Hlavný architekt Bratislavy: Vydricu a pretvorenie hradného brala by sme mali hodnotiť až vtedy, keď ju dostavajú

Juraj Šujan je od 15. decembra hlavným architektom Bratislavy. Nahradil Ingrid Konrad, ktorá funkciu zastávala posledných jedenásť rokov.

Šujan radil primátorovi Matúšovi Vallovi od roku 2019, bol jeho poradcom pre rozvoj mesta, územné plánovanie a komunikáciu s developermi. Sedel napríklad v porote, ktorá rozhodovala o obnove Námestia SNP a Kamenného námestia. Ako architekt pracoval na vstupných objektoch areálu Slovenskej televízie v Mlynskej doline či na obytných súboroch Rozadol a Karloveské rameno.

Vytvorenie nového územného plánu Bratislavy trvá dlho, pretože ide o spoločenskú dohodu, ktorá vzniká na základe tisícov pripomienok od dotknutých orgánov aj občanov, vraví Juraj Šujan.

V rozhovore tiež hovorí:

• o svojich prioritách na poste hlavného architekta,
• o dôležitosti územného plánu,
• o Nivách, Vydrici, Istropolise, SNG a iných významných stavbách v Bratislave
• o výhodách električkovej trate pred SND.

Bratislava v období od roku 1995 až 2006 nemala obsadenú pozíciu hlavného architekta. Odrazilo sa to podľa vás na tom, ako teraz mesto vyzerá?

Ťažko túto okolnosť objektívne posúdiť. To, že rozvoj mesta nebol práve priamočiary a že jeho výsledky neboli vždy povzbudivé, je podľa mňa výsledkom mnohých faktorov, medzi nimi určite aj toho, že nebola obsadená pozícia hlavného architekta.

Aké sú vaše priority na poste hlavného architekta?

Ako svoju základnú úlohu vnímam odborné usmerňovanie územného rozvoja na území mesta, prípravu nového územného plánu a do jeho schválenia aj priebežnú aktualizáciu dnes platného územného plánu z roku 2007. Popri tom by som rád pripravil Bratislavský územný poriadok – územno-technické predpisy, na ktoré mesto splnomocnil nový zákon o územnom plánovaní.

Považujem pritom za veľmi dôležité, aby aj z pohľadu verejnosti a zainteresovaných strán bolo možné vnímať v našom rozhodovaní systém, vopred definované a predvídateľné princípy, určené v súlade s verejným záujmom. Tuším, že očakávania sú v tomto smere veľmi vysoké. Zároveň viem, že zmeny pôjdu v skutočnosti pomalšie, ako by sme chceli, pretože ide o veľmi široké spektrum úloh, limitované zákonnými predpismi, tekutosťou našej legislatívy i deľbou čiastkových kompetencií.

Myslíte si, že máte ako hlavný architekt dostatočné právomoci? Inak povedané, ste pripravený na to, že váš názor nemusí byť záväzný?

Som presvedčený, že zákon o Bratislave definuje moje kompetencie dostatočne. Hlavný architekt zabezpečuje obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a územného plánu mesta, jeho aktualizácie, koordinuje územnoplánovaciu činnosť na území Bratislavy a zabezpečuje vypracovanie záväzných stanovísk mesta k investičnej činnosti. Nejde pritom o bežného úradníka – je volený na návrh primátora mestským zastupiteľstvom.

Právomoci dané zákonom však musia byť podporené aj odbornou kvalifikáciou a autoritou. Verím, že v tomto smere pomôže, že mám tridsaťpäťročnú prax architekta so širokým portfóliom realizácií najmä bytových budov a súborov v Bratislave. Pracoval som aj v stavovských a akademických grémiách, v predstavenstve komory architektov, bol som pri príprave rezortnej legislatívy a napokon ostatné štyri roky mám za sebou pomerne intenzívne pôsobenie v pozícii poradcu primátora Matúša Valla.

Ako hodnotíte svoje pôsobenie ako poradca primátora pre rozvoj, územné plánovanie a komunikáciu s developermi?

Základný rámec mojej doterajšej pôsobnosti bol obsiahnutý priamo v názve pracovnej pozície. Okrem bežnej poradenskej činnosti pre primátora a jeho zastupovania v určenej agende som usmerňoval územnoplánovacie pracoviská na magistráte a Metropolitnom inštitúte Bratislavy, prípravu zmien a doplnkov územného plánu, ktoré sme výrazne akcelerovali, či vydávanie záväzných stanovísk, pri ktorom som spolupracoval aj s doterajšou hlavnou architektkou.

Zúčastňoval som sa prípravy Koncepcie mestskej bytovej politiky a metodiky zmien územného plánu v prospech rozvoja bývania. V rámci prípravy strategického dokumentu Bratislava 2030 som viedol pracovnú skupinu územného a mestského rozvoja, ktorá definovala aj princípy rozvoja ekologicky a sociálne odolného mesta.

Keď ste nastúpili do úradu, museli si developeri zvykať na nový prístup, sprísnilo sa posudzovanie projektov. Ako to vyzerá teraz? Zvykli si?

Zrejme narážate na to, že sme začali prísnejšie posudzovať súlad projektov s reguláciou funkčného využívania územia. Myslím, že časom sme úspešne obhájili náš postoj. Inak to ani nešlo. Keby sme striktne nevyžadovali podiel občianskej vybavenosti v súlade s územným plánom, tak by sme ju dnes v mnohých lokalitách vôbec nemali. Od nášho nástupu sme jasne deklarovali, že takto budeme postupovať.

Uvedomujeme si, že územný plán je v mnohých lokalitách neaktuálny, avizovali sme však, že nebudeme platnú reguláciu obchádzať, ale sme pripravení ju postupne meniť. Keďže ide o právne zložitý postup, istú dobu trvalo, kým sme sa naň nastavili. Dnes už máme za sebou dva balíky zmien a doplnkov, schválené v mestskom zastupiteľstve a procesujeme ďalšie, vrátane pilotného balíčka zmien v prospech nájomného bývania.

Minulý rok sme na jeho základe zverejnili výzvu developerom, smerujúcu k príprave veľkého balíka lokalitných zmien a doplnkov, ktorého cieľom je zvýšenie dostupnosti bývania vďaka spolupráci mesta so súkromným sektorom. Podstata je v tom, že mesto podporí výstavbu nových bytových domov s päťpercentným podielom mestského nájomného bývania v lokalitách, v ktorých sa preukáže, že spĺňajú základné predpoklady pre zmenu na obytné územie.

V určenom termíne do konca apríla 2022 prišlo 128 žiadostí, z nich 92 sme vyhodnotili ako súladných s výzvou a posunuli do prípravy urbanistickej štúdie. Tento výsledok vnímam aj ako akceptáciu nášho postupu.

Územný plán je obrovská téma. Posledný je z roku 2007. Prečo je územný plán dôležitý pre mesto?

Máte pravdu, príprava a prerokovanie nového územného plánu je naozaj veľkou témou a zároveň odbornou a procesnou výzvou. Ide o náročný proces, presahujúci jedno volebné obdobie. Jeho legislatívne rámce sa výrazne menili, dnes ich určuje nový zákon o územnom plánovaní, schválený v apríli 2022, vyhlášky a metodika, ktoré sa v súčasnosti ešte len pripravujú.

Z vecného hľadiska je podstatná vízia a princípy rozvoja mesta, ktoré sme v uplynulom období definovali v už spomínanom dokumente Bratislava 2030. Chceme budovať rozumne rastúce mesto na princípoch kompaktného, polycentrického, funkčne zmiešaného mesta, s navzájom prepojenou sieťou kvalitných verejných priestorov, fungujúcou dopravou a dostatkom urbánnej zelene, adaptované na zmenu klímy.

Územné plánovanie má však aj svoj spoločenský rozmer. Mesto nie je len súhrnom budov, ulíc a parkov, ale najmä spoločenstvom jeho obyvateľov. Zvyknem hovorievať, že proces prípravy územného plánu má byť nástrojom spoločenskej dohody o ochrane a rozvoji územia. Je teda nielen záväzným podkladom na predvídateľné a transparentné rozhodovanie o vybalansovanom rozvoji mesta v rámcoch jeho princípov, ale aj na ochranu legitímnych záujmov jeho obyvateľov a vlastníkov nehnuteľností a na nájdenie konsenzu, či aspoň kompromisu medzi účastníkmi výstavby.

Bude preto veľmi podstatné nielen to, ako kvalitne sa nám podarí územný plán pripraviť, ale aj ako dôkladne sa ho podarí participovať s obyvateľmi, architektmi, sociológmi či ďalšími odborníkmi. Neznamená to, že budeme akceptovať všetky pripomienky, ale že budeme o nich diskutovať a brať pri vyhodnocovaní ohľad na verejný záujem.

Potreby mesta, celku, v ktorom žijeme, ako aj obyvateľov a rôznych komunít sa však veľmi rýchlo menia. V ostatnom období zažívame pandémiu, vojnu v susednej krajine, energetickú krízu, svet je premenlivejší a neistejší. Debata o novom územnom pláne bude debatou o tom, ako budeme žiť o desiatky rokov. Bude dôležité brať na to zreteľ a pripraviť ho tak, aby rámcoval rozvoj mesta, ale umožnil mu pritom dýchať.

V jednom rozhovore z roku 2020 ste povedali, že „územný plán mesta by mal byť viac o zásadách ako o regulácii“, aké by mali byť zásady územného plánu?

Áno, a myslím si to naďalej. Ide mi najmä o dôraz na mäkké kritériá, vytvárajúce kvalitné urbánne prostredie a verejný priestor. Poviem to pre názornosť trocha inak. Pri tvorbe mestského prostredia ma viac než len limity intenzity využitia územia či mix jeho funkčného využitia zaujíma najmä štruktúra zástavby, usporiadanie verejných priestorov a ich vzájomné prepojenie.

Napríklad pri vybraných významných uliciach mestskej štruktúry – mestských bulvároch je dôležité stanovenie zásad pre definovanie ich priečnych profilov a priestorových nárokov pre chodcov, cyklistov, zeleň, ako aj verejné pobytové plochy a aktívny parter v priľahlých budovách. Teda, aby v prízemí priľahlých domov bola do ulice otvorená, podľa možnosti pestrá skladba malých prevádzok pre verejnosť, chodník dosť široký nielen pre chodcov a cyklistov, ale aby sa naň zmestili aj vonkajšie pobytové plochy s mestským mobiliárom, zeleň, napríklad dvojité stromoradie, či iné parkové úpravy. Tieto požiadavky nie sú priamo vyjadriteľné klasickými podielovými regulatívmi.

Prečo tak dlho trvá vytvorenie jeho novej podoby?

Na spracovanie nového územného plánu potrebujete veľké penzum podkladov a aktuálnych dát. Čím lepšie dáta máte, tým kvalitnejší môže byť územný plán. Nasleduje náročná odborná príprava zadania, konceptu, návrhu územného plánu.

Najdlhšie však trvá proces prerokovania územného plánu, keď vzniká spoločenská dohoda, o ktorej som hovoril. Legislatíva predpisuje, ako má verejné prerokovanie prebiehať, pričom názory na jeho rozsah sa prirodzene rôznia. V podmienkach Bratislavy ide totiž o tisíce pripomienok od dotknutých orgánov, ale najmä občanov, ktoré musíme vecne vyhodnotiť.

Zastávam názor, že ak chceme, aby bol schválený územný plán všeobecne rešpektovaný, tak túto fázu nemôžeme zosekať, môžeme však hľadať možnosti jej procesného zjednodušenia. Vítam, keď sa obyvatelia zaujímajú o rozvoj mesta vo fáze prerokúvania územného plánu, chýba mi však následná vyššia akceptácia výsledku tejto spoločenskej dohody.

Čo si myslíte o veľkých nákupných centrách v Bratislave? Architekt Peter Žalman povedal, že OC Nivy vytiahne život z centra, pretože ľudia nebudú mať dôvod chodiť do jednotlivých obchodov.

Je overenou skutočnosťou z mnohých miest, že veľké nákupné centrá v tesnej blízkosti vnútorného mesta postupne vysajú retail z jeho ulíc. Nákupné centrá majú, samozrejme, svoje opodstatnenie a my nemôžeme vstupovať do súkromných vzťahov. Keď niekto vlastní vhodný pozemok, na ktorom podľa regulácie funkčného využitia územia môže stavať vybavenosť a vie ho dopravne obslúžiť, tak mu v tom nemôžeme brániť.

Mohlo mesto podniknúť nejaké kroky, aby zabránilo tomu, že v okolí centra vzniklo niekoľko veľkých nákupných centier?

Čisto teoreticky mohlo. Bolo by však nutné ďalšie sprísnenie regulácie funkčného využitia, napríklad na zonálnej úrovni, ktorá je neustále kritizovaná, že príliš zväzuje zámery developerov. Čiže by to znamenalo ešte viac regulácie do územného plánu.

Aký máte názor na výškové budovy v Downtowne?

Výšková výstavba sama osebe nie je problém, ak je rozumne regulovaná a vhodne umiestnená. Považujem za veľmi dobré, že v Bratislave sa podarilo väčšinu týchto výškových budov koncentrovať na jednom území na pomedzí Starého Mesta a Nív, ktoré vytvára pendant historickému jadru. Ďalší rozvoj výškových stavieb by sme okrem uzlových bodov urbanistickej kompozície radi udržali v tomto území, rozšírenom o Nové Lido na petržalskej strane, teda v konečnom dôsledku by sa výškové budovy sústredili na protiľahlých brehoch Dunaja.

Ako vnímate Vydricu? Bolo správne tak nenávratne zmeniť tvar podhradia?

Keď sa dnes pozrieme na Vydricu, tak ju vidíme v počiatočnej fáze rozostavanosti. Ak v súvislosti s aktuálnym výzorom hradného brala hovoríte o nenávratnej zmene, v tomto štádiu je to podobné, ako sa postaviť pred vykopanú jamu a hovoriť, že toto je výsledok stavby. Nie je, je to istá fáza výstavby a mali by sme ju hodnotiť, až bude dokončená.

Bude možné prepojiť pešiu zónu Vydrice a Hviezdoslavovo námestie, keď bol most SNP vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku?

Národnou kultúrnou pamiatkou je vlastné mostné teleso, teda, zjednodušene, oceľová konštrukcia mosta vrátane pravobrežného pylóna. Betónové estakády a nájazdy na most nemajú architektonickú hodnotu a napokon ani pamiatkovú ochranu. Pôvodne mali mať, ale nakoniec nemajú. Historické jadro a Vydrica budú mať pešie prepojenie, s tým ráta aj dnes platný projekt. Akurát, že zúžené pod mostom na dnešnú lávku, ktorú by bolo potrebné rozšíriť.

Myslím si, že je možné dnešnú spleť estakád rozumným spôsobom redukovať tak, aby sa zmenšil ich priestorový rozsah a zároveň sa zachovalo križovanie s nábrežnou cestou.

V mojom bývalom ateliéri sme sa podieľali na projekte novej Vydrice, pričom sme v spolupráci s dopravnými inžinierom Jánom Tomkom navrhli aj alternatívne riešenie prepojenia s nábrežím. Navrhovali sme zrušiť zostupnú rampu z petržalského smeru na nábrežie vrátane širokého oblúka cesty popred hradné bralo a vzostupnú rampu z nábrežia na Staromestskú. Zachovala by sa len estakáda zo západnej strany, ktorá by po dobudovaní krátkeho priameho úseku spolu s križovatkou na moste saturovala napojenie na všetky doterajšie smery.

Týmto spôsobom, spolu s prípadnou úpravou terminálu verejnej dopravy pod estakádou, by sa odstránila dnešná bariéra, zamedzujúca prepojenie pešej zóny historického jadra a Vydrice. Umožnila by zároveň aj plynulé predĺženie verejného priestoru vo vyústení Hviezdoslavovho námestia smerom k rieke.

Primátor predstavil plán vybudovať Plató Staromestská, vyrieši to rozseknutosť centra?

Pamätám si z minulosti na viacero urbanistických súťaží, ktoré vychádzali z idey zástavby priestoru a teda veľmi náročného technického riešenia s nutnosťou ďalšieho zahĺbenia telesa Staromestskej ulice. V súčasnosti máme na stole návrh parkovo upraveného plató, novej vrstvy, vytvárajúcej veľký verejný priestor na mieste niekdajšej priekopy pred hradbami, ktorý sa nám zdá správny vo viacerých rovinách.

Prestropením cestného koridoru uvoľníme nový verejný priestor pre chodcov, znížime hlučnosť, zaťažujúcu obyvateľov okolitých domov i hradný vrch, vytvorením rozsiahleho parku zadržíme aj zrážkovú vodu. V urbanistickej rovine zanecháme súdobú stopu toho, čo považujeme za vhodné pre mesto a jeho obyvateľov, pričom si uvedomujeme potrebu rešpektovania kontextu miesta a dialógu s pamiatkarmi.

V symbolickej rovine zacelíme doterajšiu jazvu medzi historickým jadrom a podhradím, ktorá pol storočia oddeľovala tieto dva celky. Samozrejme, dôležité bude financovanie realizácie zámeru a ja verím, že zdroje naň nájdeme.

Poďme k téme električky pred divadlom. Veľa už o tom bolo napísané, za aké riešenie ste vy?

Pýtate sa na veľmi komplexnú a diskutovanú tému. Skúsim preto odpovedať širšie. Téme trasovania električkovej trate Pribinova – Košická sme sa v roku 2019 veľmi podrobne venovali. Posudzovali sme štyri varianty trasovania najmä z aspektov dopravnej obsluhy, investičných a prevádzkových nákladov, technickej realizovateľnosti, verejného priestoru i hlukovej záťaže na budovu divadla.

Z porovnávaných variantov nám vyšlo, že električka vedená po Pribinovej ulici odvezie najviac ľudí, ktorí aj nastúpia či vystúpia v novom mestskom centre, z hľadiska investičných aj prevádzkových nákladov bude ekonomicky najvhodnejšia, z hľadiska cestovného času bude najrýchlejšia a tým aj vysoko atraktívna pre obyvateľov a návštevníkov mesta.

Závery posudzovania sme zverejnili na webstránke magistrátu a v rokoch 2019-2020 opakovane prezentovali širokej verejnosti a záujemcom z radov architektov a umelcov vrátane pracovníkov divadla. V rámci prípravy zmien a doplnkov územného plánu sme ich v roku 2021 pred schválením v zastupiteľstve taktiež verejne prerokovali.

Na výhrady časti architektov, umelcov a rezortu kultúry sme reagovali zostavením nezávislej medzinárodnej skupiny expertov z oblasti hluku, v ktorej boli aj architekti, zaoberajúci sa divadelným priestorom. Táto skupina na záver svojho pôsobenia vydala v januári 2021 vyhlásenie, v ktorom konštatovala, že električková trať sa dá stavať a prevádzkovať bez výrazného vplyvu na divadlo v prípade, že sa prijmú primerané opatrenia. Teda, že treba zvoliť technické riešenia, ktorými možno budovu divadla ochrániť pred hlukom a vibráciami, je však potrebné ich kvalitne navrhnúť a starostlivo realizovať.

Aktuálne vyhodnocujeme výsledky merania súčasného stavu hluku a vibrácií v budove divadla. Výsledky budú slúžiť ako podklad na vypracovanie matematicko-technického modelu a technickej štúdie. Až táto technická štúdia navrhne stavebno-technické riešenie, ktoré chod divadla neohrozí. Primátor Matúš Vallo viackrát verejne deklaroval, že ak nebudeme vedieť takéto riešenie zabezpečiť, nebudeme električku v tomto priestore stavať.

Veľká debata sa viedla aj o tom, či električka poškodzuje verejný priestor, alebo nie.

Áno, popri téme hluku a vibrácií boli diskusie najmä o vplyve električky na verejný priestor. Rešpektujem rozdielnosť názorov, sám som si ten svoj pomerne dlho overoval častými cielenými návštevami, pozorovaním života v zóne a špecifík jej jednotlivých súčastí.

Súbor verejných priestorov medzi budovou divadla a nábrežím Dunaja nie je homogénny. Spoločenský život sa odohráva vo viacerých jeho častiach, pričom najrušnejší je v širokom páse medzi aktívnym parterom nákupného centra a nábrežnou hranou, kde má južnú orientáciu, veľkorysý pás spevnených plôch, určených na peší pohyb i pobytové aktivity, dostatok zelene i výhľad na rieku. Je to kľúčový verejný priestor zóny, nábrežné korzo, sprevádzané terasami. Rušné je tiež Námestie Milana Rastislava Štefánika medzi vchodmi do nákupného centra, kde sa odohrávajú aj občasné eventy pod holým nebom.

Pribinova ulica, ako aj priestor medzi fontánou Prameň a fontánou Tanečnica je naopak tranzitný koridor, využívaný iba pre peší a cyklistický tranzit. Trasa električky sa teda nedotkne pobytových priestorov na nábreží, námestí, ani polkruhového predpolia pred vstupmi do divadla.

Prevádzka električky prináša ľudí do územia a skúsenosti z iných miest, napríklad Viedne, potvrdzujú, že električka, jazdiaca po povrchu, je socializačným faktorom ulice a jej zastávky sú aktivátorom rozvoja; pre cestujúcu verejnosť je zároveň dôležitá atraktivita ulíc pozdĺž trate. Trasa električky je významným prvkom verejného priestoru, pričom pri kvalitnom riešení detailov trate vie byť doň vhodne integrovaná.

Mal sa zbúrať Istropolis?

To je téma, ktorú mesto nevie účinne ovplyvniť. Súhlasím so slovami významného českého architekta Josefa Pleskota, ktorý v tejto súvislosti vo vašom denníku uviedol, že ak je dom predaný do súkromných rúk, ten, kto ho kúpil, tak urobil vo viere, že ho môže aj zbúrať. Istropolis nie je pamiatkou a má súkromného vlastníka. Keby ho vlastnilo mesto alebo štát, môžeme uvažovať o tom, čo s ním urobíme. Ale ak sa štát alebo verejná správa ako celok dlhé roky nijako nezaujímala o jeho zachovanie, tak potom je naša úloha skôr len zabezpečiť, aby zámer, ktorý ho nahradí, mal vybavenostné funkcie v dostatočnom podiele a vytváral kvalitný verejný priestor.

Boli ste už v novej SNG?

Áno, samozrejme.

Aký máte názor na to premostenie?

Architektonická obec bola od zverejnenia prepracovaného víťazného súťažného návrhu architekta Vladimíra Dedečka v roku 1968 rozdelená na priaznivcov a zástancov premostenia. Tiež som mal kedysi pochybnosti o jeho pôsobení v kontexte uličnej zástavby. Premostenie som však vždy považoval najmä za vynikajúci galerijný priestor. Podstatou galérie je, aby nevynikala ona, ale vytvárala ideálne podmienky pre vystavené artefakty. A premostenie je jeden celistvý, rozptýleným horným svetlom ideálne presvetlený nečlenený rozsiahly priestor na viacerých opticky vzájomne prepojených výškových úrovniach.

Rekonštrukcia galérie dopadla naozaj výborne, architektonicky, užívateľsky i mestotvorne. Z vnútorných priestorov ma zaujalo najmä architektonické riešenie dvoch intervencií jej autorov, architektov Pavla Paňáka a Martina Kusého – veľké átrium, vytvorené prestrešením bývalého amfiteátra, a knižnica, vnorená pod nádvorím. Z mestotvorného hľadiska je dôležité, že rekonštrukcia mestu prinavracia priestor nádvoria, vytvára nové námestíčko do Paulínyho ulice, ako aj predpoklady pre pešie prepojenie celého bloku.

Ako chcete pristupovať k bezpečnosti v uliciach?

Vo veľkom obraze rozvoja mesta je dizajn bezpečných ulíc súčasťou toho, ako budeme tvoriť nový územný plán, aký dá podklad na formovanie ulíc, ich utvárania a užívania. V súčasnosti rozbiehajú moji kolegovia z Metropolitného inštitútu dôležitý projekt Dizajn ulíc pre deti. Má zaistiť bezpečnosť ulíc v okolí škôl, ale aj zvýšiť podiel detí, ktoré chodia do školy pešo, a meniť tak aj návyky ich rodičov.

Dnes ho testujeme pri základnej škole na Tbiliskej ulici v Rači. Veľmi by som chcel oceniť tento pilotný projekt, ktorý ukazuje, čo môžeme urobiť hneď, a má výrazný efekt na život obyvateľov a ich pobyt vo verejnom priestore.

Aký máte názor na možné obnovenie Filiálky?

Táto téma aspoň pre mňa nie je uzavretá, pretože ide o určenie optimálneho usporiadania bratislavského železničného uzla a zabezpečenie kvalitnej obsluhy mesta, pričom musíme myslieť aj na to, že mešec investičných prostriedkov nebude bezodný a je potrebné sústrediť sa na riešenie, ktoré v rámci disponibilných zdrojov prinesie najlepší efekt.

Zatiaľ sa javí, že popri rekonštrukcii hlavnej stanice je vhodnejšie mať po meste rozptýlených viacero zastávok, takzvaných terminálov integrovanej osobnej dopravy, teda prestupných miest medzi železnicou a mestskou verejnou dopravou, predovšetkým električkami. V projektovej príprave sú terminály Devínska Nová Ves, Lamačská brána, Mladá garda, Trnávka, Ružinov a Vrakuňa.

Pre mňa je zaujímavé skúmať aj možnosť mať jeden z terminálov v novom centre vo väzbe na pripravovanú električkovú trasu, napríklad v dotyku s križovatkou Prístavná – Košická, ktorým by sme doviezli pasažierov z predmestských vlakov do úplného stredu mesta.

Ako si predstavujete svoju budúcu spoluprácu s MIB?

Metropolitný inštitút je koncepčné pracovisko v oblasti architektúry, územného a strategického plánovania, vrátane participácie a práce s dátami. Vznikajú na ňom napríklad štandardy verejných priestorov či mestské urbanistické štúdie, ktorými sa naše vízie pretavujú do konkrétneho výsledku.

Z pohľadu základných úloh hlavného architekta je Metropolitný inštitút spracovateľom územnoplánovacích dokumentov, vrátane prípravy nového územného plánu. V pozícii poradcu primátora som bol pri zrode Metropolitného inštitútu v roku 2019, odkedy som s jeho odborníkmi spolupracoval pri mnohých úlohách, ktorým som sa venoval.

V úzkej spolupráci budem pokračovať aj naďalej. V územnom plánovaní či tvorbe verejného priestoru ide o tímovú prácu, kde každý z jeho článkov má svoje špecifické miesto. V Metropolitnom inštitúte pracuje množstvo kvalifikovaných, najmä mladých ľudí a na ďalšiu spoluprácu s nimi sa veľmi teším.