa ich však teraz boja. Vlna, ktorou Čína prechádza, môže byť jednou z najväčších doteraz a podľa infektológov môže spustiť „kaskádový efekt“.

Desať percent svetovej populácie

Odhaduje sa, že sa v najbližších mesiacoch covidom infikuje 60 percent čínskej populácie. To je zhruba 800 miliónov ľudí, teda zhruba desať percent svetovej populácie.

Číňania sa dodnes v dôsledku udržiavania infekcií na nule na rozdiel od iných krajín „nepremorili“. Uplynulé tri roky žili vo svete neustálych lockdownov a testovania (aj dvakrát denne), ak sa v okolí vyskytol pozitívny prípad. Málo ľudí je zaočkovaných a aj tí, ktorí sú, dostali len menej efektívne čínske vakcíny, lebo západné mRNA Si Ťin-pching odmieta.

Navyše z tohto sveta paralelného voči tomu nášmu, v ktorom sa už pandémia akoby „skončila“, sa nedalo tri roky v podstate ujsť. Si Ťin-pching Čínu prakticky na tri roky zatvoril.

Po požiari v Urumči, ktorý si vyžiadal desať obetí neschopných ujsť vzhľadom na lockdown, sa spustili masové protesty. Vláda ich potláčala, ale napokon musela ustúpiť. „Tlak ľudí určite prispel k rýchlemu otvoreniu, ale ten proces sa začínal už pred protestami. Iba sa urýchlil,“ povedal pre Denník N slovenský sinológ, cestovateľ a fotograf Pavel Dvořák, ktorý žije v Číne.

Protesty podľa neho neboli prvotným prejavom nespokojnosti s politikou nulového covidu, „ale vyvrcholením niekoľkomesačnej nespokojnosti, ktorá sa prejavovala opakovane, stále intenzívnejšie, nikdy však celoplošne“.

Z extrému do extrému

Čínska vláda napokon tvrdé opatrenia zrušila nárazovo a v čase, keď počet nových prípadov v krajine enormne rastie. Na Vianoce zdravotnícke úrady v meste Čching-tao zverejnili informáciu, že denne pribúda len v tom jednom meste pol milióna nakazených. Informácia však bola rýchlo scenzurovaná a vláda už štatistiky nezverejňuje.

„Ľudia sú radi, že sa upustilo od nulovej politiky, ale zároveň sú zaskočení, ako rýchlo tá zmena prebehla, a vlny infekcií sa určite boja,“ povedal Dvořák.

Nadšenie však minimálne v prvom momente prevládlo. Vláda ľuďom otvorila možnosť cestovať, a to sa hneď odrazilo na cestovnom ruchu. „Po ohlásení zrušenia nulovej politiky nastal obrovský nárast aj vnútroštátneho turizmu, rezervácie leteniek a hotelov vyskočili o stovky percent a mnohé turistické miesta sa na chvíľu zaplnili ľuďmi,“ povedal slovenský sinológ.

Trvalo to podľa neho len dva týždne a už sú turistické atrakcie opäť prázdne. Dôvod? Ľudia ochoreli na covid. „Rýchlosť, akou sa teraz vírus šíri, je obrovská a ten ošiaľ, že všetci chceli vycestovať, keďže sa to konečne dalo, sa rýchlo schladil,“ dodal Dvořák.

Nemocnice v Číne sú preplnené v dôsledku silnej vlny covidu-19. Foto – TASR/AP

Oprášte pasy, cestujeme

Národná zdravotná komisia tento týždeň oznámila, že covid-19 preklasifikovali na infekčné ochorenie skupiny B, ktoré sú menej závažné. Nová klasifikácia vstúpi do platnosti 8. januára a v ten deň sa zjednodušia pravidlá aj pre cestovateľov.

Od marca 2020 platilo, že ľudia prichádzajúci do Číny museli ísť do povinnej karantény do štátneho zariadenia, pričom to mohlo trvať aj tri týždne. Nedávno to znížili na päť dní. Od januára karanténa povinná nebude a ľuďom prichádzajúcim do Číny bude stačiť negatívny PCR test. Zatiaľ úrady hovoria o „optimalizácii“ udeľovania víz pre ľudí zo zahraničia, ktorí chcú ísť do Číny pracovať, študovať alebo navštíviť rodinu. Nie je jasné, či sa to vzťahuje aj na turistické víza.

Od toho istého dátumu bude aj pre Číňanov, ktorí chcú vycestovať von, jednoduchšie získať výstupné víza.

Podľa údajov Statista vycestovalo z Číny do zahraničia v poslednom predpandemickom roku 2019 takmer 155 miliónov turistov. V roku 2020 ich bolo len niečo vyše 20 miliónov a situácia sa oveľa nezlepšila ani v roku 2021, keď z Číny vycestovalo necelých 26 miliónov turistov. Ide o veľké počty ľudí, ktorí turistickému ruchu uplynulé tri roky chýbali. Cestovný priemysel sa preto potešil.

Letecké spoločnosti začali plánovať rozširovanie letov. Dopyt podľa agentúry Reuters prehodnocujú napríklad americké United Airlines, ktoré momentálne lietajú na trase San Francisco – Šanghaj štyrikrát týždenne, rovnako aj nemecká Lufthansa, podľa ktorej uvoľnenie „prispeje k obnoveniu medzinárodnej leteckej dopravy medzi Čínou a Európou“. Rozhodnutie potešilo aj spoločnosti, ktoré prevádzkujú duty-free obchody na letiskách.

Teraz zatvára zvyšok sveta

Podľa China Daily za prvých 15 minút od oznámenia otvárania hraníc narástol dopyt po letenkách od cestovnej kancelárie Qunar sedemnásobne. Údaje z čínskej cestovateľskej platformy Ctrip zase ukázali, že v priebehu polhodiny od oznámenia narástlo vyhľadávanie informácií o obľúbených zahraničných destináciách desaťnásobne. Ktoré to sú? Najmä Japonsko, Macao, Hongkong, Thajsko a Južná Kórea.

Podľa Dvořáka je ale možné, že dopyt opadne rovnako, ako tomu bolo v prípade domáceho turizmu.

„Jedným z dôvodov je aj to, že stále viac krajín teraz odmieta dávať víza pre Číňanov alebo požadujú negatívne testy, lebo sa boja novej vlny, ktorú by otvorené hranice mohli priniesť,“ dodal.

India a USA zaviedli pravidlá pre turistov prichádzajúcich z Číny. Rovnako aj Taliansko, keďže do Milána v týchto dňoch prileteli dve lietadlá z Číny a približne polovica pasažierov mala covid.

Slovensko momentálne neplánuje zaviesť opatrenia, odkázalo ministerstvo zahraničia, „nakoľko nie sme destináciou, kde priamo prilietajú cudzinci z kritických krajín“.

Čína zároveň zrušila limit na počet letov. Na to zareagoval japonský premiér Fumio Kišida, ktorý nedovolí, aby sa zvýšil počet letov medzi Japonskom a Čínou. Oznámil aj nové opatrenie, podľa ktorého turisti prichádzajúci z Číny budú po vstupe do letiska povinne testovaní na covid, a upozornil na jeden z najzásadnejších problémov novej čínskej politiky: nedostatok informácií.

„Existuje veľký rozdiel v informáciách o infekciách medzi centrálnou vládou a miestnymi vládami a aj medzi vládou a súkromným sektorom, čo sťažuje podrobné pochopenie situácie,“ povedal novinárom v utorok, deň po tom, ako Čína oznámila otváranie.

Pozor na celosvetovú vlnu

Čínske úrady pred pár dňami prestali zverejňovať štatistiky a počty nakazených aj obetí. Prečo sa tak rozhodli, nie je úplne jasné. Rastú však obavy, že v dôsledku tohto rozhodnutia budú chýbať kľúčové informácie o tom, ako sa Pekingu v boji so silnou vlnou darí. Videá na sociálnych sieťach ukazujú, že nemocnice sú preplnené, pacienti ležia na chodbách a niektorých otočia už vo dverách, lebo nemajú miesto a nech to s nimi ich rodinní príslušníci skúsia niekde inde.

Prirýchle otváranie znepokojuje aj infektológov. USA upozornili, že vzhľadom na nedostatok a netransparentnosť dát z Číny vrátane chýbajúcich informácií o vírusovej genómovej sekvencii je „čoraz náročnejšie pre úrady verejného zdravotníctva zabezpečiť, aby boli schopní identifikovať akékoľvek potenciálne nové varianty a prijať rýchle opatrenia na zníženie šírenia“.

Inými slovami, austrálsky infektológ Dominic Dwyer, ktorý bol jedným z expertov na misii vo Wuchane v roku 2021, denníku The Guardian povedal, že nedostatok transparentnosti v dátach o covide v Číne ho znepokojuje, pretože „nevieme, aké varianty v Číne v tomto momente cirkulujú a či sú tie varianty iné v zmysle ich odpovede na vakcínu“.

Popredný španielsky virológ a riaditeľ Národného centra biotechnológie Luis Enjuanes denníku El País povedal, že situácia je „znepokojujúca“, ale že teraz sme na to lepšie pripravení ako pred tromi rokmi.

„Je veľa infikovaných, teda sa môže predpokladať, že vznikne omnoho viac mutácií a objavia sa nové varianty. Toto bude mať kaskádový efekt na zvyšok sveta,“ dodal Enjuanes s tým, že „viac nákazy vždy spôsobí viac vážnych prípadov a viac úmrtí, a to znamená viac rizika.“

A keďže Čína sa rozhodla neinformovať, svet si bude musieť poradiť sám. „Takže preto bude monitorovanie ľudí, ktorí sa z Číny vrátia chorí, dôležité. Nevieme, či tie varianty v Číne sú iné ako tie, ktoré vidíme inde,“ uzavrel austrálsky infektológ Dwyer.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

    Svet

    Teraz najčítanejšie