Lengvarský zverejnil, ako rozdelia nemocnice. Trnava, Martin či Žilina budú v tretej úrovni (+mapa)

Bratislavské nemocnice patria ako komplex do najvyššej, piatej úrovne – a postarajú sa o najnáročnejších pacientov. Nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach sú podľa prvého rozdelenia, takzvanej kategorizácie, v druhej najvyššej – štvrtej úrovni.

Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo dlhoočakávané rozdelenie nemocníc, ktoré určí, aký typ starostlivosti budú poskytovať. Ide o predbežné rozdelenie, ministerstvo avizuje, že počas budúceho roka ešte nemocnice zhodnotí.

Pôvodne ministerstvo sľubovalo zverejniť rozdelenie po komunálnych voľbách.

Ide o veľmi citlivú tému, ktorá najmä v jednotlivých regiónoch pravdepodobne spôsobí nevôľu. Niektoré oddelenia, ktoré nemajú dostatočné počty výkonov, zaniknú a za niektorými výkonmi pocestujú pacienti ďalej.

Ministerstvo rozdelilo nemocnice do piatich úrovní. Pre každú z nich je určený minimálny rozsah výkonov, ktorý musí pacientom poskytovať. Čím vyššia úroveň, tým väčší rozsah výkonov a tým komplikovanejšie zákroky nemocnica poskytne.

Vďaka rozdeleniu by podľa ministerstva malo byť jasnejšie, kam a s akým problémom má pacient ísť.

Prvý zoznam

Zoznam, ktorý ministerstvo zverejnilo, je prvá, zatiaľ čiastková fáza podmienenej kategorizácie nemocničnej siete. Nie je to teda ešte konečné a na sieti sa ďalej pracuje.

Ministerstvo tvrdí, že výsledky tejto prvej fázy treba brať ako základ a budú sa kategorizovať ďalšie programy. Rozdelenie, ktoré zverejnili, nezahŕňa špecializované zariadenia, ako napríklad Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy.

Výsledky druhej fázy kategorizácie nemocníc ministerstvo zverejní v prvom štvrťroku 2023.

Rozdelenie nemocníc sa môže aj ďalej meniť. Napríklad keď sa postaví nová nemocnica v Martine, môže sa z terajšej tretej dostať na štvrtú úroveň, lebo bude vedieť poskytovať viac odbornej starostlivosti.

Aj nemocnica v Žiline má dnes špecifické postavenie. Pôvodne mala byť v druhej kategórii, ale pre dopravnú dostupnosť je dočasne zaradená do tretej kategórie. Po dobudovaní tunela Višňové by sa mala presunúť do druhej úrovne.

Ako budú rozdelené nemocnice

Aký je teda zatiaľ výsledok rozdelenia nemocníc? V piatej, najvyššej úrovni je Univerzitná nemocnica v Bratislave spolu s partnerskými nemocnicami. Do piatej úrovne tak nie je zaradená len Univerzitná nemocnica, ale napríklad aj Národný ústav detských chorôb či Národný onkologický ústav.

Okrem komplexnej starostlivosti z ostatných úrovní sa zameria aj na výkony vysokošpecializovanej starostlivosti s veľmi zriedkavými výskytom. „Ilustračným príkladom je transplantácia srdca. Vďaka tomu nemocnica bude slúžiť pacientom so zriedkavými a komplikovanými zdravotnými ťažkosťami z celého Slovenska,“ vysvetľuje ministerstvo.

V štvrtej úrovni sú nemocnice v Košiciach a Banskej Bystrici. Tie zabezpečia aj špecializovanú starostlivosť s nízkou početnosťou, napríklad vysoko komplexné výkony v neurochirurgii či kardiochirurgii. Dostupné musia byť do 90 minút.

Do tretej úrovne boli podmienene zaradené Univerzitná nemocnica Martin, Fakultné nemocnice Trnava, Nitra, Trenčín, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina a Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. V nich pacienti dostanú akútnu aj plánovanú starostlivosť – od starostlivosti o akútne ťažké úrazy po onkochirurgické zákroky. Musia byť pre každého dostupné do hodiny cesty.

Väčšinu starostlivosti pacientom zabezpečia nemocnice prvej a druhej kategórie, ide podľa ministerstva o 75 percent všetkých hospitalizácií. Takýchto nemocníc je viac ako 50. „V prípade nemocníc druhej úrovne bude poskytovaná štandardná starostlivosť v pôrodníctve, výmeny kĺbov či základné chirurgické zákroky,“ vysvetľuje ministerstvo. Tieto nemocnice musia byť dostupné do pol hodiny autom.

Nemocnice v prvej úrovni budú k pacientom najbližšie, majú byť pre všetkých dostupné do 20 minút cesty autom. Majú sa starať najmä o dlhodobých pacientov alebo poskytovať rehabilitácie, môžu však robiť aj jednodňové chirurgické výkony alebo vyšetrenia ako CT či magnetickú rezonanciu a iné určité urgentné výkony.

Aj čakacie lehoty

Okrem rozdelenia nemocníc je súčasťou reformy aj to, že štát povie, ako dlho môžu najviac pacienti na plánované výkony čakať. Čo to znamená? Dnes sa evidujú čakacie lehoty len v šiestich oblastiach – ide napríklad o výmenu bedrového či kolenného kĺbu.

Reforma zavádza čakacie lehoty pre 700 medicínskych služieb, kde sa určí, ako dlho môže pacient čakať najdlhšie. „Napríklad pri onkologických diagnózach je garantovaná aplikácia systémovej liečby do 15 dní od indikácie,“ uvádza ministerstvo.

Reforma určuje aj časovú dostupnosť, teda dokedy sa musí pacient k rôznym typom starostlivosti dostať, ale aj to, koľko výkonov musí dané oddelenie urobiť. To má podľa ministerstva zvýšiť bezpečnosť pacientov. „Prebiehajúca reforma nemocníc je reakciou na živelné dočasné i trvalé zániky nemocníc či oddelení po celom Slovensku,“ tvrdí ministerstvo.