Ako Ukrajinci šokovali Putina a zvrátili priebeh vojny: v kritickej chvíli im poradili Američania
Píšu Isabelle Khurshudyanová, Paul Sonne, Serhij Morgunov a Kamila Hrabčuková, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Po týždňoch bojov o kúsočky územia na najkrvavejšom fronte vojny bol 21-ročný Oleh, veliteľ ukrajinskej roty, spolu s ďalšími tisíckami vojakov v auguste náhle povolaný na neznáme miesto v Charkivskej oblasti.
Na jeho poslednej pozícii nekončiace ruské ostreľovanie prenasledovalo jeho mužov na každom kroku. Ale tu, na malom území zahŕňajúcom zopár dedín, poľnohospodársku pôdu a niekoľko potokov na severovýchode Ukrajiny, vládol znepokojivý pokoj. „To ticho ma trápilo zo všetkého najviac,“ spomína Oleh. „Zdalo sa, akoby tu ani nebola vojna. Ako to bolo možné?“
Ešte znepokojujúcejšie však boli rozkazy, ktoré vydali Olehovi nadriadení: vojsť vo vysokej rýchlosti na nepriateľské územie až do hĺbky 65 kilometrov, priamo medzi Ruskom okupovaným Iziumom a ruským mestom Belgorod, ktorého okolie je posiate vojenskými základňami. Išlo o prísne tajnú a odvážnu protiofenzívu, ktorá vyzerala až ako absurdný pokus. „Pôsobilo to na mňa ako nejaký druh pochybnej operácie,“ hovorí Oleh.
Po lete plnom obetí a neochoty Vladimira Putina poslať na front posily však boli ruské jednotky značne vyčerpané. Presun jednotiek na juh k okupovanému Chersonu, kde Rusi očakávali veľký ukrajinský nápor, spôsobil, že Charkivská oblasť zostala nepokrytá.
Išlo o ohromujúcu zraniteľnosť, ktorú potvrdili aj ukrajinské prieskumné tímy a dron. A Kyjiv ju vycítil a využil na to, aby zmenil dynamiku celej vojny a naplnil cieľ prezidenta Volodymyra Zelenského prekresliť pred zimou mapu bojov.
Krátko po tom, čo sa 24. februára začala ruská invázia, ukrajinské jednotky v počiatočnej fáze konfliktu prinútili Rusov ustúpiť od Kyjiva. Po tom, ako Rusi nedokázali dobyť hlavné mesto, sústredili svoje sily na juhu a východe, kde nivočili ukrajinské sily, až pokým Spojené štáty a Európa neposlali Ukrajincom nové zbrane dlhšieho doletu, vďaka ktorým zdržali ruský postup. Ukrajina prežila, ale po polroku vojny bola štvrtina jej územia okupovaná a ukrajinská armáda neukázala potenciál na ofenzívu, pri ktorej by mohla podstatnú časť územia získať späť.
To sa však malo zmeniť.
Začiatkom septembra sa ukrajinské sily vrútili na územie v okolí Charkiva, vyhnali Rusov a prekvapili aj samých seba. Charkivská ofenzíva odhalila neschopnosť poddimenzovaných a nedostatočne vybavených ruských síl udržať si nadobudnuté územia naprieč frontom. Kremeľ to šokovalo a ukrajinským podporovateľom to dokázalo, že pri vojenskej a ekonomickej podpore Ukrajiny neplytvali miliardami.
Putin bol nútený mobilizovať státisíce mužov, čo ukázalo cenu vojny ruskému obyvateľstvu, ktoré sa dovtedy izolovalo od „špeciálnej vojenskej operácie“ svojho lídra. Mobilizácia síce vyvolala znepokojenie, ale prišla príliš neskoro na to, aby zastavila ukrajinský postup na juh k Chersonu. Ukrajinci po tvrdých bojoch v novembri získali mesto späť. Cherson bol pritom jediným oblastným hlavným mestom, ktorého sa Putin zmocnil od začiatku vojny.
Táto rekonštrukcia charkivskej a chersonskej protiofenzívy je založená na rozhovoroch s viac než 35 ľuďmi. Boli medzi nimi ukrajinskí velitelia, zástupcovia Kyjiva, vojaci a aj vysokopostavení americkí a európski vojenskí a politickí predstavitelia.
Na základe rozhovorov vzniká príbeh o tom, ako prehĺbenie spolupráce medzi Ukrajinou a mocnosťami NATO – najmä Spojenými štátmi –, umožnilo Ukrajincom prevziať iniciatívu na bojisku, odhaliť Putinove falošné nároky na anexiu a doma aj v zahraničí vybudovať vieru, že Rusko môže byť porazené.
„Naše vzťahy so všetkými našimi partnermi sa okamžite zmenili,“ hovorí generálplukovník Olexandr Syrskyj, ktorý velil charkivskej ofenzíve. „Zistili, že môžeme zvíťaziť a že pomoc, ktorú nám poskytujú, je efektívne využívaná.“
Ako vznikol nečakaný plán
V posledných augustových dňoch sa Syrskyj stretol vo veľkej miestnosti na východe Ukrajiny so svojimi najbližšími pomocníkmi a kľúčovými veliteľmi brigád. Pred nimi ležala 3D terénna mapa s rozmermi 48 štvorcových metrov, na ktorej bola zobrazená časť Charkivskej oblasti okupovaná Ruskom.
Každý z veliteľov na mape ukázal plánovaný útok svojej jednotky pomedzi mestá, kopce a rieky. Velitelia pomenovali ciele útoku a diskutovali o koordinácii, nepredvídateľných udalostiach a najhorších možných scenároch. Dôstojníci používali laserové svietidlo, pomocou ktorého upozorňovali na problematické miesta.
„Bola to dôsledná práca,“ hovorí Syrskyj.
Charkivskú oblasť a strategicky významné mestá Balaklija a Izium považoval za zraniteľné ruské miesta prinajmenšom od jari.
Syrskyj preto začal premýšľať, ako by z neočakávanej oblasti severne od oboch miest viedol ofenzívu hlboko na Ruskom ovládané územie, čím by ruské sily odrezal od zásob a záloh za blízkou hranicou a vystavil Balakliju a Izium riziku obkľúčenia.
Geografia a rozmiestnenie ruských síl ho presvedčili, že sa to dá dosiahnuť
