Ako Ukrajinci vybrali zákrutu smrti. Detailná správa o vojne ukazuje, ako blízko bolo k pohrome
Svet ešte dúfal, že mier vydrží, ale Ukrajinci už nie.
Už týždeň presúvali muníciu z hlavných skladov do menších, nenápadných. Posledné tri dni svoje úsilie znásobili. Základne už opustili bojové stíhačky aj systémy protivzdušnej obrany, stáli rozptýlené naprieč krajinou.
Desať bojových brigád, polovica z ukrajinskej manévrovej armády, čakalo v opevneniach v Donbase. Vojaci očakávali hlavný úder: tu naň boli pripravení, tu by dával najväčší zmysel.
V tej chvíli však generálny štáb ukrajinskej armády pochopil, že uviazol v obrovskom omyle a že ruské jednotky, sústredené okolo mesta Homeľ na juhu Bieloruska, nie sú pasca určená na rozriedenie obrany Donbasu, ale jadro hlavného útoku. Úplne inde, než ho Ukrajinci čakali.
Bol večer 23. februára. Do začiatku invázie zostávalo sedem hodín a ukrajinskí velitelia spustili pokus zachrániť, čo sa dá.
Za oponou operačnej bezpečnosti
Dosiaľ neznáme momenty týždňov pred inváziou aj po jej začiatku opisuje analýza britského think-tanku Royal United Services Institute (RUSI). Autormi sú dvaja vysokopostavení ukrajinskí dôstojníci a dvaja britskí experti. Svoju prácu dôkladne konzultovali priamo na Ukrajine s vojakmi a spravodajcami „na všetkých úrovniach“.
Pracovali aj s dátami najvyššieho ukrajinského velenia, ktoré nemohli zverejniť. Brali ich však do úvahy, aby závery a odporúčania v analýze boli čo najpresnejšie a aspekty bojov opísané čo najlepšie. Vývoj vojny v analýze opisujú len do leta.
Za dve storočia, pred ktorými víťaz nad Napoleonom vojvoda z Wellingtonu inštitút založil, sa svet zmenil na nepoznanie. Ľudia vynašli zbrane zabíjajúce vo veľkom a padli koloniálne impériá, zvyknuté bezohľadne si brať, čo chcú.
Až na jedno impérium: to, ktorého tanky 24. februára vyrazili za obnovením slávy a moci.
Nestalo sa to len tak. Rusko si predtým v Gruzínsku a na Kryme otestovalo, že Západ namiesto konfrontácie ustupuje. Ruské tajné služby, okolie diktátora Vladimira Putina a generalita na jar 2021 rozmiestnili okolo Ukrajiny vojsko s tromi cieľmi: prinútiť Západ k tlaku na Kyjiv, vybudovať zárodok inváznej armády a vôbec vyskúšať, ako západné štáty zareagujú.
Demokratický svet vtedy ruskú lesť prekukol a správne si zrátal, že armáda potrebná na inváziu by vyzerala inak. Médiá ani sociálne siete vtedy Rusi nijako aktívne „netvarovali“. Kremeľ si však overil cennú vec: že zvládne inváznu silu vytvoriť rýchlejšie, než by Západ vedel reagovať. To veľmi ovplyvnilo ruský úsudok.
Ruská príprava
V júli 2021 rozšírila ruská kontrarozviedka FSB svoju 5. správu na tzv. hlavnú správu. Išlo v podstate o politickú políciu, ktorá dostala za úlohu pripraviť podrobenie Ukrajiny a umlčať na nej odpor. Rozviedčici vypracovali analýzu klímy v krajine a usúdili, že Ukrajinci nedôverujú svojim lídrom a ako národ prakticky nefungujú. Rovnaký obraz vtedy načrtol aj Putin v eseji, v ktorej napísal, ako majú Ukrajinci Rusov radi, len ich odcudzili chyby kyjivského režimu.
Úvaha náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova bola, že ruská armáda dokáže krajinu ovládnuť tak rýchlo, že postaví Západ pred hotovú vec.
Lenže ako na to? Rozkladať ďalej ukrajinskú spoločnosť, čo si vyžaduje čas, alebo oklamať Ukrajinu a zaútočiť tam, kde to nečaká, čo si vyžaduje rýchlosť? V Kremli stavili na druhú cestu s tým, že rýchlosť na rozklad postačí.
Ukrajinci ruské plány dokázali získať – správa RUSI nehovorí presne, kedy a ako: rakety a letectvo zničia ukrajinské velenie aj protivzdušnú obranu, námorná pechota sa vylodí pri Odese, špeciálne sily eliminujú politické vedenie krajiny, výsadkári obsadia elektrárne, rezervoáre vody, centrálnu banku a parlament, bieloruské výsadky by mohli obsadiť jadrové elektrárne v mestách Rivne a Chmeľnyckyj…
Už tu však mal plán zvláštnosť. Rusi počítali s tým, že
