Orbán prežil svoj najťažší rok bez väčších politických strát

Opozícia sa spojila proti Fideszu, Orbánov spojenec Putin sa stal nepriateľom západného sveta a Európska únia zablokovala miliardy maďarských eurofondov. Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý bol tento rok niekoľkokrát v centre pozornosti celej Európy, má za sebou najťažší rok svojho vládnutia. Dosiahol v ňom však aj svoje najväčšie víťazstvo.

Orbán už začiatkom februára vyvolal veľký rozruch svojou návštevou v Moskve – on ju nazval „mierovou misiou“. S Vladimirom Putinom rokovali na dvoch koncoch nezvyčajne dlhého stola, ktorý sa okamžite stal legendárnym. Podľa maďarského investigatívneho webu Direkt36 malo stretnutie technický charakter a bolo zamerané najmä na dovoz energií do Maďarska a ruské investície v Maďarsku, najmä na projekt jadrovej elektrárne Paks II.

Maďarsko sa chystalo na parlamentné voľby, pričom za sebou malo epidémiu covidu a jej hospodárske dôsledky. Inflácia bola vysoká už v roku 2021 a vláda reagovala zavedením cenových stropov na pohonné hmoty a vybrané druhy potravín.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa vzťah Viktora Orbána s Putinom javil ako vážna výzva. Vážne vyzerala aj druhá výzva – vznik opozičnej volebnej koalície –, hoci sa neskôr ukázalo, že tá pre Orbána a jeho Fidesz vôbec nebola výzvou.

Obrovské volebné víťazstvo

Zjednotená opozícia postavila jedného spoločného kandidáta na predsedu vlády proti Viktorovi Orbánovi v osobe Pétera Márkiho-Zaya. Mnohí si mysleli, že v maďarskom volebnom systéme môže opozícia poraziť Fidesz len metódou jeden na jedného.

Ďalšou výzvou pre Orbána bolo vypuknutie vojny na Ukrajine. Krátko po Orbánovej ceste do Moskvy zaútočil Putin na svojho suseda, a keďže Maďarsko malo s Ruskom v rámci EÚ najužšie vzťahy, Putinova agresia vrhla zlé svetlo aj na Viktora Orbána.

Zmenšilo to síce manévrovací priestor Orbána v medzinárodnej politike, ale na domácej scéne túto výzvu zvládol úspešne. Zjednotená opozícia nielenže nedokázala využiť Orbánove väzby na agresora Putina v politickom boji, ale vládna propagandistická mašinéria dokázala konflikt v susedstve obrátiť vo svoj prospech.

Propaganda vychádzala z pocitu všeobecného strachu z vojny a z antipatií veľkej časti obyvateľstva Maďarska voči Ukrajine a vykresľovala vládu ako promierovú a opozíciu ako provojnovú, pričom využívala komunikačné chyby Pétera Márkiho-Zaya.

Výsledok: v apríli 2022 zožala strana Fidesz svoje najväčšie volebné víťazstvo v histórii. Po zvyšok roka bol však Viktor Orbán nútený prijímať rozhodnutia, ktoré boli do veľkej miery v rozpore s jeho predchádzajúcou politikou.

Priateľstvo s Putinom sa neskončilo

Pred voľbami začala maďarská vláda s masívnym rozdávaním: dôchodcovia dostali 13. dôchodok, policajti a vojaci mimoriadne odmeny, rodinám vrátili dane z príjmov.

Po vypuknutí vojny však politika rozdávania už nebola udržateľná. Hospodárske dôsledky konfliktu zasiahli Maďarsko viac ako väčšinu krajín EÚ. Inflácia stúpla z 8,3 % vo februári na 15,6 % v auguste a 22,5 % v novembri.

Jednou zo zložiek inflácie bolo prudké oslabenie forintu, ktoré zdražilo všetko, čo Maďarsko nakupovalo v zahraničí. Kurz forintu odrážal medzinárodnú nedôveru voči Maďarsku: Orbán aj po vypuknutí vojny pokračoval vo svojom priateľstve s Ruskom v rozpore s postojom euroatlantických partnerov Maďarska.

Dôležité symbolické gestá v tejto otázke predstavovali návštevy ministra zahraničia Pétera Szijjártóa v Moskve. Szijjártó ako jediný minister zahraničných vecí členskej krajiny EÚ sa v priebehu roka niekoľkokrát stretol so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom, od ktorého v novembri 2021, len tri mesiace pred vypuknutím vojny na Ukrajine, dostal aj Rád priateľstva.

Nedôveru voči Maďarsku – nielen v hospodárskej oblasti, ale najmä v oblasti bezpečnostnej politiky – ešte zvýšilo odhalenie, že maďarské ministerstvo zahraničných vecí roky nečinne sledovalo, ako ruské spravodajské služby získavajú prístup do jeho IT systémov.

V dôsledku konfliktu Maďarska s EÚ v oblasti právneho štátu nemala Budapešť prístup k eurofondom, ktoré postupom času čoraz naliehavejšie potrebovala – táto situácia tiež zvýšila nedôveru investorov.

Forint ďalej oslabovali prudko rastúce ceny energií na energetickom trhu, čo nútilo Maďarsko nakupovať čoraz viac cudzej meny na nákup energií.

Maďarská vláda sa pokúsila bojovať proti inflácii opatreniami v podobe cenových stropov a vytvorila si dodatočný finančný manévrovací priestor prostredníctvom osobitných sektorových daní.

V lete museli orbánovci upraviť aj cenové stropy energií pre domácnosti, ktoré komunikovali už od roku 2013 ako svoj najväčší úspech.

Režijné náklady pre domácnosti v Maďarsku sa od roku 2013 takmer nezmenili, ale vzhľadom na vyššie medzinárodné ceny energií to už nebolo udržateľné. Podľa nového systému zavedeného v lete zostala zastropovaná cena plynu a elektriny zachovaná len do určitej úrovne spotreby, po jej prekročení platí „trhová cena pre domácnosti“, ktorá je stále nižšia ako skutočná trhová cena.

V lete vyvolala veľký rozruch radikálna zmena jednoduchého, a preto veľmi populárneho systému zdaňovania malých podnikateľov (tzv. kata). Vláda tvrdila, že mnohí ho zneužívali a že tento krok by mal zvýšiť daňové príjmy, ale na podporu tohto tvrdenia nebola predložená žiadna konkrétna analýza.

Orbán rečnil o miešaní rás

Hoci mnohí očakávali, že ruská agresia sa Orbánovi vypomstí, vládna komunikačná mašinéria sa úspešne prispôsobila novým výzvam nielen pred voľbami. Bola efektívna aj pri hľadaní vinníkov hospodárskych ťažkostí: za infláciu vinila vojnu, za vysoké ceny pohonných hmôt sankcie proti Rusku.

Maďarská vláda pravidelne napádala sankcie voči Rusku, hoci nakoniec hlasovala za všetky sankčné balíky EÚ s menšími či väčšími kompromismi. Najpamätnejším krokom orbánovcov v tejto oblasti bolo odstránenie hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi a podporovateľa vojny patriarchu Kirilla z jedného zo sankčných zoznamov.

Vláda na podporu svojho postoja voči sankciám použila dva osvedčené komunikačné nástroje.

Jej plagátová kampaň vykresľuje sankcie ako bombu, ktorá „zničí“ Európu. Spustili aj „národnú konzultáciu“ o tejto otázke, v rámci ktorej rozposlali domácnostiam dotazníky s otázkami formulovanými tak, že len jedna odpoveď môže byť naozaj akceptovateľná. Samotná konzultácia pritom nemá žiadnu právnu relevanciu, vládu k ničomu nezaväzuje a nikde sa nedá preveriť, koľko ľudí dotazník vrátilo a s akými odpoveďami.

Propaganda využila vojnu aj na to, aby odpútala pozornosť od najväčšieho korupčného škandálu za posledné roky, ktorý prepukol v decembri 2021 a rozrástol sa v januári 2022. Štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti Pála Völnera obvinili z toho, že pravidelne prijímal úplatky za rôzne výhody. Táto kauza však nemala žiadny vplyv na podporu Fideszu.

V lete sám Viktor Orbán poskytol muníciu pre svojich kritikov: vo svojom pravidelnom prejave na letnej univerzite v Rumunsku povedal, že nechce, aby sa Maďari stali rasovo zmiešaným národom.

Benzínová panika a protesty učiteľov

Na jeseň čelila Orbánova vláda už priamym dôsledkom svojich ekonomických opatrení. György Matolcsy, guvernér centrálnej banky, ktorý stál za neortodoxnými krokmi maďarskej hospodárskej politiky zo začiatku minulého desaťročia, ostro kritizoval Orbánovu hospodársku politiku a tvrdil, že cenové stropy zvyšujú infláciu.

Jedným z najciteľnejších negatívnych dôsledkov nezvyčajných ekonomických rozhodnutí bola benzínová panika v jesenných mesiacoch. Cenový strop viedol k poklesu dovozu pohonných hmôt, samotný Mol už nedokázal zásobovať krajinu a koncom novembra sa čoraz viac prejavoval nedostatok pohonných hmôt, čo vyvolávalo paniku. V obave, že neskôr už nebudú môcť, chodili tankovať aj tí, ktorí to práve nepotrebovali. Kde bol benzín, tam sa začali tvoriť dlhé rady a zvyšovalo sa napätie.

Začiatkom decembra preto vláda zrušila cenový strop na pohonné hmoty a zodpovednosť za vzniknutú situáciu sa snažila preniesť na západné sankcie voči Rusku.

V septembri začali masívne protesty a štrajky maďarskí učitelia, ktorí v niektorých prípadoch vyhlásili aj občiansku neposlušnosť, s podporou študentov. Medzi ich požiadavky patrí zvýšenie platov a zriadenie samostatného ministerstva školstva – za novej Orbánovej vlády patrí školstvo pod ministerstvo vnútra.

Vláda reagovala na občiansku neposlušnosť prepustením učiteľov, čo len posilnilo rozhorčenie a odpor. V polovici decembra si minister vnútra sadol na rokovanie so zástupcami učiteľov, ale bez relevantného výsledku.

Zápas s EÚ

Horúcou témou tejto jesene bolo, či sa vláde podarí dosiahnuť dohodu s EÚ o eurofondoch zadržaných pre obavy z korupcie. Išlo o 7,5 miliardy eur z kohéznych fondov zmrazených v rámci mechanizmu na ochranu právneho štátu a o 6,8 miliardy eur z fondu obnovy.

Hoci vláda prijala niekoľko legislatívnych zmien, Európska komisia trvala na zmrazení eurofondov a Rada Európskej únie nakoniec odhlasovala zablokovanie 6,3 miliardy eur, ku ktorým sa Maďarsko môže dostať neskôr, ak splní ďalšie podmienky.

Komisia navrhla prijať maďarský plán obnovy a Rada ho aj prijala, ale platby z tohto zdroja tiež podliehajú podmienkam. Vláda sa snažila získať priaznivejšiu pozíciu vetovaním dvoch ďalších otázok – globálnej minimálnej dane a balíka pomoci Ukrajine zo spoločného úveru členských krajín – a odložením ratifikácie vstupu Fínska a Švédska do NATO.

Táto stratégia však nefungovala a Orbán za cenu menších kompromisov od vetovania ustúpil. Podarilo sa mu dosiahnuť iba zníženie zmrazenej sumy z pôvodných 7,5 miliardy na 6,3 miliardy eur. Doma to však prezentoval ako úspech a dohodu s Úniou označil za mimoriadny výkon Maďarska.

Opozícia bez šance

Drvivé víťazstvo Fideszu v aprílových parlamentných voľbách znamenalo aj zdrvujúcu porážku zjednotenej opozície. Volebný systém v Maďarsku neúmerne nadhodnocuje víťaza a Orbánove vlády si získavajú dlhodobo rôzne spoločenské skupiny rozdávaním sociálnych balíčkov – profitujú z nich najmä lepšie situované vrstvy, ale vďaka programu verejne prospešných prác sa počas Orbánových vlád mierne zlepšila aj situácia najchudobnejších.

Drvivá porážka opozície však mala aj iné dôvody, a to najmä komunikačné chyby lídra opozície Pétera Márkiho-Zaya a napätie medzi opozičnými stranami.

Zistilo sa pritom, že hnutie Márkiho-Zaya a ďalšie opozičné organizácie získali počas volebnej kampane finančné prostriedky v celkovej výške viac ako 3 miliardy forintov (asi 7,5 milióna eur) z nejasného zdroja prostredníctvom americkej organizácie, pričom jeden z príjemcov, viedenská spoločnosť, ktorá viedla opozičnú kampaň, je prepojená s americkou Demokratickou stranou.

Vládna komunikácia pracovala s touto informáciou veľmi intenzívne. Opozíciu začali nazývať „dolárovou ľavicou“ a Viktor Orbán aj vo svojom koncoročnom hodnotení roka vyzdvihol, že maďarské voľby „chceli ovplyvniť zo zahraničia“.

Podľa decembrových prieskumov má Fidesz približne rovnakú podporu ako pred rokom (v rámci celej populácie je to 31 percent, kým najsilnejšia opozičná strana Demokratická ľavica expremiéra Ferenca Gyurcsánya má 12 percent). Nepoškodilo ju priateľstvo maďarskej vlády s Ruskom, rekordne vysoká inflácia ani iné hospodárske ťažkosti a neohrozila ju ani zjednotená opozícia.