Denník N

Ženy majú príležitosť politike vrátiť hodnoty a zobrať ju z rúk alfa samcov, hovorí rómska aktivistka ocenená prezidentkou

Anna Koptová. Foto N - Tomáš Hrivňák
Anna Koptová. Foto N – Tomáš Hrivňák

Anna Koptová ako poslankyňa po revolúcii v rokoch 1990 až 1992 pracovala na tom, aby parlament uznal rómsku menšinu ako jednu z oficiálnych národností na Slovensku. Poslanci vtedy schválili jej návrh na založenie profesionálneho rómskeho divadla a aj nultých ročníkov, ktoré pripravovali deti na vzdelanie.

Po 30 rokoch samostatného Slovenska vyčíta slovenským politikom, že im chýba morálka. „Stále ma prekvapuje, že jeden človek dokáže tak zásadne rozhodnúť o osude národa. S tým sa neviem stotožniť a vyčítam to slovenským politikom, že nemyslia na celok, na Slovensko ako národ. Že nebudujú v národe hrdosť, úctu, disciplínu,“ hovorí Koptová, ktorej prezidentka Zuzana Čaputová udelila v nedeľu vyznamenanie.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako budúcnosť Rómov ovplyvnil v 90. rokoch v parlamente jeden hlas,
  • ako ich nadáciu sledovala za mečiarizmu SIS,
  • prečo by zrušila úrad splnomocnenca pre Rómov,
  • kam sme sa za 30 rokov posunuli v pomoci Rómom.

Slovensko oslavuje 30 rokov samostatnosti. Budete 1. januára oslavovať? Je to pre vás dôvod na oslavu?

Nie, nebudem to nijako mimoriadne oslavovať. Uvedomujem si, že je to výročie samostatnosti Slovenskej republiky, a beriem to na vedomie.

Po revolúcii ste boli v rokoch 1990 až 1992 poslankyňou. Posunula sa podľa vás slovenská politika od tých čias?

Ťažko povedať, k čomu sa mala posunúť. Samozrejme, všetci sme mali ideálne predstavy, ako sa veci zmenia a ako budeme môcť jednoducho robiť to, čo je v našich možnostiach a schopnostiach. Mnohým sa to, samozrejme, nepodarilo. Ale pokiaľ ide o mňa a ľudí, ktorí išli so mnou počas tridsiatich rokov, myslím, že sme dosiahli historické výsledky. Také, o ktorých snívali generácie Rómov aj ďalšie menšiny pred nami. Už len to, že sa zmenila ústava. Tá dovtedy vymenúvala menšiny, ktoré majú právo na svoj rozvoj, na čo dostávali aj peniaze zo štátneho rozpočtu. Rómovia sa medzi nich nerátali.

Považujem za historický krok, že parlament uznal Rómov za menšinu a následne im priznal peniaze na rozvoj kultúry, jazyka a zriaďovanie inštitúcií, ktoré s tým súvisia. Ďakujem teda všetkým poslancom, ktorí v roku 1991 schválili môj návrh na vznik prvého profesionálneho divadla Romathan a na zriadenie nultých ročníkov v školách. Až teraz si uvedomujem, ako bola atmosféra naklonená pokrokovým aktivitám. Atmosféra bola vtedy žičlivá.

Hovoríte, že atmosféra bola žičlivá. Museli ste teda vtedy poslancov presviedčať alebo ešte bola revolučná nálada a ľudia chceli robiť pokrokové veci?

Mnohí poslanci si ani neuvedomovali situáciu vo vzťahu k Rómom. Nebolo to zo dňa na deň, čo všetci poslanci súhlasili s tým, aby boli Rómovia menšinou a dostali peniaze na svoj rozvoj. Mnohí s tým aj bojovali. Už si to celkom presne nepamätám, ale zdá sa mi, že vtedy bolo pri hlasovaní prítomných 103 poslancov a schválila to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie