Denník N

Ukrajinská novinárka Bohdana Neborak: Ako literatúra tvorila našu identitu

Ukrajinská novinárka a kultúrna manažérka Bohdana Neborak. Foto - Nataliya Azarkina
Ukrajinská novinárka a kultúrna manažérka Bohdana Neborak. Foto – Nataliya Azarkina

Od popraveného obrodenia k dnešnej dekolonizácii spod ruskej nadvlády.

„Od prvého dňa ruskej vojny trpezlivo vysvetľujeme svetu, čo sa deje,“ hovorí o činnosti ukrajinských literárnych autorov a autoriek v čase agresie Bohdana Neborak. Novinárka a kultúrna manažérka vysvetľuje možnosti literárnej tvorby vo vojne. V rozhovore objasňuje aj široký historický kontext úlohy literatúry pri tvorbe ukrajinskej identity. Označuje kľúčových autorov a autorky, odporúča knihy a vysvetľuje aj svoj postoj k bojkotu ruskej kultúry.

Ako na vypuknutie ruskej vojny zareagovali ukrajinské autorky a autori?

Od prvého dňa veľmi aktívne. Známi aj menej známi básnici a prozaici šli brániť svoju vlasť pred ruských agresorom so zbraňou v ruke. Podobný príklad v dnešnom svete len tak nenájdete. Ako dobrovoľník sa do obrany prihlásil slávny režisér Oleg Sencov, ktorý strávil dva roky v ruských lágroch, pričom bol nespravodlivo odsúdený na dvadsať rokov. Básnik a poviedkar Artem Čech, vzdelaním sociológ, je druhýkrát na fronte v prvej línii. Desiatky ďalších tiež a mnohí už od roku 2014. Mnohé spisovateľky takisto vstúpili do armády alebo pomáhajú v zázemí, kde pracujú ako pomocné lekárky a zdravotné sestry. Bránia pred zničením štát, jazyk a kultúru.

Dokážu autori počas vojny tvoriť?

Je to rôzne. Ak, tak píšu skôr politické komentáre, nie nové literárne diela. Som v intenzívnom kontakte so spisovateľmi, s kolegami. Viacerí pomáhajú slovami, písaním, svojím hlasom, každý, ako najlepšie vie. Pre magazín, ktorý vediem, píšu mnohí naši prispievatelia články na mobile, pretože v bunkroch či zákopoch nemajú poruke laptopy. Od prvého dňa ruskej vojny trpezlivo vysvetľujeme svetu, čo sa deje. Nezapojili sa iba jednotlivci, ale aj inštitúcie ako náš PEN klub alebo Ukrajinský inštitút. My Ukrajinky a Ukrajinci sme napriek vojne šťastný národ, pretože sme zistili, koľko sme mali v slobodnom svete priateľov, alebo sme získali nových.

Často vysvetľujete, že historické korene ruskej vojny sú veľmi hlboké. Kľúčovú úlohu pri formovaní ukrajinskej identity zohrala literatúra. Porozprávajte o situácii slobodnej ukrajinskej tvorby pred sto rokmi a podobnostiach s dneškom.

Za kľúčový na pochopenie považujem termín popravené obrodenie. Prvýkrát ho použil poľský emigrantský vydavateľ Jerzy Giedroyc v liste ukrajinskému emigrantovi, literárnemu kritikovi Jurijovi Lavrinenkovi roku 1959. Navrhol ho ako názov pre antológiu najlepšej ukrajinskej literatúry tejto generácie. Lavrinenko zmapoval, že na začiatku 30. rokov 20. storočia v Sovietskom zväze aktívne publikovalo 259 ukrajinských spisovateľov. O desať rokov, po stalinskom terore, ich žilo už iba 36.

Kam zmizlo osemdesiat percent spisovateľov?

Vieme to veľmi presne.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Kultúra

Teraz najčítanejšie