Matúš Zdút
Bratislava spúšťa v rámci Bratislavskej organizácie bývania pilotný projekt Mestskej nájomnej agentúry (MNA), ktorá bude slúžiť ako sprostredkovateľ medzi majiteľmi nehnuteľností a nájomcami aj ako garant nájomnej zmluvy. V pilotnej fáze, ktorá bude trvať pol roka, dostane byty 12 rodín. Riaditeľ sekcie sociálnych vecí hlavného mesta Sergej Kára v rozhovore hovorí, prečo by mali ľudia zveriť svoje prázdne byty mestu a koľko ich chcú spravovať do roku 2030.
Koordinátorka MNA Laura Kovácsová zase vysvetľuje, ako vyberú prvých 12 rodín, ktoré dostanú byty, a prečo je potrebné zmeniť vnímanie nájomného bývania na Slovensku.
V rozhovore sa dočítate aj:
- koľko bude stáť nájomné cez mestskú agentúru;
- čo sa stane, ak nájomca nebude môcť zaplatiť;
- prečo má hlavné mesto v správe tak málo bytov;
- odkiaľ pochádzajú prvé financie a byty v pilotnej fáze.
Ako bude fungovať nová mestská nájomná agentúra a komu bude pomáhať?
S.K.: Dôstojné a dostupné bývanie by malo byť samozrejmosťou pre všetky Bratislavčanky a všetkých Bratislavčanov. Mestská nájomná agentúra má za cieľ poskytnúť nájomné bývanie ľuďom, ktorí sú na trhu s bývaním znevýhodnení – či už ide o rodiny s viacerými deťmi, rodičov samoživiteľov, seniorov, alebo aj o tých, ktorí by nájom na komerčnom trhu finančne nedokázali utiahnuť. Niekedy stačí naozaj málo, napríklad nesprávne priezvisko či tehotenstvo, alebo väčší počet detí či domáce zviera, a súkromný prenajímateľ môže uprednostniť iného záujemcu o bývanie v snahe minimalizovať riziko – a aj preto sme na sekcii sociálnych vecí spolu s našimi partnermi posledný rok pripravovali spustenie Mestskej nájomnej agentúry.
Bude fungovať ako prostredník medzi prenajímateľom a nájomcom. Je garantom nájomnej zmluvy, preberá na seba všetky potenciálne riziká a vďaka nej bude nájomné nižšie oproti trhovej cene. Ubytovaným poskytuje aj sociálne poradenstvo, ktoré rodinám pomôže udržať si nové bývanie.
Mestská nájomná agentúra je prvá organizácia svojho typu na Slovensku, ktorú založila samospráva. Prečo sa to stalo až teraz?
S.K.: Dostupnosť bývania a jej ošetrenie napríklad cez mestskú agentúru na Slovensku doteraz nebolo témou. Mnohé sociálne projekty na bratislavskom magistráte robíme na Slovensku po prvý raz ako pilotné projekty alebo prinášame overené inovácie zo zahraničia. Praha má vlastnú nájomnú agentúru, ale neplatí, že napríklad krajiny V4 by boli v tejto téme výrazne pred nami, podobné projekty takisto v podstate len postupne rozbiehajú.
L.K.: Poľsko a Maďarsko majú svoje podobné nástroje pre zlepšenie prístupnosti k cenovo dostupnému bývaniu, ale najviac sme sa inšpirovali Prahou.
Ako veľmi ste sa inšpirovali pražskou nájomnou agentúrou, sú tam nejaké rozdiely?
S.K.: Princíp je veľmi podobný všade v Európe. Takáto nájomná agentúra vystupuje ako prostredník medzi nájomcom a majiteľom nehnuteľnosti. Nemusí to však byť nutne mesto, agentúru môže spravovať aj súkromník, mimovládka alebo môže byť vo verejnej správe. V Česku to však takisto robí samospráva a princíp je v podstate rovnaký, ibaže oni začali hneď na začiatku oslovovať jednotlivých vlastníkov bytov vrátane fyzických osôb. My v Bratislave štartujeme s pilotným projektom, v ktorom máme prvých desať bytov od partnera projektu Slovenskej sporiteľne, náš druhý partner – Kooperativa pomôže rodinám s čiastočnou úhradou nájomného počas úvodného obdobia. Otvárať možnosť prenajať byt pre súkromných vlastníkov plánujeme počas roka 2023.
Odkiaľ presne má Slovenská sporiteľňa tie byty a koľko bude trvať pilotná fáza?
S.K.: Celá pilotná fáza, ktorá bude trvať pol roka, je postavená na partnerstve medzi mestom, Slovenskou sporiteľňou a Kooperativou. Spomínaných 10 bytov je vo vlastníctve subjektu Slovenskej sporiteľne. Volá sa DoDo, teda dostupný domov, čo je organizácia, ktorá v spolupráci s ďalšími subjektmi a aj na základe medzinárodného financovania obstaráva byty na sociálne účely a ďalej ich prenajíma. Majú desiatky bytov po celom Slovensku. Prenajímajú ich mimovládnym organizáciám, ktoré pracujú s rodinami alebo jednotlivcami v bytovej núdzi. My sme s nimi ako mesto vstúpili do spolupráce vo väčšom balíku desiatich bytov.
A máme ešte dobrú správu z minulého týždňa: Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) ponúkla svoje dva byty, ktoré chce dať do prenájmu mestskej agentúre, a to za veľmi výhodných podmienok. Takže tých bytov bude v pilotnej fáze až dvanásť. Táto spolupráca vznikla v rámci iniciatívy mesta Bratislava budovať spoločensky zodpovedné mestské podniky.
Slovenská sporiteľňa spravuje v rámci spoločnosti Dostupný domov veľa bytov, je po pilotnej fáze pripravená poskytnúť ich viac ako 10?
S.K.: Je to stále téma, o ktorej diskutujeme. Určite sa nebránime tomu, ak by akýkoľvek väčší subjekt chcel v budúcnosti poskytnúť väčší objem bytov, to by bolo skvelé. O to efektívnejšie by sme mohli riešiť bytovú núdzu rodín alebo jednotlivcov.
Čaro projektu je však podľa mňa najmä v spájaní bežných vlastníkov bytov s ľuďmi, ktorí potrebujú bývanie. Časť z toho je, samozrejme, vyriešenie niekoho bytovej núdze, ale je tam aj ten symbolický moment, že dokážeme spájať ľudí v Bratislave pre dobrú vec.
Ale zdá sa mi veľmi dôležité, aj spoločensky, dať tú možnosť aj bežným vlastníkom, hocijakej rodine, ktorá povedzme zdedila byt a nevie čo s ním. Mesto bude v druhom polroku 2023 cez agentúru ponúkať možnosť sprístupniť nehnuteľnosť na verejne prospešnú vec.
Prečo by mali ľudia ponúknuť svoje byty do mestskej agentúry?
S.K.: V prvom rade vieme ponúknuť benefity, ktoré bežný nájomca nedokáže. Za nájom vieme zaplatiť aj rok – dva dopredu, podľa dohody. Mesto je zároveň oveľa stabilnejší partner ako fyzická osoba, takže prenajímateľ má nižšie riziká a lepšiu vymožiteľnosť práva.
Samozrejme, očakávame za to protihodnotu, a to je práve znížené nájomné. Takže to je tá finančno-právna časť, ale potom je tam ľudský rozmer. Čoraz viac sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa snažia žiť spoločensky zodpovedný život. Veľa ľudí si dnes radšej kúpi vajíčka z voľného výbehu ako z klietkového chovu. Podobne sa môžeme správať aj k svojmu majetku. Buď chcem mať za každú cenu najvyšší výnos po finančnej stránke, alebo som ochotný v tomto smere trochu ustúpiť s vedomím, že som tým niekomu pomohol a ešte k tomu mám menej starostí, pretože mám istotu, že druhá strana dodrží zmluvu. Zo zahraničia vieme, že niektorí ľudia sú ochotní svoje byty poskytnúť na podobný účel aj zdarma. V Británii sa bežne v rámci dedičstva odkazujú majetky na verejnoprospešné účely.
Mestské nájomné bývanie by malo stáť 70 až 80 percent z ceny komerčného bývania. Ako ste dospeli k tomuto cenovému stropu?
S.K.: Javí sa nám to ako zľava, ktorá pre vlastníka nie je príliš bolestivá a zároveň dokáže veľmi pomôcť ľuďom, ktorí nedosiahnu na komerčné ceny.
Cena bude závisieť od podmienok v jednotlivých bytoch. Napríklad byty od BVS sme dostali do správy za minimálny poplatok, takže ak budeme mať rodinu v horšej situácii, môžeme jej dať ešte nižší nájom.
S Nadáciou Kooperativa sme zároveň vytvorili fond, z ktorého môžeme rodinám dávať takzvaný príspevok na bývanie. Sme jedným z posledných štátov OECD, ktorý svojim občanom neposkytuje príspevok na bývanie. Myslíme si, že ľudia na Slovensku by mali mať k dispozícii takýto príspevok. Pokiaľ ich príjem nedosiahne určitú hranicu, musí existovať finančná dávka štátu, ktorá to dokáže kompenzovať tak, aby sa neocitli na ulici.
Od Kooperativy máte 20-tisíc eur, od Slovenskej sporiteľne ďalších 25-tisíc. Ako dlho vám tieto financie vydržia a odkiaľ budú prúdiť ďalšie peniaze?
S.K.: Možností je viac, aj keď počítame s tým, že nájomná agentúra si na svoj chod zarobí a bude dlhodobo finančne udržateľná. Spomínal som spoločensky zodpovedné mestské podniky, tak napríklad percentá z ich splatnej dane, ktoré je možné prideliť, môžu ísť Bratislavskej organizácií bývania (BOB), ktorá má na starosti nájomnú agentúru.
Keďže BOB je mestskou neziskovou organizáciou, otvárajú sa nám aj možnosti externého financovania z grantov, respektíve zahraničných fondov. Ale ako som hovoril, chceme ísť takou cestou, že nebudeme potrebovať žiadne veľké dotácie, možno akurát čiastkovo na personálne náklady.
Veľmi to závisí od toho, aké rodiny sa nám prihlásia. V prípade rodín, ktoré majú v zásade problém len s dostupnosťou bývania, stačí im poskytnúť bývanie a podporu. Pri rodinách, ktoré okrem toho majú aj problém s komerčnou výškou nájmov, musíme vynaložiť extra náklady na úvod, kým sa rodine podarí zlepšiť si svoju finančnú situáciu vďaka stabilnému bývaniu.
Ako ste vyberali rodiny, ktoré dostanú prvé byty?
S.K.: Ide o rodiny, ktoré momentálne žijú v našich mestských ubytovniach a v mestskom krízovom centre Repuls. Máme na to vlastnú internú metodiku, ktorá berie do úvahy veľa faktorov. Všetci ľudia potrebujú bývanie, ale keďže je obmedzený počet bytov, musíme vyhodnotiť, kto ho potrebuje viac. Pozeráme sa na príjem, počet detí, zdravotný stav, mieru odkázanosti na vonkajšiu pomoc a mieru zraniteľnosti.
O byty sa budú môcť uchádzať všetky rodiny v ubytovniach a v krízovom centre. Pracovníci na sekcii sociálnych vecí s nimi spravia základný pohovor a vytvoria poradovník a skúsime im nájsť byt, ktorého vybavenosť bude zodpovedať ich potrebám.
Pilotná fáza bude slúžiť aj na to, aby sme si celý tento proces vyskúšali a vyhodnotili a mohli následne odprezentovať zodpovedným partnerom pred tým, ako agentúru otvoríme pre širšiu verejnosť.
Znie to ako ťažká úloha, rozhodnúť, kto dostane byt a kto nie. Kto presne spraví to rozhodnutie?
L.K.: Konečné rozhodnutie spraví odborná skupina, v ktorej budú pracovníci hlavného mesta z Oddelenia dostupného bývania a pomoci ľudí bez domova a Oddelenia prevencie a znižovania rizík Sekcie sociálnych vecí bratislavského magistrátu. Skupina bude čerpať zo skúseností, ktoré máme z projektu dostupného bývania so sociálnou podporou s prvkami Housing First, ale aj zo skúseností českej Platformy pro sociální bydlení. Mestská nájomná agentúra bude vďaka tomu pri vyberaní rodín prihliadať aj na závažné okolnosti, ktoré sa v žiadostiach o byt bežne nevyskytujú. Najčastejšie ide o faktory ako domáce násilie, ale budeme zisťovať aj to, či záujemca pochádza z detského domova alebo z rodiny, ktorá zažíva generačnú bytovú núdzu.
S.K.: Presne tak. Chcem ešte zdôrazniť, že niečo takéto nerobíme prvýkrát. Mesto v rámci spomínaného projektu dostupného bývania spravuje 20 bytov. Tam sme už robili dve kolá takýchto výberových konaní v spolupráci s partnerskými mimovládkami. Ide o desiatky žiadostí, ktoré boli vyhodnotené veľmi transparentným spôsobom. Je pre nás veľmi dôležité, aby celý tento proces bol transparentný a postavený na princípoch odbornosti a tak, aby verejnosť aj rodiny mali istotu, že byty sa prerozdelia férovo.
Ako zaručíte transparentnosť a férovosť? Predpokladám, že nemôžete ani nechcete zverejňovať, kto presne dostal aký byt.
S.K.: Môžeme zverejniť spôsob a metodiku. Tím, ktorý zbiera údaje o tých rodinách, bude oddelený od tímu, ktorý nakoniec rozhodne. Vnímame ten osobný rozmer, že človek na vás pri osobnom stretnutí urobí istý dojem, ktorý potom môže ovplyvniť rozhodovanie. Preto podklady zbiera jeden tím a vyhodnocuje iný.
L.K.: Tímy bývania a sociálnej podpory sú oddelené. Ja zastrešujem zložku bývania v rámci BOB a sociálna podpora bude v réžii magistrátu. Vznikol nám tu štvormiestny projektový tím, ktorý bude riešiť sociálne poradenstvo v bývaní nielen v Mestskej nájomnej agentúre.
Aké sociálne poradenstvo budete poskytovať?
S.K.: Ľudia v bytovej núdzi majú za sebou veľakrát ťažké životné príbehy, majú nízky príjem a mnoho problémov, či už ekonomických, sociálnych, ale aj úplne praktických. Poradcovia a poradkyne sú tam na to, aby sa pýtali ľudí, s čím potrebujú pomôcť, čo vedia zvládnuť sami a pri čom potrebujú nejakú formu sprevádzania. Môže ísť o hľadanie zamestnania, pomoc so školskou dochádzkou detí, ako manažovať rodinný rozpočet. Potom sú aj rôzne právne témy, kde tím môže prepojiť nájomníka s právnymi odborníkmi, pretože veľakrát sú to ľudia, ktorí boli obeťou majetkových špekulácií alebo sú súčasťou nejakých súdnych sporov, kde ťahajú za kratší koniec a potrebujú nejakú mieru podpory a podobne.
Veľká téma je aj zdravie. Z praxe vieme, že ľudia, ktorí sú zo socioekonomicky zraniteľnejších skupín, majú veľakrát aj ťažšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Povedzme, že živiteľ rodiny ubytovanej cez MNA stratí prácu. Ako budete postupovať?
S.K.: Asi si vieme predstaviť, čo by sa stalo za bežných okolností, ak by tí ľudia boli v komerčnom nájme a živiteľ alebo živiteľka by prišli o prácu a rodina by nemala žiadnu finančnú rezervu. Vo väčšine prípadov dochádza k nejakej forme výstrahy alebo k ukončeniu nájmu, veľakrát aj protiprávneho. Vieme, že v takomto právnom vzťahu, ak je vôbec normalizovaný zmluvou, nájomca ťahá za kratší koniec a vymožiteľnosť práva je relatívne nízka. Za bežných okolností sa tí ľudia môžu ocitnúť na ulici. To je aj prípad jednej rodiny v našom krízovom ubytovaní.
V MNA budeme mať fond presne pre tieto situácie. Ako prenajímateľ vieme vlastníkovi ďalej hradiť nájomné a počkať, kým si rodina vyrieši situáciu. Povedzme, že vynechá dve-tri platby a štvrtú už dokáže zaplatiť vďaka novej práci alebo sociálnej podpore. Dlh potom môže dobehnúť splátkovým kalendárom.
Budeme poskytovať aj asistenciu s hľadaním zamestnania, mestské podniky navyše stále hľadajú nových zamestnancov. Vieme rodinám pomôcť ustáť nejakú veľkú, nečakanú krízu, ktorá by na komerčnom trhu znamenala katastrofu.
Veľa sa hovorí o tom, že Bratislava má v správe omnoho menšie percento bytov ako Brno alebo Viedeň. Prečo tu máme taký zlý stav?
L.K.: Tlačíme pred sebou dlh z toho, čo sa tu v minulosti pokašlalo. Privatizácie a iné neoliberálne politiky, ktoré prišli po zmene režimu, viedli k tomu, že samosprávy museli pristúpiť skôr k odpredávaniu svojho bytového fondu než k jeho správe, z ktorej by sme mohli teraz ťažiť. V kontexte postsocialistických krajín to bolo pomerne bežné, predaj bytov bol pre samosprávu zdrojom rýchleho zisku. Kolegovia zo sekcie nájomného bývania mi hovorili, že mestské byty boli kedysi úplne všade a teraz sú vyslovene len v takzvaných menej lukratívnych častiach Bratislavy. To je takisto dôsledok toho, ako vtedy magistrát tie byty vnímal, nepristupoval k nim s víziou stability a udržateľnosti. Myslím, že teraz k tomu politika a administratíva Bratislavy smeruje. Alebo teda verím v to, že na to pozeráme ako na niečo, čo je dlhodobé a stabilné, udržateľné a nepodlieha princípom rýchleho, krátkodobého zisku.
S.K.: Bratislava mala okolo 14-tisíc nájomných bytov, nie všetky ako samospráva predala, ale boli ponúknuté v rámci všeobecnej štátnej legislatívy a privatizácie, dali sa odkúpiť do súkromného vlastníctva. To, čo zostalo, dostala do správy samospráva. Samozrejme, že kroky niektorých primátorov a starostov v minulosti smerovali k tomu, čo hovorí Laura, že kasa sa plnila predajom nehnuteľností. Čo je v prípade krízy v dostupnosti a cenách bývania z dnešného pohľadu úplne neakceptovateľné.
Bratislava má však mimoriadne malý bytový fond aj v porovnaní povedzme s Brnom, čo je neďaleké, takisto postsocialistické mesto. Ako to?
L.K.: Nepoznám presne špecifiká Brna alebo Prahy, možno tam od začiatku pracovali s väčším objemom bytov, a tak sa ich viac zachovalo. Bratislava ich mala 14-tisíc a dokopy nám ostalo povedzme dvetisíc. Aj v Česku sa však stále boria so špekuláciami a kauzami predchádzajúcich vedení samospráv v prípade bytov.
Z viacerých verejných prípadov vieme, že mestské nájomné bývanie sa často stalo predmetom nejakej protislužby alebo korupčného správania. Nebudem ich menovať, ale niekoľko verejných predstaviteľov a politikov na úrovni Bratislavy sa muselo po medializácii zbaviť alebo vzdať bytov v lukratívnych lokalitách, ku ktorým prišli za úplne smiešne sumy.
Keď sme si plánovali stretnutie, tak ste spomínali, že sa môžeme rozprávať aj o sociálno-ekonomických témach a veciach, ktoré sa dejú v stavebníctve. Čo ste tým mysleli?
S.K.: V posledných rokoch tu mali ľudia dostupné úverové produkty s minimálnym úrokom, ktoré si mohli dovoliť. Teraz tie úroky stále rastú a nevyzerá to tak, že sa zastavia.
Dostupnosť hypoték a ich úrokové sadzby sa za posledný rok výrazne zmenili. Podmienky už nie sú také výhodné ako doteraz a za rovnaký byt dnes mesačne musíte platiť splátku, ktorá je o nemalý objem vyššia.
To znamená, že sa bude zmenšovať skupina ľudí, ktorá dostane úver, za ktorý si bude môcť kúpiť byt. Bavíme sa o desaťtisícoch ľudí. Teraz nasleduje otázka, aké možnosti tí ľudia majú. Nič iné ako prenájom im nezostane. Možno nájdu vlastnícke bývanie niekde mimo Bratislavy, ale to bude zase len znamenať prehĺbenie gentrifikácie mesta a nižšiu kvalitu života.
Potom je tu inflácia, dnes si už prví developeri uplatňujú inflačné doložky. Cena metra štvorcového v novom byte išla za dva roky raketovo hore, oveľa strmšie ako náklady na výstavbu. Developeri si zvyšujú zisk a začína to byť tak, že za sumu, ktorá vám kedysi stačila na trojizbový byt, si dnes kúpite dvoj- alebo jedenapolizbový, ak vôbec. Mzdy ľudí však takýto raketový rast nezažili, a tak sa bývanie stáva ešte menej dostupným.
A to nehovoríme o ľuďoch, ktorí ani predtým nedosiahli na bankové produkty a boli odkázaní na prenájom. Tí sú na tom dnes ešte oveľa horšie. Toto všetko sa deje v situácii, keď máme na celoslovenskej úrovni rozvinuté nájomné bývanie na úplne žalostnej úrovni. Takže kladiem rečnícku otázku, kde tí ľudia a rodiny teda budú bývať? Slovensko je krajinou, ktorá má v rámci EÚ najvyšší pomer mladých ľudí žijúcich ešte stále s rodičmi.
Ako na tom budeme po tomto roku alebo po tom budúcom? Určite nie lepšie. Výrazným spôsobom musíme zmeniť náš prístup k nájomnému bývaniu. Máme európske a svetové záväzky, kde ako štát hovoríme, že bývanie je ľudským právom, ale nevieme to uplatňovať vo finančnej, praktickej a ani ľudskoprávnej rovine.
Otázkou je aj to, do akej miery zastropovanie energií budúci rok pomôže tým ľuďom. V niečom to je fajn, ale mohli by sme sa baviť o tom, prečo tá pomoc nie je adresnejšia.
Prečo zastropujeme energie ľuďom, ktorí to reálne nepotrebujú, a ľuďom, ktorí to potrebujú, nepomôžeme viac? Ľudia na Kolibe si svoje obrovské vily a bazény budú vykurovať za zastropované ceny. Mal by štát na toto vynakladať miliardy? Oveľa rozumnejšie by bolo progresívne zastropovanie energií, napríklad podľa príjmov. Tí, ktorí zarábajú menej, dostanú väčšiu podporu, a tí, ktorí viac, zase menšiu podporu, lebo to dokážu zvládnuť. A potom sa ešte môžeme baviť aj o environmentálnej rovine, že zastropovaním energií ani nedávame ľuďom nejaký signál, že začnite šetriť, lebo sme v kríze, a nielen socioekonomickej, ale aj ekologickej. Takže nemám pocit, že smerujeme na úrovni tých makro opatrení do situácie, keď by sa ľuďom bývalo lepšie a ľahšie.
L.K.: Slovensko je jedna z krajín, ktoré majú najväčší podiel vlastníckeho bývania. Je to otázka do budúcnosti alebo už aj do prítomnosti, a to, či sa nemá zmeniť vnímanie nájomného bývania ako takého. Nemalo by znamenať niečo neisté a menej žiadané, malo by byť vnímané ako bežný spôsob bývania. Tak je to napríklad v mnohých západných krajinách, kde je podiel vlastníckeho bývania o niekoľko desiatok percent nižší.
Ako môžeme zlepšiť vnímanie nájomného bývania v spoločnosti?
L.K.: Posilnením práv nájomcu, aby nedostával len ročné zmluvy, ktoré sú často nevýhodné. Mal by dostať možnosť získať nájom na celý život, pokiaľ, samozrejme, napĺňa zmluvu.
Nájomné bývanie nesmie predstavovať takú veľkú neistotu. Ľudia sú často nútení meniť prenájom aj preto, že byty sa berú ako investícia a majitelia s nimi chcú nakladať ďalej.
Naša mladá generácia sa dostáva do situácie, keď nemá veľmi na výber, bývanie pravdepodobne vlastniť nebude. Mali by sme sa snažiť na systémovej rovine zmeniť pravidlá nájomného bývania tak, aby bolo stabilnejšie. V Česku sa teraz spúšťa veľký vedecký projekt, ktorý sa pozerá na budúcnosť nájomného bývania, snažia sa ho destigmatizovať.
Magistrát na svojom webe píše, že MNA je jeden z nástrojov rozširovania sociálneho bývania v Bratislave. Aké sú tie ďalšie nástroje?
S.K.: Potrebujeme viac stavať, čo sa aj konečne reálne deje. Mesto sa predtým do stavebných projektov vôbec nepúšťalo. Na niektorých už začínajú stavebné práce, ďalšie sú v povoľovacích procesoch, ale rádovo sa bavíme o stovkách bytov v najbližších rokoch.
Zároveň spolupracujeme aj so súkromnými spoločnosťami, pretože si uvedomujeme, že bez nich to nepôjde. Máme vzájomné pochopenie, že v Bratislave potrebujeme dostupné nájomné byty. Mesto umožnilo majiteľom pozemkov požiadať o zmenu územného plánu tak, aby tam mohli postaviť viac bytov, za čo mesto následne získa nejaké byty za veľmi výhodnú cenu. Bratislava týmto spôsobom transparentne získa zhruba 150 bytov do bytového fondu.
Mesto dalo v roku 2022 opraviť 55 nájomných bytov, ktoré boli doteraz v zlom technickom stave a nemohli byť pridelené. Sú rozbehnuté projekty na výstavbu bytov na Muchovom námestí, projektuje sa bytový súbor na Terchovskej ulici. Na budúci rok sú plánované ďalšie rekonštrukcie v starších objektoch na Velehradskej ulici v Ružinove a na Zámockých schodoch v Starom meste.
Máte odhady, koľko bytov by ste chceli získať v prvom roku po ukončení pilotnej fázy?
L.K.: Ambíciou na rok 2023 je dorovnať pôvodný počet bytov z pilotnej fázy, takže by sme boli radi, ak sa nám podarí získať ďalších 10 bytov. V Prahe boli začiatky také kostrbaté, kým si majitelia zvykli, že mesto je naozaj iný partner ako obyčajný nájomník. Teraz majú tých bytov až-až, záujem tam rozhodne je. Som optimistická, že tak to bude aj v Bratislave.
S.K.: Interne sme si povedali že do 2030 chceme mať viac ako 100 bytov. Je to koncept, ktorý je podľa mňa win-win pre všetkých po ľudskej, právnej aj po finančnej stránke. Všetci o malý krôčik ustúpia, ale zároveň získajú väčšiu stabilitu. Myslím si, že je to aj nejaký spoločenský krok, ako motivovať obyvateľov mesta k tomu, že my nemôžeme naďalej pristupovať k bývaniu iba ako k investícii. Že to nie je zlato, to nie sú akcie, to je prosto priestor, kde ľudia majú prežiť svoju noc, deň a vychovať deti alebo v pokoji dožiť.
MNA otvoríte pre verejnosť o pol roka. Môžu ľudia dovtedy nejako vyjadriť záujem, ak chcú ponúknuť svoj byt?
S.K.: Máme e-mail [email protected], na ktorý môžu poslať otázky, ak by sa chceli niečo spýtať. Respektíve vopred dať vedieť, že chcú ponúknuť byt. My sa s nimi následne spojíme a v prípade obojstrannej spokojnosti pôjdeme od druhého polroku 2023 radi do spolupráce.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
