Denník N

Nevládzem. Už mám toho dosť. Materstvo v dnešnej literatúre

Aj zbierky poviedok súčasných slovenských autoriek ukazujú, že materinská láska nie je automatická.

Milujú svoje deti, no prejavy ich lásky majú viacero podôb a nie vždy sa zhodujú s predstavami väčšinovej spoločnosti. Ženy už nechcú byť uväznené v mantineloch materstva a starostlivosti o domácnosť. Opatrne si vydobýjajú vlastný priestor a získavajú drahocenný čas pre seba.

Postavy matiek v textoch súčasných slovenských autoriek nie sú čierno-biele, ale sú autentické nielen preto, že trpia, trápia sa a bojujú, ale hlavne preto, že ukazujú, že materstvo nemusí byť len ružové a mäkké ako deka pre novorodenca.

Zbierky poviedok od Sone Urikovej, Dominiky Moravčíkovej a Jany Turzákovej dokazujú, že láska voči potomkom nie je automatická, ale vyžaduje si úsilie, sebazaprenie a hlavne každodenné učenie a prekonávanie sa.

Krik a rezignácia

„Deti prišli domov z družiny s prijebanou úlohou o slimákoch. Samozrejme, že to tak nepovedali ony, len ja s Danom sme sa večer v posteli zhodli, že by nemuseli dostávať prácu na doma aj z družiny,“ začína Soňa Uriková svoju poviedku Slimačie denníky. Postava matky v prvom texte jej zbierky Dôvod na radosť (KK Bagala, 2022) si musí poradiť s nezmyselným školským zadaním. Deti sú z neho nadšené a ona sa potáca medzi únavou z rodinného života a nedostatkom času pre všetko, čo treba. Neustále sa blíži k výbuchu, ktorého spúšťačom môžu byť aj slimáky a premotivovaná učiteľka.

„Ja to nezvládam,“ zvolá Urikovej hrdinka pri pohľade do priepasti. Chce to všetko zachrániť, znova neprepadnúť hnevu, nevysloviť nadávky, ktoré jej v hlave naskakujú ako automatické titulky na opísanie bežných situácií. Apatia sa strieda s návalmi zlosti a iba potvrdzuje, aké je materstvo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie