Politici dajú do futbalu peniaze a myslia si, že o ňom vedia všetko (reportáž z futbalu v Rumunsku)

Štvrtý diel seriálu o futbale na Balkáne.
V Rumunsku dodnes spomínajú na zlaté 90. roky. Po páde komunistického diktátora Nicolae Ceauşesca v krajine vznikol futbalový tím, ktorý sa zapísal do histórie. Jeho najlepším hráčom bol Gheorghe Hagi, muž, ktorého prezývali „karpatský Maradona“. Keď mal počas komunistickej éry o Hagiho záujem Juventus, súčasťou ponuky bolo aj vybudovanie továrne Fiat v Bukurešti.
„Zlatá generácia“ sa na MS 1994 dostala až do štvrťfinále, dokopy bola na troch svetových šampionátoch a troch majstrovstvách Európy, hoci vždy aj s obmeneným kádrom. Rumunsko bolo kedysi veľmocou balkánskeho futbalu. V krajine ľudia milujú futbal aj dnes, ale reprezentácia už nie je ani zďaleka taká silná ako v Hagiho ére. A ani rumunskí futbalisti už nie sú takí dobrí, aby vo veľkom počte hrávali za európske veľkokluby.
Denník N v novembri cestoval do Bukurešti, aby zistil, kam v rumunskom futbale zmizli talenty a či sa Rumunsko ešte môže dočkať podobnej generácie, ako bola tá okolo Hagiho. V rozhovoroch s troma legendami tamojšieho futbalu však cítiť skôr pesimistickú náladu.
Futbal nie je jediný
Miodrag Belodedici bol na prelome 80. a 90. rokov jedným z najlepších futbalistov v Európe. Ako prvý hráč v histórii vyhral Európsky pohár majstrov (dnešnú Ligu majstrov) s dvoma odlišnými tímami, pričom oba boli z bývalého východného bloku. V roku 1986 to bola Steaua Bukurešť, o päť rokov neskôr Crvena zvezda Belehrad. Belodedici bol jedným z najslávnejších ľudí v Rumunsku, ale pár mesiacov pred revolúciou ušiel do Juhoslávie. Komunizmus neznášal.
V slnečný deň v polovici novembra sa stretávame pred budovou rumunskej futbalovej federácie hneď vedľa Areny Națională, 53-tisícového štadióna, na ktorom sa hrali zápasy Eura 2020. Belodedici dnes pracuje pre federáciu, pomáha jej najmä s juniorskými reprezentačnými výbermi. Hoci komunizmus nenávidel, podľa neho mal aj dobré stránky – a jednou z hlavných bola podpora športu.
„Po páde komunizmu sme sa zbavili komunistov, ktorí sa starali o šport. Rumunsko sa sprivatizovalo a demokratizovalo a vznikol súkromný sektor. Odvtedy v športe išlo všetko dole. To bola veľká zmena a doteraz sme vlastne neprišli na to, ako by to mohlo fungovať ako pred príchodom 90. rokov,“ povedal v rozhovore, ktorý vyšiel v Denníku N minulý víkend.

Belodedici nevyzdvihuje nostalgické spomienky na komunistický režim, ale má pocit, že tamojší futbal začal po páde Ceauşesca zaostávať. Trochu to súvisí aj s